Obaja by si zaslúžili Oscary, napokon, majú šancu, sú nominovaní. Joaquin Phoenix je presvedčivý vojnový veterán s posttraumatickým syndrómom, sklonom k alkoholu, náhlym výbuchom nekontrolovateľnej šialenosti, krehká ľudská postavička zmietaná všetkými vnútornými besmi.
Philip Seymour Hoffman je spasiteľ, učiteľ, „Master“, všeobímajúci a rozvážny kazateľ sekty The Cause. Má prenikavý pohľad človeka, ktorý ani nežmurkne, keď vás presviedča o pravdách postavených na vode, no zároveň pohľad dieťaťa, ktoré sa bojí, že mu ktosi vezme hračky.
Obaja sú skvelí a vo filme Paula Thomasa Andersona The Master im to pasuje. Je medzi nimi zvláštne puto chlapskej lásky, vzájomného nadraďovania a podriaďovania sa, načúvania a pochopenia nad mieru racionálneho uvažovania.
Ten film bol však pre mňa sklamaním. Áno, stále platí predošlý opis dvoch jeho postáv. Akurát, že príbeh, napätie, skrátka čosi, čo by človeka pri ňom držalo ostražito až do konca, mi tam veľmi chýbalo. Ostalo po ňom pár obrazov, pár naozaj dobrých scén, ale tie sa rýchlo vytratia, keď ich nemá čo držať pokope. A možno je to len návnada na druhé a tretie pozretie, ktovie.
