Kalkulácie tvorcov boli správne – tržby sú vysoké a Naomi Watts má cez víkend šancu získať Oscara za najlepší ženský herecký výkon.
Cunami, ktoré v decembri 2004 zasiahlo Indonéziu aj Thajsko, si vyžiadalo vyše 227-tisíc obetí. Film Nič nás nerozdelí nie je o domácom obyvateľstve, jeho drámu dokonale ignoruje. Nie je ani o mladých tulákoch z celého sveta, ktorí putujú za lacnou exotikou. Dráma režiséra Juana Antonia Bayonu, tvorcu skvelého hororu Sirotinec, nie je ani o španielskych turistoch, hoci autorkou námetu je María Belón Alvárez, advokátka a hovorkyňa obetí.
Zo Sirotinca do raja
Život zazobanej rodinky hovoriacej po anglicky (v Japonsku pracujúci otecko, mamička v domácnosti a tri rozmaznané deti) povyšuje na zásadnú drámu. Režisér a trojica španielskych producentov sa totiž rozhodli nakrútiť film hollywoodskejší ako Hollywood. Film, ktorý zarobí v Amerike.
Vybrali si hercov Ewana McGregora a Naomi Watts, ale nedovolili im hrať nič iné, len vypäté hysterické polohy. Pridali úplne zbytočnú úlohu Geraldine Chaplinovej, aby vyzerali umeleckejšie. A predovšetkým: divákovi tlačia do hlavy hotové instantné emócie, ktoré sú občas úplne iné, ako si vyžaduje príbeh.
Ako z reklamy
Zazobanci prídu tráviť Vianoce do luxusného thajského rezortu. Zmetie ich prívalová vlna. Najskôr sledujeme mamičku, ako hľadá zvyšok rodiny. Potom sledujeme otecka, ako hľadá zvyšok rodiny. Tisíce miestnych obyvateľov, ktorí neoplývajú kontami v bankách ani mobilmi, sú nezaujímavé. A ak, tak len ako personál či nahlúpli potetovaní domorodci.
Záverečná scéna, kde dobre poistená rodinka za smutno-patetických zvukov sláčikov odlieta v prázdnom lietadle z letiska obliehaného davmi zúfalcov, je už úplný vrchol nevkusu a bezcitnosti.
U nekritických konzumentov hollywoodskych produktov možno tento film zarezonuje. Kamerou Óscara Fauru (Sirotinec), výpravou a dokonalými vizuálnymi efektmi.
Remeslo v zlých rukách
Všetko remeselne akurátne úsilie však kazí zlý scenár. Hrdinovia sú takí nesympatickí, až im divák občas to, čo sa im deje, želá. Druhou ranou pre inak slušnú filmársku prácu je nezvládnutie hudby. Pateticky buráca aj tam, kde by viac dojalo ticho.
Nie je tu nič, čo by sme ešte nevideli v iných filmoch podľa autentických katastrof. Naopak – je tu toho oveľa menej. Žiadne posolstvá ani spomienka na obete, len chladnokrvná manipulácia.
O tom, že kalkulácie tvorcov boli správne, však svedčia vysoké tržby i fakt, že Naomi Watts je nominovaná na Oscara za ženský herecký výkon v hlavnej úlohe. Zo štrnástich nominácií na španielske ceny Goya film získal päť – za strih, zvuk, špeciálne efekty, produkciu – a napodiv aj za réžiu.
