Oscary odrážajú kadečo. Spoločenské nálady, kvalitu filmovej sezóny, ale v prvom rade vkus tajomnej Akadémie, ktorá ceny udeľuje.
Aké budú oscarové filmy v roku, dajme tomu, 2016? To nemôžeme vedieť, pomôže však štatistika. Nominácie zrejme pôjdu filmom americkej produkcie v anglickom jazyku a dĺžkou cez dve hodiny. Presne toľko potrebuje víťaz, ak chce nakloniť publikum na svoju stranu a namäkko uvariť emócie diváka (nikto to dosiaľ nestihol pod 91 minút a aj tento rekord je z roku 1955).
Zoznam vyše päťsto filmov oscarovej histórie ukazuje ďalšie šance, aj ak ide o žánre. Horor za celkovo najlepší titul vyhlásili jediný raz a komédia to bola za posledných tridsať rokov iba dvakrát. So sci-fi to neskúšajte (nevyhralo nikdy) a šance blízke nule majú aj čiernobiely film či remake (jediné víťazstvo).
Prekvapenie vlani, keď bral ceny Umelec, komediálny, čiernobiely, nemý titul vo francúzskej produkcii, preto bola nevídaná anomália, čo sa v blízkej budúcnosti sotva bude opakovať. Ale ktovie.
Oscarové sito
Oscaroví rekordéri
- Najviac Oscarov – jedenásť – získali tri filmy. Ben Hur (1959), Titanic (1997) a Pán prsteňov: Návrat kráľa (2003)
- Najväčší dosiahnutý počet nominácii je štrnásť
- Osoba s najväčším počtom cien je kostýmová výtvarníčka Edith Head (8)
- Z hercov má najviac Oscarov Jack Nicholson (3)
- Jediná remíza nastala v roku 1969. Cenu za najlepší hlavný herecký výkon si podelili Katherine Hepburn a Barbra Streissand
- Jediný oscarový film, ktorý sa nedochoval, je The Patriot (1928)
Ak film spĺňa uvedené predpoklady, môžeme sa porozprávať o niečom takom vedľajšom, ako je umelecká kvalita. Možno ste si mysleli, že s tým Oscar súvisí.
No, nie úplne. Zaručené zlaté sošky za najlepší film nemajú ani všetci favoriti respektovaných rebríčkov americkej kinematografie. Napríklad sa bez nej obišli také klasiky ako Občan Kane Orsona Wellesa a Vertigo Alfreda Hitchcocka.
Otázkou zostáva, čo iné, ak nie kvalitu, potom odrážajú celým svetom sledované ocenenia. Čo určuje výsledok? Kto za filmy hlasuje a ako to prebieha?
Tvrdé podmienky
V prvom rade do súťaže nepripustia hocijaké filmy. Aj keď majú tie-ktoré kategórie vlastné a odlišné pravidlá, všeobecne platí, že z filmov s dátumom výroby v danom kalendárnom roku pustia ďalej iba tie, čo mali premiéru v klasickom kine. Nemohli byť predtým uvedené v televízii ani na internete, navyše musia byť v stanovenej lehote aspoň týždeň premietané v oblasti Los Angeles na komerčných predstaveniach. Len vtedy môžu producenti svoje filmy prihlasovať do súťaže – a to sú podmienky v skutočnosti ešte trochu zložitejšie.
Pre lehotu na prihlášky, ktorá je do konca novembra, je kľúčové načasovať premiéru na jeseň. Vtedy je film novinkou a zároveň ho videlo už dostatočné množstvo ľudí, ktorí o ňom klebetia. Zostáva len jediné. Votrieť sa do pozornosti hlasujúcich ľudí – členov slávnej Akadémie.
Nezisková organizácia umelcov a filmových profesionálov samozrejme ubezpečuje, že všetky kampane pozorne monitoruje a zakazuje ovplyvňovať svojich členov. Každopádne, rauty a večierky, kde producenti zvyčajne lobovali za svoje produkty, sú dnes tabu a čo sa deje inde si môžeme len domýšľať.
Oscarový škandál z roku 1972. Marlon Brando odmieta prevziať cenu a posiela za seba náhradu.
Šesťtisíc vyvolených
Akokoľvek to vyzerá, Oscary nie su iba záležitosť Hollywoodu. Väčšinu šesťtisícovej základne Academy of Motion Picture Arts and Sciences skutočne tvoria Američania s bydliskom v USA, zvyšok členstva je však zmesou ľudí rôznych národností z rôznych kútov sveta. Slovákov tam nenájdete, môžete hádať prečo. No napríklad v Česku sú jej členmi režiséri Jiří Menzel, Jan Svěrák, kameraman Miroslav Ondříček či výtvarník Theodor Pištěk.
Sú tri cesty do vybranej spoločnosti, ktorá už od roku 1929 udeľuje najslávnejšie ceny filmu. Buď nájdete v schránke pozvánku alebo vás odporučia dvaja iní členovia. Najčastejšia je však tretia cesta rezervovaná tvorcom, ktorí to v niektorom ročníku dotiahli až medzi oscarové nominácie. Aj ich členstvo však ešte nie je automatické, pretože ho posväcuje hlavná rada Akadémie, hoci tá ho v praxi málokedy komplikuje.
Členstvo platí doživotne, hlasujú aj tvorcovia v dôchodku. Základňa sa preto obmieňa len pomaly, ročne pribúdajú desiatky nováčikov. Akadémiu samu tvorí pätnásť pobočiek podľa brandží (naposledy pribudli maskéri v roku 2004), každá má právo určovať si pravidlá na nominácie svojej kategórie.
Konflikt záujmov je na Oscaroch neznámy pojem. Členom nikto a nič nebráni hlasovať sám za seba a rovnaká osoba, ktorá má film v súťaži, môže sedieť v hlavnej rade inštitúcie. Zaujímavejšie je však niečo iné. Nikto presne nevie, kto všetko je členom. Zoznam nie je zverejnený, tajné je aj hlasovanie.
To ešte nie je problém pochopiť, mnohých viacej zaráža, že sa na verejnosť nedostanú ani počty hlasov k jednotlivým filmom. Reguly hlasujúcim zakazujú čokoľvek komentovať a vyjadrovať sa o konkurencii.
Môžeme to povedať aj tak: Oscary sú ako parlamentné voľby, kde po sčítaní oznamujú mená poslancov, ale inak nič, ani počty hlasov politických strán.
Oscarový rekordér Ben Hur v roku 1959 získal 11 sošiek.
Prečo filmy ignorujú
Od konca roka sa hlasuje o nominácie, tie sú známe tretí januárový týždeň a od konca januára prebieha hlasovanie o víťazov z nominácii.
Medzičasom by sa patrilo, aby členovia Akadémie poznali a sledovali filmy, čo ostali v hre. Na čo slúžia buď špeciálne projekcie pre akademikov v Los Angeles, alebo, pre cezpoľných, dévedéčka posielané poštou. Tie, na radosť pirátov, takmer hneď unikajú na internet, takže v čase slávnostného večera už hlavných favoritov bez ohľadu na premiéru v kinách načierno videl celý svet.
Jediným zdrojom napätia tak zostávajú obálky s víťaznými menami. Na svete len dvaja ľudia poznajú výsledky ešte predtým, ako ich slávnostne rozlepia pred kamerami – sú to zamestnanci firmy Pricewaterhouse Coopers. Rovnaká spoločnosť hlasy sčítava už takmer deväťdesiat ročníkov súťaže.
Čudesné fungovanie Akadémie má za dôsledok klebety a nespokojnosť s výsledkami. Tak už aj kritici zmierení s tým, že Oscary nebývajú stopercentne zrkadlom kvality, si kladú otázku, prečo výber isté filmy ignoruje. Ako je tento rok možné, že inde cenený titul, ako je Hanba režiséra Steva McQueena, nemá ani nomináciu? To tu už vážne nikto nič negarantuje?
Meryl Streepová tri Oscary.
Bieli starí muži
Odhaliť oponu okolo Oscarov sa pokúsili novinári z Los Angeles Times. Predvlani vyspovedali tisícky členov Akadémie a dokázali povesti, že tajomná spoločnosť je vlastne spolkom elitárov.
Celých 94 percent jeho členstva tvoria belosi, 77 percent muži. Hispánci a Afroameričania sú zastúpení dvoma percentami. Ešte väčšie prekvapenie ukázali údaje o veku. Priemerný vek hlasujúcich je 64 rokov, navyše, len štrnásť percent má pod päťdesiat a dve percentá menej ako štyridsať rokov.
Mnohé veci vysvetľuje fakt, že Akadémia bude z veľkej časti spolkom bielych starcov. Tí podľa svojho gusta prirodzene uprednostňujú konzervatívnejšie a skôr konvenčne spracované témy. Vlani tak šesťdesiatnikov nijako neuchvátil titul Sociálna sieť o zakladateľovi Facebooku, hoci ten mal šance favorita. Tento rok im nič nehovorí spomínaná Hanba, ktorej témou je závislosť od sexu.
Vlastne iba zázrakom tento rok v nomináciách figuruje režisérka Kathryn Bigelow a jej titul 30 minút po polnoci. S emóciami nepracuje hollywoodskym spôsobom a navyše zobrazuje momenty, ako CIA mučí vojnových zajatcov.
Hľadáme dorast
Bývalý prezident filmovej Akadémie Frank Pierson povedal, že v zložení inštitúcie nevidí problém a vyjadril počudovanie, "prečo by Akadémia mala reprezentovať celú populáciu USA.“
Skutočne čudesné je skôr niečo iné. Združenie totiž okrem demografie krajiny neodráža ani štruktúru samotného filmového priemyslu, ktorého je zástupcom. Príkladom je poducentská pobočka biela na 98 percent, pričom zastúpenie afroamerických producentov v branži dve percentá celkom iste presahuje.
Farebnejšiu Akadémiu si želajú aj členovia na jej špici a inštitúciu menia zvnútra. Od roku 2004 napríklad zverejňujú mená nových členov a oslovujú viacej žien. Tempo je však pomalé. Priemerný vek členov zatiaľ klesol o dva roky, z 64 na 62, píšu Los Angeles Times, čo tiež nie je bohvieaký pokrok.
V každom prípade má každý sklamaný fanúšik hromozvod na svoju frustráciu. Spomeňte si, ak zase raz prepadne váš oscarový favorit. Môžu za to tí zlí bieli dôchodcovia v Hollywoode.
Kedysi sa súťažilo o najlepšie titulky
Dejiny najslávnejších cien pre filmy sa začínajú v roku 1929.
- Utužiť rozhádaný Hollywood a vylepšiť imidž filmového priemyslu. To mali byť hlavné dôvody, prečo v roku 1929 vznikli Oscary. Rozhodlo o tom 36 najsilnejších mužov filmového sveta. Prvým prezidentom sa stal herec a filmár Douglas Fairbanks.
- Historicky prvý ceremoniál v máji 1929 prebehol bez záujmu médií a trval pätnásť minút. Lístky do sály hollywoodskeho hotela Roosewelt stáli len päť dolárov. Napätie sa nekonalo hlavne preto, že výsledky boli tri mesiace známe. Ceny udeľovali v dvanástich kategóriách (dnes ich je 25).
- Druhý ročník bol už lepšie premyslený. Pribudol rozhlasový prenos a mená víťazov boli vopred k dispozícii novinárom. Tak to bolo až do roku 1940, keď noviny Los Angeles Times embargo porušili. Odvtedy výsledky do chvíle rozlepenia obálok držia v úplnej tajnosti. Televízia ceremoniál prenáša od roku 1953.
- Súťažné kategórie rokmi pribúdajú aj ubúdajú. Dnes už sa napríklad neoceňujú asistenti réžie, réžia tanečných scén ani najlepšie titulky. Dokument má kategóriu od roku 1941, dlhý animovaný film pribudol až v roku 2000 (zvíťazil Shrek).
- Trikrát sa stalo, že Oscary preložili termín. Dôvodom boli povodne (1938), atentát na Martina Luthera Kinga (1968) a neúspešný atentát na prezidenta Reagana (1981).
Miloš Krekovič
Na pódiu prečítal telegram Vietkongu
Zpolitizované ceremoniály sú minulosť. Teraz sú škandálom kostýmy.
Na škandály bohaté boli sedemdesiaty roky, keď publikum vzrušovala politika a ceremoniálu hrozilo, že ho angažovaní víťazi premenia na arénu politických prejavov.
V roku 1972 Marlon Brando odmietol prevziať cenu na výkon vo filme Krstný otec. Nepáčilo sa mu, ako filmy zobrazujú pôvodných Američanov. Namiesto seba poslal na pódium ženu v indiánskom odeve, aby prečítala jeho protestný list. Mal pätnásť strán.
V roku 1974 rozčúlil Akadémiu režisér Peter Davis. Autor víťazného dokumentu o vietnamskej vojne Srdcia a mysle na pódiu prečítal telegram Vietkongu adresovaný mierovej organizácii v Paríži.
Publikum stratilo dych, keď v roku 1977 za sošku ďakovala herečka Vanessa Redgrave. Sympatie k Palestínčanom vyjadrila slovami: „Ďakujem, že ma akadémia ocenila napriek snahe malej skupiny sionistických grázlov.“ Židovskí aktivisti na demonštrácii ako protest spálil figúrku herečky a skandovali „Vanessa je vrahyňa“.
Miloš Krekovič
