Emília Vášáryová je rekordmankou. Na dosky už bola nominovaná štyri razy. V prvom ročníku dokonca hneď dvakrát. Dva razy nomináciu premenila. Raz za Starenku v Stoličkách, teraz za Máriu Callas. Za ňu získala rekordný počet hlasov v histórii celej ankety. FOTO - ĽUBOŠ PILC
„Mier! Aspoň pre jeden večer zabudnime, že stojíme na opačných stranách barikád!“ Aj takto by sa dala charakterizovať jedna z myšlienok udeľovania divadelných ocenení sezóny. Odovzdávať „dosky“, teda ceny za najzaujímavejšie divadelné počiny, začali divadelní kritici v čase, keď Hudec s Mečiarom nevedeli „treťotriednym umelcom“ prísť na meno. Režisér Peter Mikulík, ktorý preberal dosku za víťazné SND, vyzdvihol, aké je príjemné, že prišiel niekto i s uznaním. Súzvuk v ten večer bol taký veľký, že „tí, ktorí by to robili, keby to videli“, išli s kožou na trh a kolektívne na pódiu zaspievali o divadelnej kritike.
Časy fajky mieru sú však preč. Odvtedy, a to tento piatok sa konal už siedmy ročník, sa organizátori dosiek stále boria s výhradami. Spochybňuje sa objektívnosť hlasovania (víťaz sa získa mechanickým sčítaním hlasov ľudí, ktorí sa zapojili do ankety). Tí čo nomináciu nepremenia na cenu, sa občas urazia. Dokonca sa stalo, že divadlo, ktoré bolo nominované za dve vlastné inscenácie, bolo znechutené, že vyhrala prvá a nie druhá. Zdalo by sa, že ide o veľké prachy. Pritom vyjadrením ceny je skutočne „iba“ stará drevená doska. A snaha spraviť radosť. Iste, to sa deje. Víťazi sú šťastní a diváci sa zabávajú, lebo ceremoniál je alternatívnou šou mladej generácie. Isteže, poetikou nie vždy ulahodia všetkým, a tak pomaly patrí ku koloritu, že niekto z preberajúcich či odovzdávajúcich, zotrie večer ešte počas predstavenia. Tento rok sa takýmto „pohotovým recenzentom“ stal Martin Porubjak, ktorý odovzdával dosku iba v zastúpení. Minuloročný laureát Martin Huba totiž nakrúcal v Čechách. Nie je to etické voči účinkujúcim, najmä keď neľahkú rolu robiť zábavu si vzali na plecia mladí a teda zraniteľní herci, ale ani voči divákom. Takýto výrok vždy zmrazí náladu. Nuž ale, autorkou scenára bola Zuzana Uličianska, divadelná kritička. A tak musí čosi vydržať.
Keď sa vyhlasovala mužská kategória, nominovanému Csongorovi Kassaiovi od napätia zrumeneli uši. Bol trocha smutný, že si dosku neodniesol (už po druhý raz), spontánny ohlas v sále pri ukážke z Klietky bláznov ale ukázal, že jeho práca zďaleka nebola márna. Emília Vášáryová dostala dosku pred dvoma rokmi, minulý rok ju teda odovzdala víťazke Anne Šiškovej. S víťazstvom preto tohto roku vôbec nerátala. Mária Callas však získala rekordný počet hlasov, a tak si s Aničkou dosky opäť vymenili. Callas si odniesla i cenu za najlepšiu réžiu, čím sa spochybnila téza, že diváci Jozefa Bednárika milujú, no kritici ho neráčia. To, že vyhral, sa nedozvedel. Je pracovne vo Švédsku a nemá mobil. Absolútnym víťazom - inscenáciou sezóny sa stalo predstavenie Štátneho divadla Košice Bližšie od teba v réžii Londýnčana J. - W. van den Boscha. Okrem hlavnej ceny si odnieslo i dosku za mužský herecký výkon (M. Landl), scénografiu (V. Čáp) a objav sezóny (A. Ďuránová). Je to prvé masívne víťazstvo vidieckeho divadla, snáď teda pomaly padne ďalšia výhrada, že kritici sú leniví cestovať.
A ešte čosi - dosky už majú aj svojich mŕtvych laureátov. Tohto roku sa k nim priradila Zora Kolínska, minulý rok Aleš Votava. Ten, keďže dosku získal in memoriam minulý rok, ju teraz kolegovi Čápovi na pódium spustil z neba. Ak mal náhodou čas a sledoval celú šou, určite sa pobavil. V divadelnom svete je všetko po starom.
BARBORA DVOŘÁKOVÁ
