Nie je impulzívny, len to zdedil

Kto vymyslí šťastný koniec pre filmových hrdinov, ktorí majú psychické problémy? Napriek žánrovým obmedzeniam sa o to pokúsila americká komédia Terapia láskou.

Pacienti zvyknú na seansách s psychiatrom počúvať o tom, že z akejkoľvek ťažkej situácie sa dá nejako vymotať a ešte si z nej odniesť niečo nečakane pozitívne. Pracujú s motivačnými a povzbudzujúcimi formulkami, veria, že aj po mesiacoch a rokoch v liečebni si môžu znovu nájsť prácu, zabezpečiť bývanie a obnoviť vzťahy.

Ani Pat Solatano, ktorý v záchvate frustrácie takmer na smrť umlátil milenca svojej manželky, si ešte nepripadá odpísaný. Preto ho, samozrejme, rozzúri, keď príde k poslednej stránke románu Zbohom zbraniam a zistí, že ho Hemingway ukončil tragicky. Nechápavo sa pýta: „To nie je život dosť ťažký? Nenájde sa nikto, kto by mu vymyslel šťastný koniec?“

Zväčša však nechápu druhí: Čo ho zas tak naštartovalo?

Tridsiatnik u rodičov

Romantické komédie majú šťastný koniec vždy, to je dôvod, prečo ich jedna polovica rada vyhľadáva, a tá druhá pri nich skepticky a znechutene prevracia oči – a má pravdu, ak predpokladá, že namiesto toho, aby v kine videla viac originálnej komédie, uvidí len veľa tradičnej romantiky.

Pravdepodobne by ich nepresvedčilo ani to, že Terapia láskou dostala osem nominácií na Oscara. Ale aj tak. Toto je aspoň prípad, keď sa popri čakaní na rozprávkové rozuzlenie riešia skutočné a vážne problémy.

Patovi Solatanovi diagnostikovali bipolárnu poruchu, odmala trpel nekontrolovateľnými zmenami nálad. Evidentne má veľké srdce, čo sa raz prejaví vrelým citom, inokedy vznetlivosťou a hnevom. Z nemocnice sa musel vrátiť bývať k rodičom (z posledných sociologických výskumov vyplýva, že to mnohí tridsiatnici pochopia). Tam sa k nemu správajú ako k nesvojprávnemu dieťaťu, zvyšok okolia ho považuje za nebezpečného, policajti sú vždy pripravení pribehnúť.

Ako ľahko môže človeka ovládnuť taký horúci temperament, vystihol režisér David O. Russell v krátkej scéne. O tretej v noci popadla Pata túžba pozrieť si svadobné video, nevedel ho nájsť, prepadol zničujúcej frustrácii, zobudil rodičov, pohádal sa s nimi, pobil a vzápätí to s plačom oľutoval. A pred psychiatrom tvrdil: Nie som impulzívny, len som to zdedil!

S liekmi si porozumejú

Mnohých asi prekvapilo, že jednu oscarovú nomináciu dostal za túto úlohu aj Bradley Cooper, lebo doteraz sa s ním spájala najmä komédia Vo štvorici po opici. Možno budú prekvapení aj v kine – Cooper neexhibuje v dramatickom cvičení, len prosto a výstižne zahral hromotĺka, ktorý je trochu necitlivý k okoliu, pretože momentálny stav mu nedovoľuje nič iné, len byť zameraný na seba.

Aj Jennifer Lawrence je za úlohu neviditeľne zraniteľnej Tiffany Maxwellovej nominovaná na Oscara. Tiffany je mladá vdova, po smrti manžela si depresiu liečila sexuálnymi vzťahmi s mnohými kolegami v práci. Celkom prirodzene sa stala Patovou kamarátkou, porozumeli si pri vypočítaví liekov, ktoré im kedy lekári predpísali. No rozchádzajú sa v názore na to, či sa vážnosť psychických chorôb a ich dôsledky dajú porovnávať a či jeden postihnutý môže súdiť druhého.

V Spojených štátoch sa vraj v televízii celkom bežne reklamujú lieky, ktoré by mal predpisovať psychiater, a veľa ľudí sa nimi aj nechá presvedčiť, keď sa im práve nedarí. Hrdinovia tohto filmu lieky odmietajú, snažia sa nejako inak nájsť možnosti (alebo v sebe schopnosti) prekonať svoju precitlivenosť a zisťujú pri tom, či to v živote majú alebo nemajú ťažšie ako tí, čo sa považujú za zdravých a celkom v poriadku.

Čie sú to gény

Či Terapia láskou dospeje k nejakému priaznivému výsledku na vyhlasovaní Oscarov, sa ukáže na budúcu nedeľu. Najväčšie šance má Robert De Niro. Dávno nemal takú peknú úlohu ako teraz, v postave Patrizia Solatana seniora.

To je ten, na čie gény sa Pat junior u psychiatra vyhovára. U neho sa však vznetlivá krv spája so životnou skúsenosťou. A ak k tomu pripočítame to skvelé herectvo, získame komplexný obrázok iracionálneho správania, ktoré je občas úplne pochopiteľné.