SME
Sobota, 10. december, 2022 | Meniny má Radúz

Hit Píšte všetci modrým perom! ukazuje aj na ľudskú hlúposť

Trenčianska skupina Bez ladu a skladu bola trpenou alternatívou k oficiálnej slovenskej pop music.

Spevák skupiny Bez ladu a skladu Michal Kaščák počas koncertu v roku 1986. Vtedy mal štrnásť rokov.Spevák skupiny Bez ladu a skladu Michal Kaščák počas koncertu v roku 1986. Vtedy mal štrnásť rokov. (Zdroj: Juraj Bartoš)

Americký denník New York Times pred pár rokmi napísal, že slovenská kapela Bez ladu a skladu prispela k pádu železnej opony. Pesnička Píšte všetci modrým perom sa po roku 1989 dostala aj do uší širších más a stala sa symbolom absurdity totalitného režimu.

Obdobie pred nežnou revolúciou označujú viacerí známi muzikanti ako zlatú éru slovenskej populárnej hudby. Ich piesne zneli stále v rádiách, videoklipy sa vysielali v televízii, gramoplatne sa predávali na státisíce. Oficiálny (štátny) hudobný biznis však nepripúšťal žiadnu alternatívu. Tá však vznikala a fungovala aj napriek boľševickej totalite.

Katastrofa z hudobného pohľadu

Technické možnosti ako dostať zakázanú hudbu medzi ľudí boli síce menšie ako dnes, no ak sa vám podarilo naraziť na tých správnych ľudí, získali ste magnetofónovú pásku, demo nahrávku či amatérsky záznam z koncertu svojej obľúbenej no nepovolenej kapely.

Takto prišla k svojmu postaveniu aj undergroundová kapela Bez ladu a skladu. Vznikla v roku 1985. Niekto by si povedal - veď to už sa v totalitnom Československu všeličo mohlo. Pravda je, že sa nemohlo nič a všeličo zakázané ešte pretrvávalo. „Bolo to otrasné. Z muzikantského pohľadu katastrofa,“ hovorí líder kapely, dnes známy organizátor festivalu Pohoda Michal Kaščák.

„Štát kontroloval všetko - kde skúšate, kde hráte, aké máte texty, ako sa obliekate. Nahrať a distribuovať vlastné pesničky bol zločin. V obchodoch nebola západná hudba, len rôzne estrádne skupiny zo spriatelených krajín. My sme boli mladí, mali sme, samozrejme, aj veľa radostí a aj celá mašinéria okolo hudby bola pre nás istou dávkou dobrodružstva, ale so slobodnými rokmi po nežnej revolúcii sa to nedá porovnať.“

BLAS_1988_fotoBartosJuraj.jpg

Bez ladu a skladu na prehliadke alternatívnej hudby Čertovo kolo v Bratislave v roku 1988. Prehliadku zorganizoval Ladislav "Agnes" Snopko. Foto: Juraj Bartoš

Echtovná kakofónia

Bez ladu a skladu nechceli hrať klasický rock ani pop, metal ani depešácky štýl, a rozhodne nechceli len tak spievať o láske a mieri. Dnes s úsmevom tvrdia, že na ich zvuku malo veľkú zásluhu aj to, ako málo ovládali hudobné nástroje a ako nevedeli spievať.

Výsledok však aj po rokoch presvedčivo hovorí sám za seba: stále ide o výnimočný hudobný úkaz: rytmický rock, bohaté využitie dychových nástrojov, zvláštne (ne)harmonizujúce hudobné motívy, metaforické texty v podobe deklamovaného až sarkasticky intonovaného hovoreného slova.

Prosto echtovná kakofónia, v prvom pláne emotívne nasýtená, v druhom prekvapivo desivá, v ďalšom skutočne vtipná.

Pero som spieval s hrdosťou

Kapela dnes už aktívne nehrá, stále tu však zostáva kopec ich pesničiek a z nich pár hitoviek, na ktoré sa počas koncertov vždy najviac čakalo - Udavač, Anča kráča, Odtnite mu hlavu, Masy, Parné valce, Mäkkýše, Buldozér. Medzi najpozoruhodnejšie patrí skladba Píšte všetci modrým perom.

Pero, ako pesničku familiárne v kapele nazývajú, vzniklo v roku 1987. Textu nie je veľa, ale je úderný a presný: „Píšte všetci modrým perom / iná farba nebude / píšte všetci rovnako / rovnaké A, rovnaké O / rovnaké písmo, rovnaké vzdialenosti / kúpte si všetci modrý atrament.“

Pre kapelu je to výnimočná skladba. Vynorila sa totiž naraz, na jedenkrát. „Skúšali sme vtedy v budove trenčianskeho gymnázia. Dostali sme do rúk text, sedeli sme, Peter začal hrať basu, potom sa pridal saxofón, postupne všetci ostatní, a ja som do toho začal hovoriť. Je to asi jediná naša pesnička, ktorá vznikla úplnou improvizáciou a zostala v tej istej podobe, v akej sme ju na prvý raz zahrali,“ spomína Michal Kaščák.

Možno si mnohí myslia, že texty pochádzajú výhradne z jeho dielne, ale rovnocenným textárom kapely bol aj Ľubor Benkovič a napokon Stanislav Dajča - autor Pera.

Tento jeho text je nielen jednou z trefných definícií totality a fungovania bývalého režimu. Má ešte všeobecnejší dosah - poukazuje na unifikovanú spoločnosť, upozorňuje, ako blízko má masový efekt k ľudskej hlúposti.

„Považujem ho za jeden z našich najlepších textov, hral som ho vždy s radosťou a možno až s akousi hrdosťou,“ vraví Kaščák.

Tajomná ruka TKM

Rok po vzniku pesničky prišiel na svet aj videoklip. Pre kapelu je až neuveriteľné, že sa ho vôbec podarilo nakrútiť, dokonca pred rokom 1989 sa raz aj odvysielal v televízii.

Vyrobili ho na objednávku vtedajšej mládežníckej relácie Televízny klub mladých v réžii Štefana Semjana, kameru držal Martin Štrba.

Kapela síce už predtým nakrútila tajne dva klipy v Brne vďaka vtedajšej manažérke českej kapely E Lenke Zogatovej, no nezaobišlo sa to bez problémov s ŠtB a cenzúrou. Pero bol teda prvý klip, ktorý sa robil s naozajstným filmovým štábom.

Nakrúcalo sa na streche vtedajšieho Tempa - budovy oproti obchodnému domu Prior v Bratislave. „Nikdy som nezažil režiséra, ktorý by pracoval s takým nasadením až posadnutosťou ako vtedy Štefan Semjan na našom klipe,“ spomína Kaščák.

„Všetko mal premyslené, bol dokonca aj v štúdiu pri nahrávaní hudby, stále vášnivo gestikuloval a nútil ma pri točení spievať čo najhlasnejšie, nech to má výraz. Myslím, že sa podarilo zachytiť vtedajšiu sivotu, ešte aj náhodný detail, keď na priechode malý chlapec nestíha prejsť na zelenú a otec mu za to vylepí, dobre charakterizuje to obdobie.“

Aj výsmech patrí k hudbe

Pieseň Píšte všetci modrým perom bola jedinou, ktorú kapela v zahraničí spievala po anglicky, poľsky, francúzsky, dokonca po rusky (akurát, že v Rusku bola pochopená nesprávne a ľudí rozhorčila).

Niektorí ľudia z brandže, dokonca kamaráti sa z nej smiali, no ako vraví líder kapely - aj to k hudbe patrí. V istom období sa jej pôvod dokonca začal dezinterpretovať: šírili sa fámy, že kapela ňou prvoplánovo podporuje SDKÚ. O menovanej politickej strane však v čase vzniku pesničky nebolo ani chýru, a za tým si kapela stojí.

Tento rok sa pred publikom hrať nechystá, no nejakého výnimočného koncertu sa vraj určite ešte dočkáme.

Skrslo mi to v hlave v posluchárni počas prednášky

O tom, ako prišli na svet verše piesne Píšte všetci modrým perom, rozpráva ich autor STANO DAJČA, inak asistent na klinike úrazovej chirurgie na bratislavských Kramároch.

Kde ste sa dali s kapelou dokopy?

Prostredníctvom Michalovho brata Mariána. Študovali sme spolu na technike v Bratislave. Marián mal predtým svoju kapelu, pre ktorú som občas niečo napísal. Raz mi nadšene oznámil, že Miško dal v Trenčíne dokopy fantastickú skupinu Bez ladu a skladu a či by som niečo neskúsil napísať aj pre nich.

Ako vznikali vaše texty k pesničkám?

Posielal som chlapcom rôzne „spontánne slovné kompozície“, oni z nich niečo vybrali a prostredníctvom hudby im dali tvar a výraz. Z toho, že moje kompozície nemali hlavu ani pätu a chalani sa volali Bez ladu a skladu, bolo jasné, že naša spolupráca musí fungovať.

A ako prichádzajú na svet také spontánne slovné kompozície?

Ich vznik sprevádzajú akési záblesky jasnozrivosti, keď sa odrazu niekde z hĺbky podvedomia vynorí niekoľko zvláštne poskladaných slovíčok. Pani kreativita je nádherná kráľovná a keď občas pootvorí svoje komnaty, tak sa snažím byť len takým mostom, cez ktorý do tohto sveta prichádzajú jej poklady. Usilujem sa neovládať rozumom to, čo cez ten most vo mne prichádza.

Takto vzletne vzniklo aj Pero?

Text Píšte všetci modrým perom som napísal v posluchárni počas prednášky. V jednej chvíli som zostal užasnutý z toho, ako má dvesto študentov sklonené hlavy, rovnaké držanie tela a všetci píšu úplne rovnako... Pôvodne som vlastne chcel len opísať ten zážitok. Ale neskôr som neodolal a dal som mu politický kontext. Ešte dlho po napísaní som bol presvedčený o tom, že tie verše sú metaforou fungovania totalitného systému. Ale s odstupom času si stále viac uvedomujem, že ako v dobe ich vzniku, tak aj teraz vyjadrujú odpor proti sociálnym a spoločenským stereotypom. Dobrovoľne si osvojujeme len taký obraz o sebe, aký akceptuje väčšina a vôbec nevieme, kto to tá väčšina vlastne je a či má vôbec právo určovať nám akékoľvek vzorce správania. Tak prestávame byť sami sebou, vytláčame zo života naše vlastné farby a žijeme len v extrémoch čiernej a bielej. A to je veľké nešťastie.

Vraj bol text dlhší, ale nebol celý použitý v pesničke.

Chlapci použili len to, čo bolo podstatné, a dobre urobili! Pôvodnú verziu už nemám, vyhodil som ju, lebo tá skrátená je lepšia.

Píšete ešte aj dnes?

Áno, píšem a venujem sa aj voľnej grafike.

Čo pre vás tvorba znamená?

Sú to predovšetkým chvíle spojenia s čarovným svetom nepredvídateľnosti. Upokojuje ma, že ho nedokážem ovládať ani ja, ani nikto iný. A že ho nedokážu ovplyvniť žiadne ľudské zásahy.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Rodinná dovolenka: dvadsaťpäť hotelov v obľúbených letoviskách
  2. Kapor a rezne vo sviatočnom menu? Poradíme, čo s použitým olejom
  3. Vďaka kvalitným privátnym značkám na nákupoch zaručene ušetríte
  4. Nový spoločník v živote? Podporíte ním deti, ktoré to potrebujú
  5. Aby na Vianoce nič nechýbalo
  6. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME
  7. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  8. Kríza ako odrazový mostík slovenských startupov
  1. Po čom túžia Slováci? Kupujeme, aby sme ušetrili aj sa potešili
  2. Spoločnosť Freshfields otvára nové Business Services Centre
  3. Rodinná dovolenka: dvadsaťpäť hotelov v obľúbených letoviskách
  4. Objavte miesto, kde v objatí troch riek vzniká výnimočné víno
  5. Auto na prenájom môže byť výhodné aj pre živnostníkov
  6. BILLA spolu so zákazníkmi pomôže aj pred Vianocami jednorodičom
  7. Plánujete budúci rok kúpu kosačky ?
  8. Vďaka kvalitným privátnym značkám na nákupoch zaručene ušetríte
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 15 227
  2. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME 5 937
  3. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý 5 934
  4. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce? 5 014
  5. Deti cestujú do exotiky zadarmo 4 288
  6. Predaj osobných automobilov Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. 3 612
  7. Nový spoločník v živote? Podporíte ním deti, ktoré to potrebujú 3 368
  8. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 3 313
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Milan Buno: 7 knižných tipov: 33 skutočných príbehov, ktoré vás nabijú energiou a nádejou
  2. Katarína Chudá: Vrah so schizofréniou kresliaci víly: Viktoriánske maľby víl
  3. Katarína Chudá: Niko Pirosmani: ťažký osud geniálneho umelca
  4. Milan Buno: 7 knižných tipov: Stephen King odporúča nový strašidelný príbeh
  5. Katarína Chudá: Francúzske dvorné balety: aké bizarné kostýmy nosili herci v 17. storočí?
  6. Milan Buno: 7 knižných tipov: Opustený ostrov a 8 súťažiacich...koľkí napokon prežijú?!
  7. Roman Kebísek: Štúr najskôr Pospíšilovej verejne vyznal lásku a o pár mesiacov ju verejne nechal
  8. Roman Kebísek: Maliar Malevič po vystavení Čierneho štvorca r. 1915: Pretvoril som sa na nulu
  1. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 15 605
  2. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 13 197
  3. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 7 923
  4. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 3 009
  5. Ján Valchár: Defekácia Putina a ruské nádielky Svätého Nikolaja 2 910
  6. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 300
  7. Soňa Kallová: Slovenská pošta 1 969
  8. Ľudmila Križanovská: Ako Roman Mikulec urazil Romanu Tabák 1 771
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
SkryťZatvoriť reklamu