Stopäťdesiattisíc ľudí prvý víkend po premiére. Také čísla ako Troškova dedinská komédia nemal v kinách žiadny český film. Tak sa darí režisérovi, ktorý vraj nahlodával socialistický režim.
Onedlho šesťdesiatnik Troška je overená značka, známy symbol úpadku, akási jednotka najnižšej a najlacnejšej zábavy. Jeho rozprávky a ľudové komédie sa stabilne vymykajú dobrému vkusu a v každej lepšej spoločnosti býva zvykom odsúdiť ich preventívne – stačí vidieť trailer.
Horšiu povesť v českom filme skrátka nemá nik. Ale ani taký úspech.
Odložme predsudky
Predstavte si komando babičiek v kvetinkových zásterách, oplzlého starostu, farára s vulgárnym priezviskom, dialógy poskladané z dvojzmyselných vtipov. Situačný humor zastupujú kopance medzi nohy a postavy, čo vždy zhodou okolností pri nevinnej aktivite skončia v čudných polohách, ktoré svedkom evokujú sex.
Serióznejšie rozoberať filmy Zdeňka Trošku nemá zmysel, je to ako degustovať tuzemák. Podstatné je odložiť predsudky, potom možno uvidíte, že povesti preháňajú a Babovřesky nie sú taká veľká katastrofa. Dve hodiny síce plynú v dôchodcovskom tempe, ale inak príjemne.
Napokon, Troška nemá iba talent na fekálny humor. Za sebou má obľúbené rozprávky (Princezna ze mlejna), v obávaných Kameňákoch si zaexperimentoval s formu príbehu zloženou z anekdot, do trilógie Slunce, seno... zakódoval spoločenskú satiru.
V debate kritikov nedávno úplne vážne zaznelo, že komédie Zdeňka Trošku mali v ére socializmu dôležitú spoločenskú úlohu, pomáhali zvnútra nahlodávať režim. To je trochu zveličené, no v niečom aj pravdivé. V porovnaní s komédiami takej Marie Poledňákovej mali tieto filmy aké-také styčné body s aktuálnou realitou a podobné narážky zrkadlia i Babovřesky.
Dedinu však medzičasom objavili ďalší českí autori a filmy Okresný prebor, Muži v ruji predstavili novodobý európsky vidiek. No Troška je, samozrejme, stará škola. Stále je to staromódna, rozprávková dedina s rybníkom, kaplnkou a národným výborom, miesto, kde trvá večné leto, farby nikdy nevyblednú a ostré zvuky cirkulárky roznášajú nedeľnú pohodu.
O tomto snívajú Česi
Práve toto je však dedina, o akej sníva české publikum, aj keď možno nikdy neexistovala.
Kritici sú z Babovřeskov otrávení. V Česku sklamanom po priamej voľbe prezidenta dokonca silnie štatistické podozrenie, že diváci Zdeňka Trošku a voliči Miloša Zemana musia byť tí istí ľudia s rovnakou mentálnou výbavou, čo mnohých motivuje zbaliť sa a emigrovať.
Slovák úplne nerozumie načo také vášne. Asi máme latku vkusu posunutú inde.
