Kto ešte dnes riskne, že bude žiť

Po dlhej pauze nakrútil Leos Carax Holy Motors, hravý, znepokojujúci a dráždivý film

Ľudia túžia po nesmrteľnosti, ale boja sa žiť – možno aj o tom chcel hovoriť francúzsky režisér Leos Carax, s ktorým sa producenti roky báli pracovať. Dnes má u nás film Holy Motors.

Keď sa zvolalo „Action!“ a rozbehla sa kamera, režisér Leos Carax mal pocit, že počuje jedno z najkrajších slov a jeden z najkrajších zvukov na svete. Žiaľ, vo svojej kariére ani jedno, ani druhé veľakrát počuť nestihol.

Do francúzskej kinematografie vletel ako nejaký nečakaný, nepoznaný objekt. S filmom žiadne skúsenosti nemal, žiadnu filmovú školu nevychodil, ale ľudia v ňom začali vidieť niekoho, kto by sa mohol vyrovnať veľkým autorom Novej vlny. Stačilo im na to vidieť jeho romancu Boy Meets Girl.

Rovnako však stačil iba jeden film na to, aby mu neskôr prestali dôverovať. Aj keď mali Milenci z Pont Neuf vysokú návštevnosť a výborné ohlasy, producenti nezabudli, že na nich Carax – vinne či nevinne – minul trikrát toľko, ako sa plánovalo, pretože nezvládol rôzne katastrofické udalosti, ktoré sa pri filmovaní prihodili.

Robiť s ním bol zrazu risk.

Určite sa volá Oscar

Holy Motors je jeho prvý celovečerný film po trinástich rokoch. Kým sa živil najmä písaním textov k pesničkám, časy v kinematografii sa trochu zmenili. Veľké kamery nahradili malé, filmový materiál ustúpil digitálu, a kto ešte kričí „Action!“, je tak trochu smiešny.

Načítavam video...

Nakrúcať film už nie je také riziko, digitál toľko nestojí, a preto dostal novú šancu aj on. Na jeho premiéru v Cannes sa čakalo so vzrušením: Ako Carax dlhú pauzu využil? Čo už musel povedať? A akú úlohu dostal Denis Lavant, ktorý hral skoro vo všetkých jeho filmoch a skoro vždy sa v nich volal Alex?

Tentoraz sa Lavant volá Pán Oscar, a to je asi tak všetko, čo sa o ňom dá s istotou povedať. Po Paríži sa preváža ťažkopádnou, ale krásnou bielou limuzínou – a zdá sa, že pracuje. Najprv do nej nastúpi ako biznismen, ktorého zo strechy pozoruje ochranka, potom z nej vystúpi ako stará žobráčka. Počas jazdy sa zjazví tak, aby mohol plniť úlohu vraha aj obete súčasne, vzápätí sa prezlečie za fantóma kanálov, vylezie z nich na cintoríne a chvíľu tam narúša nové civilizačné mravy.

A potom je zasa čas, aby sa prezliekol za priemerného, rozvedeného Francúza a šiel na pár minút navštíviť pubertálnu dcéru, ktorú by rád odnaučil klamať.

Keby bol Pán Oscar herec, znamenalo by to, že za jeden deň dokáže zvládnuť muzikál, gangsterku aj modernú technológiu motioncapture. Má dokonca aj osobnú asistentku, ktorá mu popri šoférovaní pripomína, aké „stretnutie“ ho práve čaká. Lenže, kde je režisér? Kde sú kolegovia a kde je vlastne kamera?

To by malo pochopiť dieťa

Carax zopárkrát vytvorí ilúziu, že identitu Pána Oscara možno odhaliť, nakoniec však zakaždým urobí čosi, čo celý koncept rozhádže. Môže to byť skrachovaný herec, môže to byť skôr avantgardista. Nie je vylúčené, že je len niekým, kto nevie, kým je. Ale čo keď len, naopak, chce iným ukázať, čím všetkým by mohli byť, keby sa nebáli?

„Ja už som dlho paranoidný. Vždy som si napríklad myslel, že raz zomriem,“ hovorí Oscarovi muž, ktorý vyzerá, ako keby bol jeho šéf, v oficiálnom distribučnom liste sa však uvádza len pod menom Muž s vínovou škvrnou. Oscar nemá takú paranoju, aspoň sa to tak chvíľami zdá, len prosto prežíva lásku, rozchod, starobu aj smrť.

A je pripravený zaskočiť aj za druhých. Lebo mnohí síce snívajú o nesmrteľnosti, ale neodvážia sa využiť ani ten jeden život, ktorý zatiaľ majú. Akcia sa im z neho vytratila.

Hoci virtuálne nakrúcanie na digitál nemá Carax rád, využil, že mu ponúkli štyri milióny eur a vraj bez veľkého rozmýšľania Holy Motors rýchlo nakrútil. S odkazom, že by mu malo porozumieť aj jedenásťročné dieťa.

Napriek zaručeným tipom a predpokladom film žiadnu cenu v Cannes nedostal, zostal iba ako jeden z najhravejších, najvzrušujúcejších a najnapínavejších bodov programu. Áno, bol miestami dráždivo až frustrujúco nejasný a neuchopiteľný – ale o to viac živý.