Literárium / Eugen Gindl
Kolobeh konzumnej spoločnosti generujú tri sily. Reklama, ktorá plodí túžbu po tom, čo nemáme a opovrhnutie tým, čo máme. Úvery, ktoré umožňujú spotrebu aj na dlh. Plánovité urýchľovanie zastarávania výrobkov.
Reklama čoraz agresívnejšie obsadzuje verejné priestory. Nie je iba zdrojom vizuálneho a sluchového, ale aj mentálneho a duchovného znečistenia. Svet na reklamu minie každý rok 500 miliárd dolárov. Na reklamu doplácame všetci. Zvyšuje ceny produktov, ktoré kupujeme. Naše peniaze sa vracajú do rúk tých, čo si reklamu zaplatili.
Pôžičky a úvery umožňujú spotrebu aj ľuďom, čo nemajú dostatočné príjmy na ukojenie vnútených potrieb. Aj podnikateľom, ktorí nemajú kapitál, ktorý by mohli investovať. Vieme, že zďaleka nie všetci dokážu pôžičky aj s úrokmi vrátiť. Dlhové bubliny otriasajú globálnou ekonomikou.
Najsilnejšou zbraňou konzumerizmu sú však súčiastky, ktoré skracujú životnosť výrobkov. V poslednom dvadsaťročí sa trvanlivosť bežných spotrebičov v domácnosti skrátila z 12 na 6 rokov. Ak takáto súčiastka splní svoju úlohu, náhradu nezoženiete. A oprava býva obvykle drahšia ako nákup nového produktu. Väčšina vyradených spotrebičov sa vyváža do tretieho sveta. Iba do Nigérie smeruje každý mesiac 500 lodí s takýmto nákladom.
To všetko sa deje v mene rastu. Svetové hospodárstvo je od rastu závislé. Rast sa stal zaklínadlom „fungujúcej ekonomiky“. Garantom zamestnanosti. Sociálnych istôt. Rozvoja. Dokonca aj toho „udržateľného“ z dielne mäkkých ekológov. Rozvoj a rast sa stali pojmami dynamickej ekonomiky, ktorá je sama sebe cieľom. Ekonomiky, ktorá nerešpektuje prírodné zákony. Aj ekonomické procesy, zaštítené elegantnými teóriami, prebiehajú totiž v biosfére. Nie sú teda cyklické, ale entropické, nezvratné. Na ich konci je kolaps. Kto si myslí, že v konečnom svete je možný nekonečný rast, je buď blázon, alebo ekonóm.
K podobným záverom dospeli v posledných rokoch desiatky renomovaných vedcov. Jeden z nich, Serge Latouche, zhrnul úvahy o raste v knihe Malé pojednanie o pokojnom ne-raste. (Ne-rast ako opak rastu). Ne-rast ako symbol alternatívy. Ne-rast ako utopický menovateľ reforiem, aj kompromisných, ktoré môžu mať revolučný dosah. Ne-rast, (decroissance) (de-growth) nie ako stagnácia či úpadok, ale podmienka rozvoja s cieľom, s ktorým sa môžu stotožniť ľavičiari i pravičiari: znížiť spotrebu, ale kvalitnejšie žiť.
