Ján Triaška sa pohybuje medzi maľbou, intermédiami, objektom a inštaláciou. Ako tvorca priamo pomenúva problémy súčasnej spoločnosti (či rodiny), nezriedka hraničiace s občianskou angažovanosťou.
Na výstave S láskou Ján (kurátorka Mira Sikorová–Putišová) v Galérii Cypriána Majerníka v Bratislave bola použitá kolekcia malieb, fúzií malieb a kresieb menších formátov, ktoré spája viac príbuzných tematických línií. Ťažiskovou sférou záujmu Jána Triašku sú sociálne aspekty, presnejšie problém uniformity bývania, ktorej sa venoval už v staršej tvorbe.
Dom či bytová jednotka sú výrazné ikonografické prvky väčšiny jeho diel. Geometrická štruktúra a veľkorozmernosť malieb sú východiská na zobrazenie umelého charakteru takzvaného moderného bývania, ktorého katalógová uniformnosť a jednotvárnosť sa výrazne nelíši od prežitej socialistickej panelákovej predstavy spolužitia.
Ďalšou polohou Triaškovej tvorby sú diela so silnou sebareferenčnou snahou, pri ktorej autor siaha k vlastným obrazom radikálnou premaľbou diel kritickými odkazmi súčasných kunsthistorikov, čím divákovi znemožňuje „čítanie“ pôvodného príbehu obrazu a pripúšťa oprávnenosť kritických argumentov.
Na výstave sa nachádza aj miestnosť s komornejším médiom – kresbami, ktoré vznikli „akoby náhodou“, na kartóne pod obrazom, ktorý práve maľoval.
Za najsilnejšie dielo komornej výstavy S láskou Ján môžeme považovať maľbu s rovnomenným názvom. Zobrazuje symetrické umiestnenie sýtoružového domu v plameňoch s bazénom, takisto sršiacim oheň, lávu či krv; katalógové ležadlá v popredí symbolizujúce pravdepodobne rodinnú „pohodu“.
Úpadok a deštrukcia, ktorá prekrýva snahu o krásu, pohodlie a rodinné šťastie, je umocnená tvrdým zásahom do samotného diela – výrezom mašle (ikonografie darčekového balenia) v pravom hornom rohu obrazu.
K ponukám krajšieho zajtrajška cez „jednoduché získanie skvelého bývania“ sa touto výstavou Triaška pripája svojsky, bez zbytočných okrás a falošných ilúzií. Jednoducho: S láskou Ján.
