Obrovská filmová gorila mala jednu výhodu. Vzbudzovala súcit.
Na vrchole mrakodrapu balansuje gigantická gorila. V ruke zviera mladú ženu jačiacu od hrôzy a okolo poletujú útočiace dvojplošníky, aby monštrum zostrelili a skončili katastrofu v samom strede veľkomesta.
Hollywood nemá veľa takých ikonických obrazov ako záver prvého filmového King Konga. Keď v roku 2004, takmer sedemdesiat rokov po premiére klasiky, zomrela herečka Fay Wray, štvrťhodinu nesvietili svetlá Empire State Building v New Yorku. Ako pocta žene, čo stvárnila King Kongovu vreštiacu blondínu.
Tajomný ostrov
Príbeh netvora z neznámeho ostrova v Pacifiku bol v roku 1933 technickým zázrakom s úžasnými trikovými zábermi. To však nie je všetko. Keby bol King Kong iba prerastený krvilačný ľudoop, s ktorým nemá divák zľutovanie, nebol by to stále živý popkultúrny fenomén. Do dnešných dní fascinuje starý príbeh netvora a krásky založený na tom, že tu monštrum budí súcit, a nie iba odpor.
Začiatkom tridsiatych rokov minulého storočia, podobne ako dnes, trvala vlečúca sa hospodárska kríza, kiná však boli plné. Vo svete fantázie si diváci oddýchli od reality a Hollywood ovládali monštrá - upíri, múmia, Frankenstein.
Slávnou scénou sa začína tradícia katastrof v amerických filmoch. Podľa nej si netvory či marťania zo všetkých miest sveta vyhliadnu New York a ten potom terorizujú.
Špeciálnej obľube sa tešili príbehy inšpirované románom Stratený svet Arthura Conana Doyla, na plátnach ožívali dávno zaniknuté živočíšne druhy a zmiznuté civilizácie. King Kong nebol prvý, mal však jednu výhodu.
Zmiešal všetko dokopy, tak, aby si diváci nevšimli naivnosť zápletky - filmári mieria kamsi do Pacifiku nakrúcať výpravný film, posádka lode nič netuší. Nevie, že cieľom je neznámy ostrov, kde medzi dinosaurami prežíva gigantická gorila.
Vábničkou na netvora má byť Ann Darow, obyčajné dievča z ulice, ktoré chce byť hviezdou. Po rôznych dobrodružných peripetiách sa posádke podarí opicu chytiť, spútať a odviezť späť do New Yorku. V druhej časti filmu sa situácia opäť vymkne z rúk a monštrum odtrhnuté z reťaze okázalo demoluje veľkomesto.
Akoby sa autori dokázali vysmiať sami sebe, Amerike posadnutej biznisom v motíve, že pravým cieľom nie je gorilu dolapiť alebo usmrtiť, ale predať ju na Broadwayi do šou a zarobiť na atrakcii.
Bol to však geniálny ťah a diváci mohli mať pocit, že vidia viac filmov v jednom. Bola v tom zámorská exotika aj ulice veľkomesta, dobrodružstvo v divočine aj katastrofa v civilizácii.
Porovnanie s remakeom Petera Jacksona (2005):
Dinosaury a gorila
King Kong je dielom troch mužov a životný príbeh jedného z nich sám trochu pripomína dobrodružný film.
Merian C. Cooper začínal ako letec v armáde. Okrem tej americkej bojoval začiatkom dvadsiatych rokov ako dobrovoľník v poľsko-sovietskej vojne. Keď Sovieti zostrelili jeho lietadlo, strávil trištvrte roka v zajatí, kým sa mu podarilo utiecť. Vojak, ktorý spísal napínavé pamäti, sa po odchode z armády dostal do Hollywoodu. Tu sa uchytil ako režisér, producent a príležitostný herec.
Spoločne s kolegom a druhým režisérom King Konga – Ernestom B. Schoedsackom – sa venovali dokumentu a z exotických krajín prinášali unikátne zábery dravcov. Často pri tom riskovali život.
Keď sa stal šéfom produkcie začínajúceho štúdia RKO Pictures, Cooper zvažoval, že svoju fascináciu gorilami využije v hranom filme. V rovnakom čase v štúdiu pracoval tretí otec King Konga, priekopník filmových trikov Willis O´Brian. Ten bol zase známy slabosťou pre dinosaury, práve vtedy k inému filmu štúdia menom Creation (1931) navrhoval modely pravekých jašterov.
Tak sa zrodil nápad - prečo by na ostrove dinosaurov nemohl žiť gigantická gorila? Navyše, ak sa dá ušetriť na nákladoch a v King Kongovi použiť modely netvorov z filmu o stratenom svete (ten, žiaľ, štúdio nedokončilo).
Desať hodín na strome
Opičieho nadsamca vyrobili z gumy a latexu, konštrukcia modelu bola kovová. Povrch potiahli králičou srsťou, ktorá rýchlo vysychala pod silnými štúdiovými reflektormi. V neostrých záberoch radšej používali skúšobné drevené modely.
Každý model zachovával mierku 1 stopa – 1 palec, čo znamenalo, že soška gorilieho Konga merala okolo 45 centimetrov. Štvoricu kusov dopĺňala obrovská busta pre detaily tváre, ktorú pre jej veľkosť presúvali plošinovým vozom. Jej mimiku zozadu ovládali traja muži kovovými drôtikmi. Podobne do detailu premyslené muselo byť ovládanie ruky netvora zvierajúcej blondínu.
Sama animácia stop-motion, keď sa pohyby neživých predmetov nakrúcajú jedno filmové okienko za druhým, bola zdĺhavá a nesmierne náročná aj pre hercov. Napríklad Fay Wray spomínala scénu, ktorú nakrúcali desať hodín. Celý ten čas musela kanadská herečka presedieť skrčená na makete stromu.
Prelomové efekty
Trojica odborníkov si rozdelila úlohy. Trikové zábery režíroval Cooper, živých hercov mal na starosť Schoedsack a Brian O´Willis stvoril animácie a efekty, čo predbehli dobu.
Autor prelomových trikov v nemom filme Stratený svet (1925) bol vôbec čudesnou postavou – nejaký čas sa živil ako boxer, prepadol alkoholu, hazardu a mimomanželským aféram. Ale ak šlo o animáciu, v Hollywoode bol majstrom a divákov jeho práca dvíhala zo sedadiel. Trhané pohyby netvorov pripomenú animácie Karla Zemana, tie však vznikali o dvadsaťročie neskôr.
Animácie King Konga definitívne prekonali až počítače v osemdesiatych rokoch, ani dnes však nie sú na smiech – najslávnejší je niekoľkominútový súboj gorily s tyranosaurom v štýle, ktorý pripomína wrestling.
Zároveň je King Kong prvým zvukovým titulom s moderne použitou filmovou hudbou. V tomto filme už nepočujeme hudbu iba vtedy, ak niektorá postava v zábere muzicíruje. Viedenský rodák, skladateľ Max Steiner dokresľuje príbeh pomocou leitmotívov, rovnako ako to robí každý dnešný hollywoodsky film. Rev monštra vznikol kombináciou nahrávok leva a tigra zo zoo.
Jessica Lang v remaku z roku 1976 začala svoju hollywoodsku kariéru. Foto - Outnow.ch
Japonská odpoveď
Oscara za špeciálne efekty nezískal King Kong iba preto, že táto kategória ešte neexistovala. Úspech však bol obrovský a vypredaných bývalo všetkých desať premietaní za deň v premiérových kinách.
Ten istý rok sa štúdio ponáhľalo zarobiť na pokračovaní. Syna King Konga (1933) nakrútila rovnaká trojica filmárov, ale výsledok bol taký slabý, že sa blížil nezámernej paródii a museli ho inzerovať ako komédiu. Štúdio po zlej skúsenosti radšej neskôr uvádzalo originál v obnovených premiérach.
Tak sa stalo v rokoch 1938, 1942, 1946 a najmä v ďalšom desaťročí, keď King Konga predali do televízie. Gorila tak získala celosvetovú popularitu a uhranula najmä Japoncov. Tí vyvinuli svojráznu odpoveď menom kaiji, ako sa nazýva žáner, kde veľkomestá terorizujú rozličné zmutované netvory, najmä Godzilla.
Celý osud King Konga vystihuje filmová replika: „Netvor bol drsniak a dokázal to natrieť celému svetu. Opantala ho však kráska, takže vymäkol, zabudol na inštinkty a ľudia ho napokon dostali.“
Každá prerábka pôvodného príbehu preto stála pred dvoma možnosťami. Filmári sa mohli rozhodnúť, či sa priklonia k akčnému filmu, alebo zvýraznia romantické motívy. Na Západe sa rozhodli pre to druhé a z King Konga urobili obeť nenaplnenej lásky k ľudskej samici.
Remake Johna Guillermina v roku 1976 za 24 miliónov dolárov nebol žiadny prepadák, dokonca získal dva Oscary. Napriek tomu zostalo dosť fanúšikov, ktorých nepresvedčil a radšej majú originál.
V roku 2005 to skúsil režisér Pána prsteňov a Hobita, Novozélanďan Peter Jackson. Príbeh natiahol na tri hodiny, zožal však výčitky na priveľkú porciu romantiky, či otrocký prepis vzoru. A faktom je, že zo všetkých King Kingov má najväčšie kúzlo práve ten pôvodný.
Filmová cenzúra
Ako je to možné? Azda platí krutá pravda, že publikum viac doceňuje práve jeho brutalitu. Pôvodný film mal to šťastie, že vznikol rok predtým ako plošná filmová cenzúra a na plátne si mohol dovoliť byť nezvyčajne surový.
Už v roku 1934 však začal platiť Haysov kód, ako sa nazývala regulačná norma, ktorá z filmov premietaných v USA na dlhý čas vykázala násilie, sex, vulgarizmy a pozitívne vykreslených zločincov. Cenzúra neobišla ani neskoršie premiéry King Konga, z ktorých vystrihali nežiadúce zábery.
Diváci nesmeli vidieť napríklad scény ako gorila s pôžitkom zašliapne domorodca alebo pri útoku na mrakodrap vyťahuje ženu z postele, aby ju vzápätí oknom vyhodila na ulicu. Možno teda ozaj platí, že vo filme niet nad poriadnu katastrofu. A so súcitom to nemusíme preháňať, ak ide o monštrá.