FÓRUM

Prízemná Amerika Iľfa a Petrova

KNIHA TÝŽDŇA / PUTOVANIE PO AMERIKE Daň za uskutočnenie cesty? Strach? Výsledkom je dokument o tom, ako môže ideológia zmrzačiť cestopis

KNIHA TÝŽDŇA / PUTOVANIE PO AMERIKE

Daň za uskutočnenie cesty? Strach? Výsledkom je dokument o tom, ako môže ideológia zmrzačiť cestopis

Spolok slovenských spisovateľov vydal cestopis Putovanie po Amerike od Iľju Iľfa a Jevgenija Petrova, ktorí v rokoch 1935 a1936 strávili štyri mesiace v USA. Kniha nemá úvod ani doslov, len na obálke sa píše, že „ide o pravdivé sprostredkovanie obrazu Spojených štátov s ich kontrastmi. Otvorene pomenúvajú prednosti a dosiahnuté úspechy americkej spoločnosti, ale aj jej neduhy a nedostatky“.

O obraze Ameriky v tejto knihe môžeme polemizovať. Je takmer rovnaký ako ten, čo nám bol predkladaný za socializmu: smutná krajina, kde vládnu peniaze, reklama, zločin, mestá sú zväčša škaredé, ľudia naivní a svetonázorovo popletení. Na druhej strane však, ak by ste nevedeli nič o Sovietskom zväze, mali by ste pocit, že ide o stratenú Atlantídu alebo Tralaland. Zázračnú krajinu, ktorú je azda načim opäť stvoriť.

Spisovatelia si v New Yorku kúpia Ford, lebo vedia, že po Amerike sa najlepšie cestuje autom a spriatelia sa s Mistrom Adamsom, Američanom, ktorý pozná aj ZSSR, vie po rusky a navyše má manželku, ktorá vie šoférovať. Počas svojej púti často berú stopárov. Napríklad mladého baptistu, ten vraví, že cestuje za prácou. O Sovietskom zväze počul. „Počul som, že tam všetci majú prácu a pomáhajú jeden druhému. Ale aj tak sa čoskoro začne vojna a po nej Kristus po druhý raz zostúpi na zem. A Rusov čaká záhuba, lebo sú bezbožníci.“

Mister Adams to vie

Mládenca zahriakne Mister Adams: „Vari Kristus pri druhom príchode na zem potrestá stosedemdesiat miliónov dobrých ruských mládencov, ktorí dokázali odstrániť hlad a nezamestnanosť, všetkých nasýtiť a urobiť šťastnými.“

Nejde o rozprávku. Ide o cestopis. Ide o Ameriku. O stretnutie „stosedemdesiatich miliónov sovietskych ateistov s malým baptistickým bohom“. Keď vystupuje, po pár krokoch sa obráti naspäť k posádke auta s otázkou:

„A keby som sa dostal do Ruska, aj ja by som dostal prácu?“

„Samozrejme,“ odvetili, „ako všetci v Rusku.“

Tak veru, niektorí vo fabrike, iní v gulagu či na Sibíri. A tiež zabudli dodať, že už by nemohol byť baptistom. Lebo to by sa predsa nehodilo - 170 miliónov sovietskych mládencov ateistov a do toho zrazu jeden americký baptista!

Ale to už do trojky, pardon, do Fordu, nasadá ďalší stopár - kovboj, ktorý má chorú ženu a tak musí platiť za operácie a nemocnice. „Žena sa stala navždy kalikou, gazdovstvo aj peniaze rozchytali medicínski pracovníci... Skôr sa to všetko podobalo na prepad banditov ako na ľudomilnú medicínsku pomoc.“

Tú by pacientka zrejme dostala v Sovietskom zväze.

V jednej reštaurácii na indiánskom území sa im prihovorí rodáčka Fešinová. Odcestovala v roku 1923 roku z Kazane spolu s manželom, ktorý bol maliar. Obrazy sa dobre predávali a oni si spolu postavili nádherný veľký dom v Taose. Stavali, stavali, a keď ho dostavali – rozišli sa. Ukázalo sa, že celý život spolu prežili zbytočne a že sa k sebe vôbec nehodia.

„Počúvajte, načo tu ostávate? Skúste sa vrátiť späť do Sovietskeho zväzu,“ radia spisovatelia. Radšej ani nemyslieť kde by asi taký navrátilec z USA za Stalina skončil.

Vtipné je, že keď spisovateľom nechutí jedlo, hovoria si, že by sa to možno aj zlepšilo, ale nestane sa to, lebo v prevádzkach chýba Kniha prianí a sťažností.

A tak si jazdia po USA, chlapíci z krajiny, kde ľudia nesmeli cestovať za hranice a museli žiadať o povolenie, aj keď sa chceli premiestniť z jedného mesta sovietskej gubernie do druhého, a podávajú pravdivý obraz Ameriky.

Ak sa už spolok spisovateľov rozhodol tento cestopis Iľfa a Petrova vydať, určite to nemalo byť formou holej knihy, bez úvodu či doslovu, bez životopisných a bibliografických údajov o autoroch a bez toho, aby čitateľ dostal informáciu o súradniciach, podľa ktorých toto dielo vnímať v ich tvorbe. Zaujímalo by ma, do akej miery v čase svojej cesty ešte Iľf a Petrov ideálnemu obrazu Sovietskeho zväzu verili a nakoľko išlo len o daň za uskutočnenie cesty a vydanie knihy, prípadne celkom pochopiteľný strach. Lebo ak bolo vydávanie knihy mienené ako istý dokument, je to len dokument o tom, ako môže ideológia zmrzačiť cestopis.

Odpovede zo Zápisníka

Odpoveď na niektoré svoje otázky som našla v recenzii Jána Štrassera o Zápisníkoch Iľju Ilfa (Ján Štrasser: Čítam, F. R. & G.): „Generácie slovenských čitateľov, ktoré vyrástli na románoch Dvanásť stoličiek a Zlaté teľa, jednoznačne vnímajú Iľfa a Petrova ako ostrých kritikov sovietskeho (a aj nášho totalitného) režimu… je to však kritika javov, nie príčin, a už vôbec nie kritika sociálneho či nebodaj politického systému. Iľf a Petrov boli reportéri Pravdy, ústredného denníka strany, ich knihy vychádzali v Sovietskom zväze, a Pravda ich aj vyslala do Spojených štátov.“

Práve cesta po Amerike je zaznamenaná aj v Iľfovom denníku. „To, že sa v čase vrcholného stalinizmu dostali dvaja sovietski novinári do USA na dlhší pobyt, nebola každodenná vec. Iľf miestami až s puntičkárskym zanietením pozoruje a zaznamenáva fakty a detaily, no takmer nikdy ich nekomentuje, čo je pre súkromný denník dosť zvláštne.“

Autocenzúra? Strach? Zdržanlivosť? - uvažuje autor a dodáva, že ak Iľf mal koncom 20. a začiatkom 30. rokov nejakú ilúziu, že satira môže nejako skultivovať sovietsku realitu, po návrate z Ameriky ju celkom stratil.

„Ostával mu ešte rok života a z toho, čo si zapísal do svojich zápisníkov, presakuje číra bezmocnosť, skepsa, pesimizmus...“

Ďalšie knihy

12 stoličiek

Európa, 2006

Lenin a Stalin by boli šokovaní, aký akčný a humorom nabitý príbeh sa môže odohrávať v boľševickej realite vytvorenej ich zločineckými mozgami. Brilianty nesmiernej hodnoty sú ukryté v jednej z dvanástich čalúnených stoličiek madam Petuchovovej. Divoký západ nebol nikdy taký nebezpečný ako boľševické Rusko v časoch, keď Ostap Bender so svojím kumpánom putoval za týmto pokladom.

Zlaté teľa

Európa, 2002


Pokračovanie svetoznámeho románu Dvanásť stoličiek pripraví čitateľom niekoľko bezsenných rozosmiatych nocí. Oslobodzujúci a bezstarostný humor, ktorý vyviera z tohto literárneho skvostu, pomôže aspoň na chvíľu zabudnúť, že doba zachytená v tomto románe je stále prekvapivo aktuálna.

Poviedky

Európa, 2002

Pod pláštikom výsmechu „starých“ poriadkov sa autori vysmievali nezmyselnosti režimu, v ktorom boli a sú nútení žiť ich čitatelia. A to aj napriek zmenám farieb na zástavách. Smiech je jedinou zbraňou bezmocných platiteľov daní. Verte, že Iľf a Petrov vám ju do rúk vkladajú v tej najefektívnejšej podobe.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Hitparáda štiav
  2. 14. ročník AmCham „JOB FAIR“ v Košiciach
  3. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  4. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  5. Malé knedličky, veľké dojmy
  6. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  7. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  8. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  9. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  10. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  1. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 10 421
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 9 013
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 277
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 5 736
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 5 606
  6. Volkswagen Golf: Viac, než facelift 4 543
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 457
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 2 854
  9. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo 2 219
  10. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa 2 179

Téma: Víkend


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Dankovi poškodilo bozkávanie výložiek, za premiéra ho už väčšina nechce

Kým v decembri bol podľa agentúry Focus Andrej Danko favoritom na budúceho premiéra, dnes jeho akceptácia u ľudí výrazne klesla.

KULTÚRA

Oscar nemá logiku. 5 dôvodov, prečo vyhral Moonlight

Mal šťastie, že nie je sci-fi.

DOMOV

Kocáb: Kisku už dlho uznávam, ocenenie ma šokovalo

Pre SME hovorí, že je hrdý slniečkar. S tvrdou silou nemáme šancu.

Neprehliadnite tiež

Film roka vyhlásili dvakrát, Oscara má Moonlight (minúta po minúte)

Muzikál La La Land vyhral šesť cien, ale na konci večera sa udial veľký trapas.

Pozrite si kompletné výsledky Oscarov 2017

Najlepším filmom sa stal Moonlight.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop