Časy, keď boli klasickí hudobníci populárni ako The Beatles, v prvej polovici 20. storočia doznievali. O jednu z výnimiek sa postaral americký pianista Van Cliburn (12. 7. 1934 - 27. 2. 2013).
Časopis Time ho dal v máji 1958 na titulku s nápisom "Muž, ktorý porazil Rusko".
Mladý klavirista totiž vyhral v Moskve prvý ročník Čajkovského súťaže. Bol taký dobrý, že jeho prvenstvo osobne schválil prezident Nikita Chruščov.
Vítali ho ako hrdinu
Po návrate do Ameriky ho vítali tak, ako najväčších hrdinov, v New Yorku ho viezli centrom mesta a vystrojili povestnú "ticker parade".
On skromne tvrdil, že je len jedným z mnohých.
"Som poctený, že ma oceňujete, ale najviac ma vzrušuje, že oceňujete klasickú hudbu," povedal a dodával, že v Rusku žijú srdeční ľudia, ktorí jej rozumejú.
Základy dostal od mamy
Nebol to náhodný úspech. Základy v hre na klavír dostal Van Cliburn od mamy, ktorá bola žiačkou Lisztovho žiaka, povestnú ruskú školu dokázal poraziť na domácej pôde aj vďaka tomu, že chodil na hodiny k emigrantke Rosine Lhévinnovej.
Svoju prvú súťaž vyhral v dvanástich, keď mal dvadsať, debutoval v prestížnej Carnegie Hall. Jeho nahrávka Čajkovského koncertu č. 1 sa stala multiplatinovou, ako prvý klasický hudobník predal vyše milióna albumov.
Neskôr vznikla súťaž s jeho menom pre mladé talenty, často robil benefície aj špeciálne vystúpenia. Hral pre všetkých amerických prezidentov od Eisenhowera po Obamu.
Koncom 70. rokov sa po smrti otca a manažéra stiahol do súkromia, ale keď sa v roku 1987 stretli Reagan s Brežnevom, ďalšiemu koncertu v Bielom dome neodolal. Klavírny diplomat, ktorý bol povestný obráteným biorytmom (obvykle cvičil do piatej ráno) zomrel na rakovinu vo veku 78 rokov.
