Chýbali mu u nás kvalitné knihy, a preto sa ADAM BERKA rozhodol, že ich privezie. Doteraz ste jeho kníhkupectvo 82 bøok & design shõp s titulmi o architektúre, dizajne a detskými knihami mohli nájsť iba online alebo na špeciálnych akciách. O pár dní ho aspoň dočasne nájdete aj ako kamenný obchod na dobrej adrese – v Berlinke Slovenskej národnej galérie.
Kedy vám napadlo, že si založíte kníhkupectvo?
„Už keď som bol decko, obchodoval som, kde sa dalo. Vyrastal som vo výtvarníckej rodine, veľa som kreslil a vyrábal som rôzne veci, ktoré som predával v škole, až kým mi to nezatrhli učiteľky. Rozhodujúci moment prišiel, keď som bol počas vysokej školy v Indii. Mal som čas premýšľať, urobil som si zoznam asi päťdesiatich vecí, ktoré by som chcel v živote zrealizovať. Bolo medzi nimi aj vydavateľstvo a kníhkupectvo. Chcel som vtedy veľmi urobiť knihu o Indii, ale nechcelo sa mi obháňať vydavateľov. Napadlo mi, že keby som si ju sám vydal aj predával, odpadlo by množstvo starostí.“
To je slušná okľuka, nie?
„To áno, ale tak to asi chodí. Keď som reálne začal s myšlienkou kníhkupectva, tak som plánoval predávať iba desať produktov. Postupne som však zistil, že je veľa dobrých kníh, vydavateľstiev a obchod je vlastne celkom zaujímavá vec.“
Mali ste nejaké praktické základy, ako ho viesť?
„To vôbec. Živnosť som si založil ešte počas štúdia architektúry. Posledných desať rokov som robil najmä filmové stavby s otcom, ktorý robí vo filmovom priemysle. Tam som zisťoval, ako funguje biznis v našich podmienkach. Systém je zrejme zložitý schválne, aby pretriedil ľudí, ktorí chcú podnikať. Keby bola administratíva jednoduchšia a odvody nižšie, zrejme by sa u nás dosť výrazne zmenila celá scéna, na ktorej prevládajú veľké firmy.“
Aj kníhkupectvám u nás vládnu veľké firmy – Panta Rhei a Martinus. Nebola to pre vás nezvládnuteľná konkurencia?
„Paradoxne nie. Na začiatku som si prečítal knihu Manažment umění, kde sa písalo, že základom všetkého je analýza trhu. Všetci sa ma na ňu pýtali, ale ja som ju nepotreboval robiť. Poznám všetky tieto kníhkupectvá. Ich konkurencia je veľká, ale z môjho pohľadu to bolo veľmi relatívne. Keď chce človek robiť niečo, čo ho baví, a chce to robiť dobre, tak je jedno, kto je jeho konkurent. Ja som vedel, že chcem robiť niečo, čo mi tu chýba. Vedel som, že nech má konkurencia tisíc rôznych kníh, takisto nemá tú jednu, ktorú ja hľadám.“
Aj tieto tituly nájdete v 82 book & design shop.
Aké knihy ste hľadali?
„K diplomovke na architektúre – nebolo to však nič špeciálne, skôr základná literatúra z tohto odboru. Na našom trhu žiadne z nich neboli, zopár ich bolo v Česku. Hnevalo ma to, vravel som si, že predsa nie som až taký exot - je tu predsa dosť architektov aj ľudí, ktorí sa zaujímajú o umenie. Povedal som si, že si tie knihy zoženiem a pri tej príležitosti ich predsa môžem zohnať aj ďalším.“
To je ešte stále ďaleko od reálneho obchodu.
„Najdôležitejší moment prišiel až pred dvoma rokmi, keď som sa rozhodol, že sa tomu budem venovať naplno. Išlo to pomaly, robil som webovú stránku a učil som sa, čo všetko to stojí. Išiel som do Frankfurtu na knižný veľtrh a spoznal som sa so všetkými vydavateľmi, s ktorými som si dovtedy iba emailoval a uzatváral som kontrakty. Postupne sa mi začali ozývať ľudia, ktorí mi s niečím chceli pomôcť, lebo sa im môj projekt páčil. Takto sa mi postupne vytvoril flexibilný tím ľudí, ktorí mi dokážu pomôcť, keď potrebujem.“
Okrem toho, že predávate knihy online, vás vidno aj na rôznych krátkodobých akciách – burzách, na Dobrom trhu. Dá sa tak uživiť?
„Minulý rok ma to uživilo. Nemám vysoké životné náklady. Keďže pracujem najmä so zahraničnými titulmi, okrem tunajších akcií viem knihy jednoducho naložiť do auta a vyviezť von. V lete som takto šiel do Helsínk, ktoré boli Hlavným mestom dizajnu 2012 a zároveň sa tam konalo stretnutie študentov architektúry z celej Európy. Rozložil som pop-up shop a z toho, čo som predal, som pokryl všetky náklady.“
Potrebujete teda kamenný obchod?
„Nie, nepotrebujem, ale rád by som ho mal, bolo by to pre mňa čosi ako vizitka, showroom. Teraz by ma to však výškou nájomného položilo, tak ako to položí asi 90 % všetkých malých podnikateľov. Považujem za dôležité to, aby som si ho raz mohol dovoliť otvoriť. Veď aj Martinus si otvoril kamennú predajňu až vtedy, keď bol dosť silný. Fungovanie online mi vyhovuje, aj pop-up štýl, no človeka to stojí veľa energie – každý deň knihy naložiť, rozložiť, opäť zbaliť. Po čase to unaví, no je veľmi fajn vidieť reakcie ľudí. Navyše, všetky tie knihy sú vizuálne veľmi atraktívne, takže naživo ľudí dokážu pritiahnuť.“
Na Dobrom trhu a burze v KC Dunaj.
Ale teraz sa vám nejaký priestor črtá, nie?
„Áno, ale bude to len taká punková verzia v priestore Berlinky Slovenskej národnej galérie. Galéria ukončila spoluprácu s barom Malecon a momentálne oslovuje ľudí, ktorí by ten priestor dokázali využiť v jej prospech. Plánujú vypísať súťaž, no všetko trvá nejaký čas. Tento priestor by bol dovtedy prázdny, a tak som ich oslovil, že by som tam rád predával svoje knihy. Bude tam aj dočasná kaviareň a ja sa viem s knihami rozložiť za veľmi krátky čas. O pár dní by sme mali otvoriť. Rád by som tam robil aj rôzne akcie, krsty špeciálnych kníh – teraz akurát dohadujeme, aby prišiel Peter Biľak, ktorý spúšťa projekt Works That Work o zaujímavých kreatívnych ľuďoch.“
Čo je najväčšia prednosť vášho kníhkupectva?
„Nikde inde u nás nekúpite kvalitné zahraničné tituly lacnejšie. Držím sa toho, že knihy, ktoré by ste si mohli kúpiť jedine v Londýne, Tokiu či v Berlíne, predávam za rovnakú cenu ako tam. Neoplatí sa vám za nimi cestovať alebo si ich nechať posielať či nosiť. Veľa online obchodov sa snaží preraziť akciovými cenami, ja to nerobím. Hlavným cieľom je to, aby bola naša ponuka na úrovni. Snažím sa donášať rôzne vydavateľstvá a knihy, aké sa nedajú ľahko zohnať. Zároveň tak dostávam Bratislavu na mapy rôznych svetových vydavateľstiev. Vždy prosím vydavateľov, aby nás pridali do zoznamu predajcov na svojom webe. Tak potom napríklad vznikajú kombinácie Paríž – Tokio – Bratislava v prípade japonských kníh o škandinávskom interiérovom dizajne, alebo Helsinki – Turku – New York – Bratislava v prípade knihy Helsinki Beyond Dreams o tom, ako urobiť život v meste lepším.“
Ako knihy vyberáte?
„Prehľadávam sklady a vydavateľstvá. Orientujem sa na základe nejakých skúseností, nadšenia a intuície. Najprv boli primárnym cieľom knihy o architektúre, najmä o architektonickej teórii. Druhý okruh sú knihy o dizajne, potom graficky zaujímavé knihy na poli ilustrácie, ktoré vznikajú v malých vydavateľstvách, ktorým veľké obchody nikdy nedajú priestor, a ešte kvalitné detské knihy. Ale predávam aj knihy galérií a rôznych inštitúcií, hoci je niekedy veľmi ťažké obchodovať s nekomerčným subjektom.“
Vzniká u nás dosť dobrých vecí?
„Práveže vzniká tu veľmi málo naozaj kvalitných vecí. Máme tu šikovných dizajnérov a podnikavých ľudí, ale zatiaľ sa ich príliš málo odhodlalo, aby to, čo vedia robiť dobre, robili aj v rámci trhu, ktorý tu funguje.“
Ako to myslíte?
„Mnoho iniciatív a občianskych združení vytvára dobré veci, ale nerobia to tak, aby si to na seba samo zarobilo. Treba vystúpiť zo stereotypu a ísť do rizika. Inak to nejde. Potom sa totiž stane napríklad to, že SAV či iná inštitúcia, alebo neziskovka vydá dobrú knihu, ale jej náklad leží v sklade a ona s ním nič nemôže robiť, lebo podmienka dotácie bola, že kniha nebude komerčným produktom. Nerozumiem tomu, ale ani ako dieťa som vlastne nechápal, prečo na Bienále ilustrácií nemajú popri jednom vystavenom exemplári krásne ilustrovanej knihy aj ďalších desať, ktoré by sa dali kúpiť. To je pointa môjho kníhkupectva – keď vám teraz porozprávam o úžasnej japonskej knižke, tak si ju rovno môžete kúpiť. Je to tovar, tak prečo by to malo byť nedosiahnuteľné.“
