KNIHA TÝŽDŇA / DĚJINY ČTENÍ
Manguel ukazuje, že človek si právo čítať a slobodne vyslovovať názor na prečítané musel vybojovať
Populárno-náučná kniha Alberta Manguela Dějiny čtení (Host) s literárnovednou štúdiou Jiřího Trávníčka je súborom dvadsiatich dvoch esejí, v ktorých sa kombinuje autorovo osobne zainteresované (spomienkové) písanie s množstvom získaných poznatkov podporených citátmi, poznámkami pod čiarou a bibliografickými údajmi. Tematický záber je široký, no priestor interpretácie prečítaného nepozná hranice, a tak v poslednej eseji nazvanej Predsádky hravo predloží autor čitateľovi koncepciu ďalších možných dejín čítania a nabáda ho, aby ju doplnil podľa vlastného úsudku.
Od detstva náruživý čitateľ, ktorý sa vďaka práci otca v diplomacii často sťahoval z miesta na miesto, našiel si Manguel jediný pevný domov vo svete kníh a zžil sa s ním do takej miery, že keď neskôr, ako sám hovorí, narazil v živote na nejakú udalosť, okolnosť alebo ľudskú povahu podobné tým, ktoré poznal z kníh, prežíval neuspokojivý pocit déjà vu, už prežitého v slovách. Neviedlo to však k odcudzeniu sa realite, práve naopak, vďaka čítaniu si vypestoval také ľudské prežívanie, v ktorom sa spoznaná minulosť či spoznané možné svety permanentne oživujú, sprítomňujú a včleňujú do každodennosti.
Od dejín oka k dejinám okuliarov
Celá expedícia sa začína „dejinami oka“ (od najstarších predstáv o fungovaní zraku) a končí sa „dejinami okuliarov“, a medzi týmto živým tkanivom a sklom sa to hemží ľuďmi, vecami a javmi: sumerskými pisármi, potulnými študentmi, mníchmi v skriptóriách, je tam Sokrates, Platón, Augustín, sú tam mystičky a mystici, školy, knižnice, veštice, stredoveké japonské dvorné dámy, Vergílius i Rushdie, zvitky, kódexy, modlitebné knižky, biblie chudobných, postele a spálne, cenzori, ochrancovia cudnosti a morálky, ničitelia kníh, podpaľači knižníc, mecenáši spisovateľov, zlodeji kníh, Whitman, Kafka, Rilke, prvá kníhtlač aj masová tlač a veľa ďalších bytostí a vecí.
To všetko spracované v logickej nadväznosti jednotlivých tém rozdelených do dvoch častí. V časti Akty čítania sa sleduje vývoj čítania od hlasného, verejného, dostupného iba niekoľkým, k tichému, súkromnému čítaniu dostupnému všetkým, vývin písania, interpunkcie, prostriedkov, materiálov a inštitúcií na šírenie napísaného a v časti Sily čitateľa sa ukazujú premeny čitateľa, formovanie čitateľského vedomia a postojov, uvažuje sa o autorovi v role čitateľa či o tom, akým čitateľom je prekladateľ: „Preklad ponúka akýsi paralelný svet, iný priestor a čas, v ktorom text odhaľuje iné, nezvyčajne pravdepodobné významy. Pre tieto významy nie sú nijaké slová, pretože existujú v intuitívnej krajine nikoho medzi jazykom originálu a jazykom prekladateľa.“
Kuriózne nástroje ideológie
Pár viet, ktoré človeka na chvíľu zamrazia, pretože nútia položiť si otázku: môžeme sa vehementne oháňať argumentmi, že to a to tvrdí nejaký autor, ak sa odvolávame iba na preklad jeho diela? Čo to je naše poznanie, vzdelanie, ak sa opiera prevažne a prekladané, potom prerozprávané a ešte raz interpretované, teda o viacnásobne sprostredkované informácie? Môžu sa svety ľudských myslí, ktoré pracujú na princípe skreslenia, zhodnúť, porozumieť si?
Alberto Manguel, prekladateľ a kritik literatúry a vizuálneho umenia, má dar pôsobivým štýlom nasmerovať čitateľa, aby videl prekvapujúce súvislosti a historické skutočnosti v ich problematickosti. Ukazuje mu, že človek si právo čítať a slobodne vyslovovať názor na prečítané musel vybojovať. Museli tak urobiť renesanční humanisti v úsilí prekonať neskorý scholastický dogmatizmus, keď interpretovať čítané znamenalo memorovať názory predpísaných autorít. Museli tak urobiť smelé ženy a smelí muži, aby vrátili stáročia upierané právo na čítanie a vzdelanie ženám ako dôsledok mocenského aktu ranej stredovekej cirkvi, keď odobrala atribút múdrosti ženskému božstvu (zákaz uctievania bohyne múdrosti) a prisúdila ho výlučne mužskému božstvu (Kristus „Božia múdrosť“).
Ideológia používa na ovládanie rozmanité aj kuriózne nástroje, napríklad aj takú nepatrnú vec, akou sú okuliare. Vynájdené a skonštruované s cieľom pomáhať, zneužili sa na prehĺbenie triednej priepasti a nenávisti – intelektuáli verzus masa, alebo ten, kto vie čítať správne, a ten, komu je zbytočné čítať, pretože nerozumie. V tomto duchu možno Dejiny čítania interpretovať aj ako ponuku zbaviť sa akýchkoľvek predsudkov a udržiavať svet čítania ako slobodný, nekonkurenčný priestor podporujúci zvedavosť a prinášajúci ľuďom iba číru radosť.
Ďalšie knihy
Knihovna v noci
Host, 2009
Manguel nás s neodolateľným nadšením prevedie po knižniciach každého druhu, počínajúc poličkami kníh z jeho detstva až po „kompletnú" internetovú knižnicu, od starého Egypta a Grécka po Arábiu, od Číny a Ríma po Google. Zamýšľa sa nad zničenou Alexandrijskou knižnicou, rovnako ako nad osobnou knižnicou Charlesa Dickensa, Jorge Luisa Borgesa a ďalších..
Čtení obrazů
Host, 2008
Dokážeme čítať obraz rovnako, ako by sme čítali knihu? Existuje reč, ktorú sa môžeme naučiť a ktorá nám umožní vytiahnuť z obrazu jeho význam? A chce sám obraz, aby sme ho rozlúštili, dešifrovali, aby sme mu porozumeli? Manguel predkladá bystrú, myšlienkovo provokatívnu a pútavú úvahu o otázkach, ktoré si kladieme, keď stojíme pred umeleckým dielom.
