Komunikácia s dielami Katy Kissoczy je ako šmýkanie sa po šikmej ploche – smerom nahor. Naberá na rýchlosti od jednej plastiky k druhej. Niet medzi nimi hraníc, nerušia sa navzájom a podávajú si vás z ruky do ruky. Aj v prípade, že nie sú figurálne, ale abstraktné.
Je veľmi zaujímavé zúčastniť sa toho, čo sochárka, dizajnérka a scénografka za posledné tri roky urobila. Už nejde o výtvarníčku skladajúcu farbami hýriace uhrančivé puzzle. Farby sa síce úplne nevzdala, ale jej plastiky skôr pripomínajú dômyselné šperky z iného sveta. Ešte aj čas plynie inak - Kata Kissoczy ho presýpa svojimi hodinami ľahko i nástojčivo zároveň. S príťažlivou invenciou sa pohráva s laserom a zváračkou, akoby bol oceľový odpad ten najtvárnejší materiál. Nebojí sa dať svojim plastikám vzdušné, expresívne gestá, krehkú až iluzionistickú výstavbu, avšak dôkladne podopretú silou materiálu.
Spoznávame hlavy, pripomínajúce tajomné sochy Veľkonočného ostrova, rútime sa obežnicami vesmíru, preliezame dômyselnými konštrukciami až na vrchol umeleckej stavby a ukradomky sa dotýkame brúseného farebného skla, lebo sa zdá, že začujeme harmóniu sfér. Tieto diela predstavujú v tvorbe Katy Kissoczy nové smerovanie. Vzklíčilo na cestách kdesi medzi bratislavským a pražským ateliérom a sympóziom Hommage á Erna Masarovičová, ktorého je organizátorkou.
Štyri hlavy.
Stano Bubán sa vo svojich najnovších dielach zaoberá pokáním, lenže z reverzu. Veľkoplošné oleje i akryly, realistické štýlom a alegorické obsahom, totiž poukazujú na ľudské neresti tak pravdivo, že vzbudzujú zahanbenie. Predstavujú antické bakchanálie, barokové hodovanie i najmodernejšie obžerstvo súčasne, a to predovšetkým obžerstvo ducha, schopného sa udusiť akýmkoľvek gýčom „all inclusive“. Tak sa fašiangová plesová sezóna predlžuje na celý rok a pôstne obdobie plné hýrenia a orgií sa stáva Lacryma Christi, (krvavými) slzami Krista – tak sa totiž tiež volá jasno rubínové víno z talianskych viníc.
Jeleň z Vysočiny.
Odkaz autora by len ťažko rovnako kriticky rezonoval bez adekvátnej maliarskej zručnosti, a tú Bubán už dávnejšie našiel vo vrátení sa k staromajstrovským technikám, ktorých súčasťou je aj rozprávanie príbehov. Portréty, akty, zátišia aj krajinomaľby tak získavajú rozmer, ktorý je u našich súčasných výtvarníkov ojedinelý. K monumentálnym maľbám teraz autor pridáva aj ďalšiu špecialitu – veľkorozmerné grafiky, ktoré do kovových platní „vtláča“ rôznymi technikami brúsenia
Autor: Ada Jung
