Medzinárodná tanečná exhibícia Open Balet Gala zaujala aj v SND.
Sólistov popredných tanečných scén z Petrohradu, Berlína či Amsterdamu u nás nevídame často. V sobotu večer boli hosťami Open Balet Gala v Slovenskom národnom divadle.
Tento projekt nebol oficiálnou akciou divadla, ale externou produkciou. Inicioval ho ešte bývalý šéf baletu Andrii Sukhanov.
Nebola to len klasika
Najznámejšie pas de deux z klasických baletov sú povinnou jazdou podobných galaprogramov. Tento večer sa začal menej známym titulom Talizman, záver patril pas de deux z baletu Don Quijot v podaní technicky dokonalej Kristiny Kretovej z Veľkého divadla v Moskve a Leonida Sarafanova z Michailovského divadla v Petrohrade.
V ukážke z Labutieho jazera sa po boku výraznej čiernej labute Anny Tsygankovej predviedol jediný Slovák na javisku – Jozef Varga, ktorý už osem rokov úspešne pôsobí v Holandskom národnom balete v Amsterdame.
Dramaturgia sa však neobmedzila len na klasiku či páčivé Straussove valčíky. Do výberu zaradila aj neoklasickú choreografiu Rolanda Petita z baletu Proust.
Dramatické duo Yuriho Smekalova na tango Johna Powella Rozlúčka nenechalo divákov ani nadýchnuť sa. Diváci ocenili aj známe sólo Vladimíra Malakhova Umierajúca labuť.
Jednoduchý nápad, pri ktorom violončelista „hral“ na tanečníčke do Bachovej hudby doviedli do dokonalosti sólisti Michailovského divadla. Vtipná ukážka patrila baletu Multiplicity aj v Bratislave uvádzaného choreografa Nacha Duata.
Vrchol večera
Emočnou špičkou celého večera bol duet z finále baletu amerického choreografa Johna Neumeiera Dáma s kaméliami. Dielo vytvorené na hudbu romantického skladateľa Chopina nie je len o tanečnej dokonalosti. Tragické city priam sublimovali cez krehkosť, ale aj nezabudnuteľný výraz baskickej tanečníčky Lucie Lacarry.
Baletka v rozhovore pre SME pred vystúpením označila toto dielo za klenot najlepšieho svetového žijúceho choreografa.
Aj jej tanečný partner, Albánec Marlon Dino, s ktorým pôsobí v Bavorskom štátnom balete v Mníchove, toto dielo považuje za dokonale vyrozprávané. Obaja však pri rozhovore zároveň zdôraznili náročnosť diela, ktoré pracuje aj s takmer filmovými „flashbackmi“.
Kým niektorí kritici označili Neumeierovu interpretáciu svetoznámeho romantického príbehu až za feministickú, Lucia Lacarra za ním vidí skôr pohľad samého Dumasa, ktorý napísal dielo podľa vlastnej skúsenosti a z lásky. Pochopil, že aj kurtizány sú ľudské bytosti, dokonca často obetujúce za svoju lásku viac ako dámy z lepšej spoločnosti.
„Všetky svetové ľúbostné príbehy sa končia zle, lebo v tragédii si najviac uvedomíte silu lásky,“ tvrdí primabalerína. Dumasovu Dámu s kaméliami miluje tak, že keby mohla do konca života tancovať už len jednu jedinú postavu, vybrala by si práve túto.
„Láska je tá najkomplikovanejšia vec na svete, mnoho ľudí ju ani nikdy nepozná. Ak ju nájdete, môžete byť šťastní, ale, samozrejme, nič nie je zadarmo,“ dodáva Dino.
Na všetky tie otočky na špičkách ľavej nohy, ktoré sme mali cez víkend možnosť v Bratislave vidieť, môžeme časom zabudnúť. Ale na výraz týchto dvoch špičkových tanečníkov sa len tak ľahko zabudnúť nedá.
