Britskú poéziu tradične reprezentuje množstvo osobností, ktoré si získali obdiv a rešpekt čitateľov na celom svete. V plnej miere to platí aj o írskom básnickom umení, veď dvaja jeho predstavitelia sú nositeľmi Nobelovej ceny za literatúru: William Butler Yeats (za rok 1923) a Seamus Heaney (1995) – hlavný reprezentant školy známej ako severoírska renesancia. A osobitnú zmienku by si podistým zaslúžil aj John F. Deane...
Knižný výber Večné volanie (Ikar), ktorý zostavila a preložila Jana Kantorová-Báliková, predstavuje W. B. Yeatsa reprezentatívne: veľmi dobrým prekladom, rozsiahlym poznámkovým aparátom prekladateľky, ilustráciami Ľudovíta Hološku i celkovým grafickým stvárnením.
Divadelník aj senátor
William Butler Yeats ako básnik a človek angažujúci sa v národne zameranom hnutí keltská renesancia, urobil v Írsku veľa pre plnšie chápanie poézie a jej spoločenskej funkcie vo vtedajšom emancipačnom procese.
Založil írske národné divadlo Abbey Theatre v Dubline a na istý čas sa stal jeho riaditeľom a dramaturgom, v novom samostatnom Írsku pôsobil ako senátor. Pravdaže, vo verejnej službe bol aj je najmä ako básnik nezvyčajného talentu.
Stálymi prameňmi jeho básní boli staré keltské balady a príbehy gréckej a írskej mytológie v bohatej folklórnej, spravidla ústnej tradícii. Yeats tieto inšpiračné zdroje vydal vlastnej básnickej senzibilite, s akou sa zaujímal aj o ezoteriku, špiritizmus, okultizmus a prijal členstvo vo viacerých hermetických spoločnostiach.
Zhudobnené verše
Hoci mal záľubu v zložitom formálnom vyjadrení obsahu svojich básní a neveľmi dbal o vecnosť a ani sa neprihováral širším vrstvám čitateľov, jeho mysticky symbolické a metafyzické verše pôsobia tak muzikálne a melodicky, že si našli cestu aj do hudobného sveta.
Tento prienik sčasti súvisí i s výtvarným vzdelaním, ktoré Yeats nadobudol v Dubline (otec bol právnik, no i maliar – portrétista). A tak Pieseň túlavého Aengusa (The Song of Wandering Aengus) zhudobnil škótsky pesničkár Donovan. Báseň Dva stromy (Two Trees) naspievala Kanaďanka Loreena McKennittová, sugestívne využijúc tú energiu, čo Yeats vložil do hier s náslovnými, asonančnými (opakovanie rovnakých samohlások v koncových slovách niekoľkých veršov) a gramatickými rýmami v záujme zvukomalebnosti, ale i štepných rýmov, plniacich sémantickú úlohu.
V balóne mysle
Drámy, keď „veci sa rozpadajú, nedrží viac stred a v čírej anarchii ocitá sa svet“, tematizované v mnohých básňach, Yeats dovažuje krásami toho, čo sa v pamäti človeka a v jeho poznaní (v „oku mysle“, v „balóne mysle“) zrkadlí ako prirodzené a ľudskému rodu prospešné.
A hoci „bôľ zotrvá a človek húta, čo s ním“, básnik „by sa vzdal biednych slov a radoval sa zo žitia“. Keďže je tu aj „ľudská dôstojnosť“, čo mu bráni „vykričať svoje rany“.
Prekladateľskému úsiliu Jany Kantorovej–Bálikovej sa náročná poézia Williama Butlera Yeatsa vzoprela len na niekoľkých miestach, a tak slovenskí milovníci svetovej poézie majú o jeden sviatok viac.
