Prvýkrát videli diváci snímku Renoir vlani na festivale v Cannes, o pár dní bude mať premiéru v Česku v rámci Febiofestu a potom aj u nás.
Všetko sa začína tým, že do domu na Azúrovom pobreží príde neznáme dievča Andrée. Je odnikiaľ a poslala ju sem žena, ktorá je už po smrti. „Renoir vás potrebuje,“ zaznie aj neskôr vo filme Gillesa Bourdosa, no už nie je také jednoznačné, či ju potrebuje otec, alebo syn.
Režisér Gilles Bourdos si vybral skvelú tému. V jednom filme hovorí o slávnom impresionistickom maliarovi, ktorého obrazy pozná prinajmenšom z kalendárových vyhotovení azda každý, ale aj o jeho synovi, nemenej slávnom oscarovom režisérovi Jeanovi Renoirovi.
Stačí si prirátať spomínanú mladú dievčinu v úlohe poslednej maliarovej múzy, idylický pozemok nad morom a veľmi jednoducho z toho mohlo byť ďalšie klišé a plochá óda na bohémsky život umelcov. Nič také sa nestalo, ale ani nič, čo by využilo potenciál témy.
Milé a pekné. Stačí to?
V Európe zúri prvá svetová vojna, je rok 1915. V slnkom zaliatom dome Augusta Renoira je na prvý pohľad všetko v poriadku. O napätí, ktoré tu vládne, sa nehovorí. Chod domácnosti majú na starosti ženy – v rodine Renoirovcov sa ich, zdá sa, vystriedalo už veľmi veľa. Najprv modelky, potom slúžky alebo aj naopak.
„Dopadneš ako každá iná,“ vystríha Andrée aj malý chlapec Claude. Hovorí to s pohŕdavosťou, ale aj so strachom, že si možno opäť obľúbi ďalšiu z mnohých, ktoré neskôr z rozmaru otca museli odísť. Ešte je zasiahnutý odchodom Gabrielle Renardovej, dlhoročnej pestúnky.
V obrovskom dome ostal ako jediný z troch maliarových synov, ktorí bojujú vo vojne, a má to ťažké. Všetko sa podriaďuje otcovi, ktorý sa radšej nechá nosiť v kresle, aby sa chodením nepripravil o posledné sily, ktoré mu zostali na maľovanie.
Andrée je ideálna modelka, jej pokožka neodráža svetlo, a to sa 74-ročnému umelcovi páči. Hoci – aj podľa prostredného syna, ktorý sa vráti z vojny so zranením, by už vo svojom veku mal maľovať akurát zátišia a ovocie.
Otec však razí jednoduché pravidlo: „Ak si videl Tizianove Kurtizány v Louvri a nemal si chuť ich poláskať, tak potom si nepochopil nič o maľovaní ani o živote.“ Obrazy majú byť podľa neho predovšetkým milé a pekné, a zdá sa, že to bol aj princíp tvorcov filmu.
Otec a syn, maliar a filmár, Auguste a Jean Renoir. (Michel Bouquet a Vincent Rottiers).
Jedna výčitka
Andrée je spočiatku odvážna, odhodlaná mladá žena, ktorá rada provokuje rečami aj telom, no postupne je z nej iba stratená, prázdna a skôr negatívna postava bez pokory a vlastných cieľov. Maliarovi Renoirovi síce presvedčivo iskria oči a má príležitosť povedať zopár vtipných poznámok a životných presvedčení, no to najdôležitejšie ostáva zamlčané.
A keď už divák opustí prvotný predpoklad ponárania sa do tajomstiev jeho obrazov, aj napätý a zvláštny vzťah s jeho synmi ostáva pod povrchom. Jedna jasná výčitka z úst syna zaznie, ale to je slabý záblesk na dve hodiny.
Nenápadný
Celý film plynie pokojne, pomaly a azda až priveľmi nenápadne. Akoby nechcel narušiť ani idylu slnečnej krajiny mrakmi, ani túžbu Renoira heroicky maľovať až do poslednej chvíle akty, ani zmätenosť synov, vyrastajúcich medzi množstvom žien, oddaných najmä ich otcovi.
Nie je to oslava vrcholného obdobia maliara ani syna, ktorý sa filmami Veľká ilúzia či Pravidlá hry zapísal do dejín kinematografie. Avšak, Renoir starší by bol zrejme spokojný. Sám vo filme svojmu synovi vraví – „bolesť odíde, krása zostáva“. Či len krása stačí, je v tomto prípade skôr otázne.
V slovenských kinách bude mať film Renoir Gillesa Bourdosa premiéru 21. marca 2013.
