SME

Veď ten vtip mám v knihe!

V sobotu uplynie sto rokov od narodenia spisovateľa a scenáristu Jána L. Kalinu

Ján Ladislav Kalina s manželkou Agnešou a dcérou Julkou na balkóne bratislavského bytu tesne pred  emigráciou. Túto fotografiu rozoslal svojim známym s textom: Dovidenia v lepších časoch. Kalina, ktorý sa narodil pred sto rokmi,  23. februára 1913, bol spJán Ladislav Kalina s manželkou Agnešou a dcérou Julkou na balkóne bratislavského bytu tesne pred emigráciou. Túto fotografiu rozoslal svojim známym s textom: Dovidenia v lepších časoch. Kalina, ktorý sa narodil pred sto rokmi, 23. februára 1913, bol sp (Zdroj: ARCHÍV A. K.)

Počas normalizácie sa osemkrát pokúšala dostať na vysokú školu. Márne, jej rodičia Ján a Agneša Kalinovci boli za svoj odpor proti okupácii vylúčení z oficiálneho kultúrneho života, šikanovaní a väznení. Vyštudovala až v emigrácii, dnes je prekladateľkou a propagátorkou slovenskej literatúry. JULIA SHERWOOD.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou



Sledovali ste už v detstve aktivity svojich rodičov?
„Z maminej práce v Kultúrnom živote som spočiatku vnímala najmä jej časté cesty na filmové festivaly a atmosféru redakcie, kam som rada chodievala. Otec ma už v detstve nakazil láskou k šansónom a vôbec všetkým žánrom piesní postavených na textoch. Prakticky celé štúdium práva v Prahe strávil v Oslobodenom divadle, všetky pesničky Voskovca a Wericha vedel naspamäť a mňa ich tiež naučil, hry V+W som čítala namiesto rozprávok. Okrem toho ma brával na premietania v rámci svojich prednášok dejín filmu na VŠMU. A, samozrejme, zbieral vtipy, rád a často ich rozprával a zapisoval si ich na kartičky, ktoré neustále triedil a vybrusoval, kým z nich nevznikla legendárna zbierka Tisíc a jeden vtip.“

SkryťVypnúť reklamu

Traduje sa, že humorista býva v súkromí smutný človek, bol to jeho prípad?
„Bývali sme v centre mesta a neustále u nás bola kopa ľudí, diskutovalo sa. Obaja moji rodičia boli veľmi spoločensky založení a hoci otec sa smial menej ako mama, rozhodne by som nepovedala, že bol smutný. Bol rodený rozprávač, na každú príležitosť a každú tému mal nejakú historku, citát alebo vtip a veľmi si potrpel na správne podané pointy. Na rozdiel od neho si vtipy veľmi nepamätám a občas sa stávalo, že som prišla domov, nadšene som mu porozprávala nejaký nový vtip, ktorý som v meste počula, a otec mi urazene odpovedal: Veď to mám v knihe!“

Ako si spomínate na 21. august 1968?
„Bol to obrovský šok. Mala som síce len štrnásť rokov, ale od roku 1967, keď bola Pražská jar v rozpuku, som už sledovala aj politický vývoj. Krátko pred okupáciou som pred budovou redakcie Kultúrneho života na Štúrovej pomáhala zbierať podpisy pod petíciu na podporu českoskoslovenskej delegácie počas rokovania s Brežnevom v Čiernej nad Tisou. Na druhej strane, keď sa naši po týždni rozhodli emigrovať a odišli sme do Viedne, nemala som na to vyhranený názor. Vo Viedni vtedy fungovali vývarovne pre emigrantov, raz som tam s otcom išla na obed. Dávali kapustné fliačky, jedlo, ktoré z celej duše nenávidím. Vtedy som si povedala, že ak emigrácia znamená, že budem celý život musieť jesť kapustné fliačky, tak to nie je nič pre mňa. A tak som bola rada, keď sa naši asi po dvoch týždňoch rozhodli vrátiť.“

SkryťVypnúť reklamu

Otec tušil, že by to mohlo zájsť až tak ďaleko, aby ho odsúdili v politickom procese na dva roky?
„Keby to bol tušil, asi by sa vtedy z Viedne nevrátil. No v prvých týždňoch po okupácii situácia ešte nevyzerala tak beznádejne a rodičia mali pocit, že sa všeličo dá zachrániť. Normalizačná slučka sa začala zaťahovať postupne, najprv oboch vylúčili zo strany a vyhodili zo zamestnania, neskôr im zakázali publikovať, prekladať a pracovať v akomkoľvek odbore, ktorý súvisel s kultúrou. Potom to už išlo len dolu vodou: zažili sme niekoľko vlámaní, v otcovej pracovni sme našli odpočúvacie zariadenie a rozbehla sa séria vypočúvaní v podstate všetkých našich známych. Len mojich rodičov si v tom čase nikdy nepredvolali, čo bolo podozrivé. Začiatkom roku 1972 otec pochopil, že ide do tuhého, raz večer si so mnou sadol a dal mi inštrukcie pre prípad, že ich zatvoria – za kým mám ísť, kde sú peniaze. Myslela som si, že to preháňa, ale, bohužiaľ, nemýlil sa.“

SkryťVypnúť reklamu

Kto zostal z množstva vašich známych pre vás oporou aj potom?
„Cesty mojich rodičov a niektorých ich známych sa rozišli už počas previerok, zato sme sa ešte viac zblížili najmä s ľuďmi, ktorí boli podobne postihnutí, a tí nám ostali verní aj v najťažších časoch, ale nielen oni. Nemôžem tu vymenovať všetkých, ale spomeniem aspoň otcovho bývalého kolegu Milana Šimečku s rodinou, maminých príbuzných Vietorovcov, rodinu Šmidkeovcov, ktorí bývali v našom dome, maminu kamarátku Evu Trachtovú, Münzovcov, Eda Friša a Soňu Čechovú. Musím povedať, že som zažila prekvapujúco málo sklamaní, drvivá väčšina mojich priateľov sa zachovala fantasticky, v čase, keď boli rodičia vo väzení (bola som v maturitnom ročníku), som nikdy nebola sama: stále sa u mňa striedali kamarátky a spolužiačky.“

SkryťVypnúť reklamu

Ako otca zmenilo väzenie, zostal mu nejaký životný optimizmus?
„Nikdy sa celkom nevzdal nádeje, mal v sebe geneticky zakódovaný idealizmus, no situáciu v tých rokoch videl pesimisticky. Vo väzení trpel depresiami a hoci sa nesťažoval, veľmi ho ranilo, že ho úplne vymazali zo slovenskej kultúry: celý život sa s ňou cítil hlboko zviazaný, pričinil sa o rozvoj niekoľkých kultúrnych oblastí, od divadla malých foriem cez film po filmovú pedagogiku, a odrazu prestal existovať.“

Čo bolo tou poslednou kvapkou, ktorá rozhodla o emigrácii vašej rodiny?
„Môj posledný pokus dostať sa na školu. Mame ktosi naznačil, že si situáciu sťažujem tým, že sa stále pchám na humanitné odbory a že by som to mala skúsiť na geológii, keďže som v tom čase pracovala v Geologickom ústave SAV. Prijímačky som spravila, a napriek tomu mi prišiel zas list rovnakého znenia ako sedem predchádzajúcich, že ma neprijímajú pre nedostatok miesta. Tým pretiekol náš rodinný pohár trpezlivosti, podali sme si žiadosť o vysťahovanie a na jeseň 1978 sme odišli do Nemecka. Naši ostali v Mníchove a ja som išla na univerzitu do Kolína. Prvé mesiace som znášala oveľa horšie, než som čakala, ale postupne som si zvykla a vrhla sa do vytúženého štúdia.“

SkryťVypnúť reklamu

Matka sa stala známou komentátorkou v Slobodnej Európe, aký bol v emigrácii pre otca ten krátky čas do jeho úmrtia?
„Prekvapujúco rýchlo sa adaptoval na život v Mníchove, dobre sa tam cítil, stihol pripraviť zopár rozhlasových programov, nielen pre Slobodnú Európu, ale aj pre Bavorský rozhlas. Vydal aj dve knihy vtipov. Žiaľ, veľmi si to neužil, dosť rýchlo po príchode do emigrácie ochorel a začiatkom roku 1981 zomrel.“

Kedy ste odišli z Nemecka do Anglicka? Ako sa zrodila vaša profesionálna dráha prekladateľky a tlmočníčky?
„Najprv som sa vybrala do Anglicka na rok v rámci štúdia anglistiky. Tam som sa zoznámila so svojím budúcim manželom a po skončení štúdia v Nemecku som sa presťahovala do Londýna, kde som vyše dvadsať rokov pracovala v centrále Amnesty International, organizácie, ktorá sa kedysi zastala mojich rodičov. Keď som odišla z Amnesty, mamina priateľka Selma Steinerová ma poprosila, aby som z nemčiny do angličtiny preložila knihu o jej rodine a pri tom som si uvedomila, že som to vlastne vždy chcela robiť. Pred piatimi rokmi manžel dostal prácu na univerzite v Severnej Karolíne a odvtedy prekladám na voľnej nohe. Žiaľ, nie je to zvlášť dobre honorovaná práca, v podstate moje literárne preklady subvencuje manžel zo svojho profesorského platu.“

SkryťVypnúť reklamu

Ktorý bol váš prvý preklad slovenského diela do angličtiny?
„Samko Tále, Kniha o cintoríne. Kto to čítal, iste si pomyslí, že začať dielom, ktoré je postavené na svojskom, neopakovateľnom jazyku, bol šialený nápad. Ale knihu Daniely Kapitáňovej pokladám za najpôsobivejšie literárne stvárnenie temného obdobia normalizácie. A možno to nebol až taký bláznivý nápad, po Samkovi sa mi už nič nezdá ťažké. Odvtedy sa snažím ponúkať vydavateľstvám ďalších slovenských autorov, no presadiť sa na angloamerickom knižnom trhu je nesmierne ťažké – iba tri percentá všetkých vydaných kníh sú preklady a v prípade slovenskej literatúry, ktorá je v tomto svete takmer neznáma, je to ešte ťažšie.“

Tvrdíte o sebe, že ste tvrdohlavá, to sa teraz môže hodiť...
„Presne. Nevzdávam sa, skúšam to cez antológie a časopisy, podarilo sa mi vydať preklady poviedok od Leopolda Laholu či Uršuly Kovalyk a úryvok z knihy Jána Roznera Sedem dní do pohrebu, naposledy niekoľko poviedok Ballu – dúfam, že časom niektoré vydavateľstvo prejaví záujem o celú jeho zbierku. A raz sa hádam nájde aj vydavateľ, ktorý dostane chuť vydať slovenského autora a obráti sa na mňa, podobne ako to bolo v prípade románu Petry Procházkovej Frišta. Tento preklad mi ponúklo a vlani vydalo malé anglické vydavateľstvo Stork Press, ktoré sa špecializuje na stredoeurópsku literatúru. Sem-tam sa na mňa obracajú aj autori, nadviazala som napríklad spoluprácu s poľským prozaikom Hubertom Klimko-Dobrzanieckým a preložila som do slovenčiny jeho novelu Uspávanka pre obesenca. Slovenské vydanie vychádza budúci týždeň a pokúšam sa nájsť anglického vydavateľa.“

SkryťVypnúť reklamu

Neprekladali ste do angličtiny knihy svojho otca?
„Každý sa ma pýta, kedy preložím otcove knihy a mamine spomienky. Keby sa našiel vydavateľ, urobila by som to s najväčšou radosťou.“

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  7. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  4. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  7. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  8. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 707
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 16 765
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 539
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 834
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 034
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 016
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 682
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 6 144
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Milan Buno: Toto by si mali prečítať všetci, ktorých máte radi | 7 knižných tipov
  2. Samuel Ivančák: 75 rokov života s hudbou. Pavol Hammel jubiluje
  3. Radko Mačuha: "Ten obraz mi pripadá totálne nechutný. A to som volil progresívcov ".
  4. Erika Telekyová : Ivica Ďuricová: "Čo je raz na internete, už je tam navždy."
  5. Tupou Ceruzou: Národné menu
  6. Samuel Ivančák: Steven Wilson: Hudobník bez tvorivých limitov
  7. Erika Telekyová : Knižná novinka, ktorá nesmie chýbať u žiadneho milovníka Harryho Pottera
  8. Vladimír Hebert: Death of Love - Nešťastie v láske riešené motorovou pílou
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 45 823
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 560
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 392
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 10 752
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 391
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 354
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 166
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 430
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťZatvoriť reklamu