SME
Piatok, 3. december, 2021 | Meniny má OldrichKrížovkyKrížovky

Baletka Lucia Lacarra: Pre roly sa nezabíjame

Balet nie je ani kyselina v Moskve, ani film Čierna labuť, tvrdí slávna primabalerína Lucia Lacarra

Lucia Lacarra a Marlon Dino na bratislavskom Open Balet Gala.Lucia Lacarra a Marlon Dino na bratislavskom Open Balet Gala. (Zdroj: Peter Brenkus)

„Muselo v tom byť niečo viac. Bol vždy veľmi priamy a prirodzený, nikdy nehral žiadne zákulisné hry,“ hovorí o útoku na šéfa baletu Veľkého divadla v Moskve Sergeja Filina slávna španielska primabalerína LUCIA LACARRA. Múza svetových choreografov vystupovala minulý víkend po prvý raz aj v Bratislave.

Jej mama ju ako bábätko dokázala utíšiť len tak, že jej ukázala šperkovnicu, na ktorej bola tancujúca baletka. Dívala sa na ňu ako zhypnotizovaná. Keď potom ako trojročná všetkým vykladala, že raz bude balerínou, smiali sa. Vlastne ani nevedeli, čo to je, pretože v mestečku v horách neďaleko baskického San Sebastiane, kde sa Lucia Lacarra narodila, nemali nič také ako baletnú školu.

Skryť Vypnúť reklamu

Keď potom videla film Labutie jazero, nakrútený s Natáliou Makarovou, mame oznámila, že sa nemusí stať primabalerínou, bude jej stačiť byť poslednou tanečnicou v rade, no musí byť na javisku. A keď sa po prvý raz postavila na sále k tyči a povedali jej, toto je prvá pozícia a toto druhá, bol to ten najkrajší moment jej života. Od prvej chvíle sa cítila baletkou.

Lucia Lacarra mala vtedy desať rokov. Šlo to veľmi rýchlo, v trinástich išla bývať k rodine do väčšieho mesta, aby mohla denne navštevovať baletnú školu. V pätnástich rokoch už tancovala v Balanchinovom balete Allegro Brillante.

Pätnásťročná profesionálka

„Bolo to vtipné. Zavolali ma, aby som sa prišla pozrieť na skúšky do divadla. Sedela som tam už skoro dva týždne, keď sa choreograf Victor Ullate nahneval na jednu z tanečníčok a vyhodil ju zo skúšky. Potom sa pýtal rad za radom každej z kolegýň, či by vedela zatancovať jej part. Všetky sa začali vyhovárať, lebo sa ho veľmi báli. Odrazu sa zadíval na mňa a ja som mu povedala áno. Neviem, ako som si na to trúfla, veď som sa dovtedy len dívala. V našej profesii potrebujete odvahu, musíte občas povedať: som tu,“ spomína na svoje začiatky hviezda baletu, ktorá odvtedy tancovala na javiskách mnohých svetových scén a inšpirovala také osobnosti tanca ako Roland Petit, ktorý sa preslávil predovšetkým svojimi objavnými choreografiami pre Ballet National de Marseille.

Skryť Vypnúť reklamu

„On bol chodiaca kniha, encyklopédia svetových osobností, preto bolo fascinujúce ho počúvať. Mal plno príbehov, napríklad ako obedoval s Picassom. Vďaka nemu milujem dramatické balety. Tancovala som nielen v jeho choreografiách, ale dokonca aj s ním osobne, hoci keď som prišla ako devätnásťročná do jeho súboru, už viac rokov netancoval. Bol to človek veľmi náročný, hlavne ak nemal niekoho rád, ale so mnou nikdy nemal problémy. Na svoj vtedajší vek som bola asi veľmi zrelá,“ hovorí Lacarra, ktorá mala šťastie byť jednou z jeho múz.

Je perfektná!

Možno ju mal rád aj preto, že sa podobala na jeho manželku Zizi Jeanmaire. Obe sú maličké čierne s bielou pleťou. To bol jeho ideál – žena, ktorá vyzerá veľmi krehko, ale je zároveň veľmi silná. V Petitových baletoch účinkuje zvyčajne veľa mužov, no iba jediná žena, a tú nikdy nevidel ako blondínku s plnými tvarmi. Lucia preto naplňovala jeho predstavu.

Skryť Vypnúť reklamu

Oslnila ho už na konkurze. „Ešte som len kráčala po javisku a už povedal svojmu baletnému majstrovi: Je perfektná, ona tomu rozumie. A ihneď sa ma spýtal, kedy prídem do jeho súboru v Marseille. Preňho bolo dôležité, ako sa tanečník na javisku dostáva do charakteru, ako zmení spôsob chôdze i svoj pohľad,“ vysvetľuje baletka. Je to niečo, čo sa nedá získať. Môžete pracovať na úlohe, na presnosti prvkov, ale charizmu či „présence“ musíte jednoducho v sebe mať. U Petita bola Lacarra nezabudnuteľná najmä ako Esmeralda v balete Notre Dame de Paris či Smrť v balete Mladý muž a smrť.

Prečo existujú tanečníci, na ktorých ľudia spomínajú celé roky? „Neviem to vysvetliť. Lásku neviete vysvetliť, je to pocit, ide to z osobnosti. Máte veľmi veľa dobrých a krásnych tanečníkov, ale potom príde jeden, niečím sa vás dotkne a toho si budete pamätať do konca života. Vizuálna pamäť krásy nie je taká silná ako emočná.“

Skryť Vypnúť reklamu

Lacarra má rada tanec práve pre vzrušenie, ktoré jej pohyb dáva. „Tancovať potrebujem skoro tak ako dýchať. Je to pre mňa najlepší spôsob vyjadrenia. Ešte aj teraz, keď s vami hovorím, musím niečo robiť s rukami,“ usmieva sa.

Nešťastný pád

Po prechode do San Francisco Ballet začala tancovať najväčšie roly klasického repertoáru ako Odetta/Odília z Labutieho jazera, Princezná Aurora zo Spiacej krásavice či Giselle. Pred štyrmi rokmi ju však zastavil nešťastný pád. Stalo sa to v balete podľa Shakespearovej Búrky. Presne z tohto predstavenia je nafotená aj fotografia, ktorá sa objavila na plagáte Open Balet Gala v Bratislave.

„Tancovala som Ariela, mala som teda jedno sólo za druhým. Pri jednom skoku som však dopadla na koleno a počula som akýsi divný zvuk. Modlila som sa, aby som sa ešte dokázala zodvihnúť a odbehnúť z javiska. Keď sa mi to podarilo, v zákulisí mi ani neverili, že mám nejakú zlomeninu,“ rozpráva tanečnica.

Skryť Vypnúť reklamu

Bolo to skutočne zlé, doktor nedúfal, že bude ešte niekedy tancovať. Vďaka výbornému chirurgovi a chiropraktikovi však už o šesť mesiacov stála na špičkách, hoci podobné liečenie zvyčajne trvá aj rok.

Aj preto ju šokovala správa o atentáte na šéfa ruského baletu Veľkého divadla v Moskve. Sergej Filin, ktorému nedávno na objednávku hlavného sólistu súboru nalial útočník kyselinu do tváre, takmer prišiel o život.

Vražda zo závisti? Nikdy

„Poznáme sa od roku 1996, keď sme spolu pracovali v Japonsku. Naposledy sme sa stretli v Moskve, keď práve nastupoval do funkcie a tešili sme sa na vzájomnú spoluprácu. Neverila by som, že niečo také sa môže stať. Samozrejme, že riaditeľ musí prijímať aj ťažké rozhodnutia a nemôžu byť všetci spokojní. Iba jeden interpret z alternujúcich totiž nakoniec môže vyjsť na javisko,“ naráža na motív útoku slávna baletka.

Skryť Vypnúť reklamu

No aby sa pre roly v divadle zabíjalo, o tom ešte nikdy nepočula. Filinovu situáciu sleduje a vyzdvihuje jeho vyjadrenie v jednom z rozhovorov, že mu nebude prekážať, ak bude vyzerať ako Frankenstein, to ho od roboty vraj neodradí. „Je to veľmi odvážne vyhlásenie. I to ukazuje silu jeho osobnosti,“ prízvukuje Lacarra.

Aj po takejto dráme však Španielka tvrdí, že v živote umelcov nie je nič až také napínavé, je to predovšetkým práca a disciplína. Tým odpovedá aj na stále sa opakujúcu otázku, čo má spoločné film Čierna labuť s realitou.

„Vo filme je všetko prehnané. Autori len využili mnohé efektné klišé spojené s baletom, aby prilákali pozornosť divákov. Ak ste v nejakom súbore, tak svojich šéfov rešpektujete, ale vzťah, aký sa odvíjal vo filme, by bol – a zvlášť v Amerike – považovaný za obťažovanie. Samozrejme, sú tvorivé osobnosti, ktoré môžu byť povahovo zložité, ale väčšinou tancujú v balete milí a príjemní ľudia.“

Skryť Vypnúť reklamu

Za takého človeka považuje aj choreografa Johna Neumeiera, ktorý dokonale porozumel Dumasovým charakterom z Dámy s kaméliami. Práve ako jeho Marguerite sa Lacarra predviedla aj v rámci Open Balet Gala v Bratislave s albánskym tanečníkom Marlonom Dinom.

„Vedel nám povedať úplne presne, čo práve tancom hovoríme. Pre tanečníka je takýto prístup oveľa zaujímavejší, ako keď vám len všeobecne prikážu, aby ste vyjadrili smútok či radosť. Túto rolu veľmi prežívam, lebo v nej hrám celú škálu emócií. Mám rada balety, ktoré rozprávajú príbehy, čo sa ma dotýkajú. Na zábavnom kuse sa zasmejete a vzápätí už o ňom ani neviete. Na drámu nezabudnete nikdy,“ hovorí Lucia Lacarra.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Spokojnosť je daná geneticky. Dá sa však zmeniť
  2. Máš rád výzvy? Zmeň svet a urob veci inak, teraz
  3. Tento rok turizmu neprial
  4. Brazílska fintechová banka Nubank vstupuje na Wall Street
  5. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami
  6. Opäť sme na dobrej vlne
  7. Ako sa vyrába nealkoholické pivo? Kvalitou nezaostáva za bežným
  8. So Sovietskym zväzom na večné časy? Pozrite sa ako padá kolos
  9. Petra Vlhová: Prvýkrát v živote som urobila veľké rozhodnutie
  10. PRIESKUM: Slováci prezradili, čo by mal spĺňať dokonalý smartfón
  1. Brazílska fintechová banka Nubank vstupuje na Wall Street
  2. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami
  3. Ako sa vyrába nealkoholické pivo? Kvalitou nezaostáva za bežným
  4. Opäť sme na dobrej vlne
  5. Aj mikulášske balíčku môžu byť zdravé. Zistite ako na to.
  6. 365.bank sa stala bankou roka na Slovensku
  7. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  8. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  9. Ako vychovávať deti aby boli odolnejšie
  10. Tento rok turizmu neprial
  1. Spokojnosť je daná geneticky. Dá sa však zmeniť 16 464
  2. 8 skutočných celebrít. Tieto mozgy ovplyvňujú, ako budeme žiť 11 850
  3. Petra Vlhová: Prvýkrát v živote som urobila veľké rozhodnutie 10 407
  4. Pohľad do histórie. Kedy sme sa mali lepšie ako dnes? 7 775
  5. So Sovietskym zväzom na večné časy? Pozrite sa ako padá kolos 5 899
  6. Strava ani spánok nie sú dôležité, ak pri tom dýchame zlý vzduch 5 799
  7. Odsťahovali sa na lazy i do dodávky. Ako sa tam žije? 5 138
  8. Ako si zvýšiť penziu aj s priemerným platom? 4 690
  9. ARÓNIA - najsilnejšia prírodná prevencia proti koronavírusu 3 844
  10. Na nové auto sa neoplatí čakať. Trhu kraľujú jazdené 2 806
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Mnohí sa čudujú, že v čase plných nemocníc sa niekto nahlas dožaduje zhromažďovania v kostoloch.


Sanitka prechádza okolo cyklistu s ochranným rúškom na tvári vo Varšave.

Kompletne zaočkovaných je v Poľsku 54 percent populácie.


17 h
Viaceré štúdie hovoria, že pri všetkých vakcínach po šiestich mesiacoch významne klesá ochrana pred nakazením sa koronavírusom.

Tretiu dávku dostalo sedem percent ľudí.


16 h

Blogy SME

  1. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.10. - 4.11.1921)
  2. Anton Kaiser: Život a dielo Františka Hermana
  3. Monika Nagyova: Luník IX. Myslela som si, že som naň pripravená, ale nebola som.
  4. Viera Polakovičová: Hviezda kontratenorového neba Jakub Józef Orliński po prvýkrát v Bratislave
  5. Marek Kendera: Príbeh Alvina Straighta, David Lynch
  6. Samuel Ivančák: Bezodný archív RTVS a jeho poklady: Marián Varga
  7. Viera Polakovičová: Fascinujúca Messa da Requiem Giuseppe Verdiho v Redute
  8. Peter Remeň: Múzeum slovenskej dediny
  1. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook 13 941
  2. Radovan Kazda: Poslanec Blaha a jeho fašisti 6 369
  3. Jozef Sitko: Pani prezidentka, jej priateľ a jej exporadca Leško 5 397
  4. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529? 5 076
  5. Radovan Kazda: TOP 7 dôvodov, prečo 500 miliónov pre seniorov nie je dobrý nápad 4 782
  6. Jozef Drahovský: Zákon o bočnom odstupe medzi vozidlom a cyklistom dopadol ako na Slovensku 4 758
  7. Tomáš Sedliačik: Ako sa baviť s konšpirátorom 4 718
  8. Martin Greguš: Istropolis zbúrajú...starosta Kusý obrátil kabát...Je to vôbec možné? Architekt a primátor Vallo mlčí... 4 573
  1. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook
  2. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529?
  3. Juraj Hipš: Zvýšenie platov učiteľov na hygienické minimum nezvýši kvalitu vzdelávania, tvrdí analytik.
  4. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 3: Viem vyhrať, aj keď mi rozdali horšie karty, ako ostatným
  5. Juraj Hipš: Prorektor UK: Novelu treba stiahnuť a začať na nej pracovať odznova
  6. Karolína Farská: Dokedy bude koalícia fackovacím panákom Sme rodina?
  7. Juraj Hipš: Učiteľ Čapek: Niektorí učitelia sú machri. Od hodín svojho syna som sa skoro nevedel odlepiť
  8. Milota Sidorová: Pokrivené dáta vytláčajú ženy z pozornosti. Takto to môžeme zmeniť
Skryť Zatvoriť reklamu