„Texasan, ktorý porazil Rusko,“ tvrdila titulka časopisu Time z mája 1958. Bol na nej mladík, ktorý prekvapivo vyhral prestížnu Čajkovského súťaž v Moskve. Jeho úspech prišiel v pravej chvíli - polroka predtým sa do kozmu ako prví dostali Rusi a Američania veľmi potrebovali medzinárodný úspech.
„Je najlepší? Tak nech vyhrá,“ povedal Chruščov. Dvadsaťtriročný virtuóz domov priniesol aj zážitok, že tamojší ľudia sú priateľskí a nadšení pre hudbu. Podieľal sa na zmierňovaní napätia medzi veľmocami, hral viackrát pre politikov, azda najznámejší koncert mal pri stretnutí Gorbačova s Reaganom v roku 1987.
To, že porazil povestnú ruskú školu, nebola náhoda. Za klavírom sedel ledva sa naučil chodiť, učila ho matka, ktorá študovala u Lisztovho žiaka, neskôr virtuózka Rosina Levinová. Prvú súťaž vyhral v dvanástich, o dva roky už koncertoval v newyorskej Carnegie Hall.
Návrat z Moskvy v roku 1958 z neho spravil celebritu podobnú Elvisovi. V New Yorku ho vítali konfetami ako najväčších hrdinov, stal sa prvým klasickým hudobníkom, ktorý predal vyše milión kópií jedného albumu (bol na ňom Čajkovského klavírny koncert č. 1). Koncom 70. rokov sa však stiahol z koncertného života: „Život je prikrátky. Bolo to vzrušujúce, ale bol to aj stres,“ zdôvodnil pre The New York Times.
