SME
Štvrtok, 11. august, 2022 | Meniny má Zuzana

Kráľovné medzi knihami

Lida Mlichová vedie knihársku dielňu v Žiline. Jej knihy stoja veľa ručnej práce aj peňazí. Sú totiž neobyčajné.

Lida Mlichová sa svojmu remeslu naučila od otca Jána Vrtílka, ktorý patril medzi špičku knihárov v Československu. Dielňa Lidy Mlichovej existuje od roku 1990 v Žiline.Lida Mlichová sa svojmu remeslu naučila od otca Jána Vrtílka, ktorý patril medzi špičku knihárov v Československu. Dielňa Lidy Mlichovej existuje od roku 1990 v Žiline. (Zdroj: BORIS NÉMETH)

Až keď naozaj držíte v rukách ručne vyrobenú knihu, cítite, aký je to rozdiel oproti knihám vyrobeným strojovo. Miesto, kde vznikajú, nájdete aj v Žiline. Knihársku dielňu tu viac ako dvadsať rokov vedie Lida Mlichová.

„Nemá to logiku, nie? Toľko práce pre jednu knižku,“ hovorí s úsmevom Lida Mlichová o knihe Broni Schraggeovej Chlapec a dúha. Je neobyčajná nielen tým, že ilustrácie sú zhotovené slepotlačou, ale aj tým, že je celá zviazaná ručne.

„Nikdy nezabudnem, že sa robila aj tu. Bolo to síce iba 150 kusov, no je to presne to, čo chcem robiť. Človek, ktorý ide po efekte, si ju nekúpi, lebo tá kniha má v sebe čosi iné. To, čo s človekom pohne – a to je zároveň sila, pre ktorú sa to oplatí robiť,“ dodáva elegantná dáma, ktorej by ste iba ťažko uhádli vek.

Sedíme v kreslách jej knihárskej dielne. Vo vnútri je ticho, pokoj a veľa skvostov, ktoré sa jej tu za dvadsať rokov nazhromaždili. Staré ručné väzby kníh s pozlátenými okrajmi, čo sa svojho času dali kúpiť za pár korún, aj nové diela, na ktorých pracuje Lida Mlichová spolu s priateľmi – Petrom Ďuríkom, Palom Chomom, Miroslavomm Cipárom a ďalšími.

„Nie je ich veľa, robíme ich v päť- až sedemkusovom náklade – je to čosi, čo robíme iba pre seba, rozhodujeme o každom detaile – o papieri, písme, väzbe. Ale to je tá druhá časť práce, ktorú robíme. Tá, ktorá nás neživí,“ vraví knihárka.

Ukazuje nám Proglas, Apokalypsu, Šalamúnov text, Ódu na typografiu, ale aj triptych Vazby laskavých doteků, ktorý urobila na počesť svojho otca Jána Vrtílka. Svoje remeslo totiž zdedila práve po ňom.

MLICHOVA_LIDA_photo_Boris_Nemeth_011_res.jpg

Lida Mlichová používa rôzne materiály - najčastejšie kožu, ale aj pergamen a ručne robený papier.

Remeselníci

Knihárska dielňa Lidy Mlichovej
- ponúka celokožené väzby kníh s vrstveným dizajnom podľa originálnych návrhov, slepotlač, zlatenie, zápisníky, denníky, pasparty, celoplátenné komerčné väzby aj väzby z umelých materiálov, tubusy, pamätné knihy, kroniky miest, obcí, rodinné kroniky, špeciálne dosky na slávnostné príležitosti a mnoho iného.
Všetko je stopercentná ručná práca pod vedením Lidy Mlichovej, jej diela získali mnoho ocenení na domácich a medzinárodných súťažiach.
Môžete si ich prezrieť na www.kniharskadielna.sk, na Facebooku alebo aj osobne v Žiline.

Ján Vrtílek prišiel do Žiliny v roku 1928 už ako vyučený knihár z Vyškova na Morave, dokonca vedel aj ručné zlatenie a to nebola u knihárov samozrejmosť. Jeho strýko tu viedol dielňu, začal uňho pracovať, našiel si lásku aj kamarátov. Hral na husle a zapájal sa do spoločenského života. „Otec bol ´zvídavý´, stále chcel vedieť viac a darilo sa mu to. A keď dielňa jeho strýka zanikla, založil vlastnú,“ vysvetľuje pani Mlichová.

Podarilo sa mu fungovať aj počas socializmu, a to iba preto, že sa v roku 1949 stal čelnom Slovenského zväzu výtvarných umelcov. „Aj keď neskôr pobrali všetky živnosti, jeho ateliér vďaka tomu vydržal. Robil pamätné knihy, kroniky – a rovnako ako umelci chodil na komisie do Martina, kde sa všetko posudzovalo. Ale robil si aj veľmi veľa vecí iba sám pre seba – aby rástol.“

V tom čase sa všetci knihári z Československa poznali a ak sa remeslu chcel niekto naučiť, oslovil niekoho z odborníkov a začal k nemu chodiť do dielne. „Často sa stávalo, že špičkovými knihármi boli pôvodne lekári či právnici – možno preto, lebo ich k tomu priviedol zážitok z prečítanej knihy,“ hovorí pani Mlichová.

MLICHOVA_LIDA_photo_Boris_Nemeth_001_res.jpg

Lida Mlichová vo svojej dielni.

Nový rukopis

Ju to tiež ťahalo ku knihám, stále sa motala okolo otca, ostatní súrodenci sa vybrali iným smerom. Skončila gymnázium a keď mala devätnásť rokov, musela sa zamestnať. Podarilo sa jej to v geologickom prieskume, ktorý k nim nosil viazať všetky správy a dokumenty, a tak nikdy neodišla ďaleko od budúcej profesie.

Sama sa prvýkrát predstavila medzi knihármi spolu s Vierou Meckovou, dobrou priateľkou a architektkou, v roku 1984. „Poslali sme knihy na výstavu do Prahy. Až neskôr sme sa dozvedeli, ako porota hútala, kto to môže byť – nespoznávali náš rukopis, vedeli, že je to niečo nové.“

Otázku, či cítila pred prácou svojho otca rešpekt, akoby čakala. „Niekto by si mohol povedať, že som sa musela oslobodiť od jeho tieňa, no keď tým žijete a robíte to akosi prirodzene, tak vám takéto niečo vôbec nepríde na rozum,“ hovorí. „A asi som skrátka mala tú drzosť robiť to, čo on, i keď to dnes robím úplne inak.“

MLICHOVA_LIDA_photo_Boris_Nemeth_013_res.jpg

Triptych Vazby laskavých doteků, ktoré urobila knihárka na počesť svojho otca.

Najprv kvalita – potom cena

Rok po revolúcii začala fungovať jej samostatná dielňa. Odkúpila stroje, materiál a triasla sa od strachu. „Nevedela som, ako sa vypisuje faktúra, objednávka, či budem mať na nájom. Ale mala som meno a nemusela som si robiť žiadnu reklamu. Albumy, kroniky, bibliofílie, práca pre geologický prieskum – všetko pokračovalo veľmi plynulo. Keď to porovnám s dneškom, dá sa povedať, že v 90. rokoch sa peniaze zarábali ľahko. Samozrejme - poctivou prácou. Rozdiel je v tom, že vtedy remeslo fungovalo akosi čistejšie, férovejšie. Nikto nechcel najprv vidieť cenovú ponuku – ale kvalitu práce.“

Za ten čas, čo sa učila pri otcovi, sa knihy zmenili. Kedysi mohla byť výzdoba na takmer čomkoľvek, dnes je dôležité, aby výzdoba vyjadrovala obsah. „Keď robím knihu a dám na ňu brošňu a kríž, tak viem presne zdôvodniť, prečo som to urobila, aký to má súvis s obsahom knihy a prečo to skrátka nemôže byť inak,“ vysvetľuje pani Mlichová a ukazuje knihu L. R. Haňku – Kavárenské kabuki s kresbami starých ľudí. „Staroba je kríž, nie je na nej nič pekné, akurát to, že si človek pamätá, aké to bolo, keď bol mladý,“ hovorí stroho, no nie s pátosom.

MLICHOVA_LIDA_photo_Boris_Nemeth_007_res.jpg

Nie je to vraj ťažká práca. "Niekto chodí do fitka, ja robím knihy," hovorí Lida Mlichová.

Stroje ju neohrozujú

Laik by povedal, že knihársku dielňu, ktorá je založená na ručnej práci, musia zákonite ohrozovať stroje, no nie je to tak. Objednávky sú stále približne rovnaké.

Svojho najbližšieho konkurenta nepozná. „Isto tu niekto je, ale vidno to nanajvýš na súťažiach či výstavách a tých je u nás už iba veľmi málo.“

Teší ju, keď prídu nejakí študenti, ktorí majú skutočne záujem niečo sa naučiť. Knihárske remeslo sa totiž vyučuje už iba v rámci učilišťa, a tam sa sústredia viac na strojovú prácu, nezveľaďujú remeslo do hĺbky a to je jej ľúto.

Dnes, keď sa už nepoužíva ťažký lis, to vraj nie je príliš ťažká robota. Záleží však na tom, či má človek cit a vie robiť rukami. A najťažšie je aj tak vymyslieť, ako má kniha vyzerať. „Nosím tie návrhy v hlave celé dni. Nikdy si nerobím viacero pokusov, idem naisto. Ani veľmi nekreslím do detailov, skôr dávam dohromady materiály, tému a postupne sa to začne ukazovať samo,“ opisuje knihárka.

Nemá rada, keď jej niekto hovorí umelecká knihárka. „Keď chcú niekam do katalógu napísať, že robím umeleckú knižnú väzbu, vždy im vravím, nech tam radšej napíšu – ručne viazaná knižná väzba. Umenie – to je príliš veľké slovo. Robím to pre radosť.“

Iba z radosti by, samozrejme, nevyžila. Priznáva, že jej práca je drahá, ale vzápätí sa pýta, prečo by mala robiť pod cenu len preto, že je na Slovensku. „Stane sa, že príde ktosi, kto chce nižšiu cenu a argumentuje tým, že za rovnakú sumu mu to vyrobia aj v Nemecku. Ja to viem, lebo tam chodievam, ale viem aj to, že som rovnako remeselne dobrá ako tam.“

Éra remeselníkov, ktorí mali akýsi prirodzený vkus a cit pre veci, je podľa nej už preč.

MLICHOVA_LIDA_photo_Boris_Nemeth_012_res.jpg

Apokalypsa z ručnej dielne.

„Stará škola“

Pri všetkom tom cite, čase a trpezlivosti, ktoré venovala Lida Mlichová svojej dielni, je iba ťažké spýtať sa jej, či má nástupcu, ktorý to prevezme. „Deti sa knihárstvu nevenujú, pre syna to nebola perspektíva – nebol by z toho uživil rodinu a dcéra sa to síce vyučila, no napokon ju odnieslo inam, je spokojná a ja tiež. Najmä preto, že som dokázala pochopiť jej odvahu, keď mi povedala, že to nechce robiť. Ešte sme vtedy boli s otcom v jednom ateliéri, ona za mnou prišla a povedala, že si to skrátka nedokáže predstaviť, pracovať so mnou a s deduškom,“ vysvetľuje.

Rozmýšľala už, že by sa jej dielňa prerobila na živé múzeum, no ešte na to nie je správny čas. Všetky veci sú pre ňu príliš osobnou históriou, živými spomienkami a vzácnymi artefaktmi.

MLICHOVA_LIDA_photo_Boris_Nemeth_006_res.jpg

MLICHOVA_LIDA_photo_Boris_Nemeth_009_res.jpg

Ukážka z knihy Šalamúnov text s ilustráciami Miroslava Cipára.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú birodiverzitu
  2. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
  3. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
  4. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky
  5. Prehľad a automatizácia
  6. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
  7. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete
  8. Kde u nás kúpite domácke potraviny
  1. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú birodiverzitu
  2. Z vývoja paliva pre Formulu 1 ťažia aj bežní vodiči
  3. Trenčín potrebuje nový impulz!
  4. Shell: So znižovaním emisií to myslíme vážne
  5. Sezóna slovenského ovocia je v plnom prúde
  6. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
  7. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
  8. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky
  1. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky 13 020
  2. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete 11 065
  3. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať 8 212
  4. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 7 790
  5. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur 7 391
  6. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha 4 212
  7. Kde u nás kúpite domácke potraviny 3 850
  8. Miliónová autorka Táňa K. Vasilková: Po úspechu som netúžila 2 773
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Katarína Chudá: Marc Chagall: Ruský žid, ktorý pobúril Francúzov
  2. Roman Kebísek: Maliar Malevič po vystavení Čierneho štvorca r. 1915: Pretvoril som sa na nulu
  3. Viera Polakovičová: Svetová premiéra diela Matúša Wiedermanna v Paríži
  4. Katarína Chudá: Artemisia Gentileschi: maliarka, ktorá dokázala neuveriteľné
  5. Lórant Kulík: Výstava: Obete komunizmu na Slovensku, Adam Droppa sa stal obeťou kolektivizácie
  6. Samuel Ivančák: Veľké mikropríbehy Mariana Zimu (rozhovor)
  7. Roman Kebísek: Na hrob maliara Maleviča pri Moskve sa zabudlo a rozorali ho. Teraz je tam nová štvrť
  8. Soňa Bulbeck: O nevidteľnej ministerke a viditeľnej kultúre...
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 128 833
  2. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 17 282
  3. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 11 574
  4. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 10 923
  5. Post Bellum SK: Dovolenka v Juhoslávii ako príležitosť na emigráciu 7 768
  6. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu. 4 524
  7. Jana Melišová: Svet sa zmenil... 3 824
  8. Ingrid Tkáčiková: Poslanec Kuriak, ďakujem, že viem to, čo na Slovensku nechcem 3 332
  1. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  3. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  4. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  5. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  6. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  7. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
SkryťZatvoriť reklamu