Prvý januárový deň roku 1895 vylepili v Paríži nový plagát na divadelné predstavenie, v ktorom hrala vtedy najslávnejšia herečka mesta – Sarah Bernhardt.
Ten plagát spôsobil senzáciu. A mladému českému umelcovi Alfonsovi Muchovi nadobro zmenil život. Dovtedy bol neznámym ilustrátorom, čo sa aj s priateľom Paulom Gauguinom pretĺkal životom v meste, ktoré bolo mužmi s umeleckými ambíciami plné až po okraj.
Gismonda, 1894, Skúšobný návrh z Muchovho ateliéru, Paríž, Farebná litografia, 215 x 75 cm, Súkromný majetok
Výstavy lákavejšie ako tenisové dvorce
Ak sa však dnes povie secesia – zrejme to bude práve jeho meno, ktoré vám zíde na rozum medzi prvými. Jeho a ešte meno Gustava Klimta. Ten mal vlani veľkolepé výstavy v susednej Viedni pri príležitosti 150. výročia narodenia.
Alfons Mucha nemá žiadne špeciálne výročie, no výstava Umelecké poklady – Secesia je príležitosť, na akej jeho diela nemohli chýbať.
V Mirbachovom paláci Galérie mesta Bratislavy ju otvorili vo štvrtok a potrvá až do 2. júna.
Jan Kukal, autor výstavného projektu, nám už kedysi rozprával, že sa ako tenisový hráč do Paríža viac tešil na výstavy Muchu ako na Rolland Garros.
„Jeho syn bol môj dobrý priateľ. Chodieval so mnou aj na tenisové turnaje, samozrejme, iba na ženské, lebo rovnako ako otec miloval ženy,“ spomínal Jan Kukal.
Jedna z miestností výstavy je celá venovaná práve tomuto svetovému českému autorovi. Je v nej skúšobný návrh slávneho plagátu k predstaveniu Gismonda so Sarah Bernhardtovou, ale aj diela, ktoré Mucha vytvoril v Amerike a doma v Česku, kam sa často vracal. Na kalendári z roku 1929, ktorý ilustroval, je dokonca motív Slovákov a Čechov podávajúcich si ruku.
Prvosienka, 1899, Pero, 1899, Farebná litografia 77 x 33 cm, Súkromný majetok
Žena s kvetmi, 1897 – 1898, Návrh gobelínu na zamate 51 x 77 cm, Súkromný majetok
Mucha sa ešte vráti
Jan Kukal už výstavu Alfonsa Muchu v Bratislave zorganizoval pred niekoľkými rokmi, teraz sa nádeja, že by k nám mohol dostať aj kompletnú Lendlovu zbierku Muchových plagátov.
„Teraz sa bude prvý raz vystavovať v Česku. Je až neuveriteľné, že Ivan Lendl získal 117 plagátov zo 119, ktoré existovali. Má aj niekoľko variácií, spolu je ich asi stopäťdesiat.“
Tým sa jeho ambície nekončia, na plánovanú výstavu v Galérii mesta Bratislavy by radi priniesli aj plagáty Toulouse-Lautreca či obraz Gustava Klimta.
„To však bude nesmierne náročné z hľadiska poistnej sumy, zrejme by to vyžadovalo štátnu zábezpeku, čo tu doteraz nemal žiadny obraz,“ hovorí Jan Kukal.
Najznámejší je Preislerov triptych
Výstava však nie je len o Muchovi, sú tu diela aj ďalších špičkových slovenských a českých autorov.
Dominantou druhej miestnosti je vzácny triptych Jana Preislera Jaro, „vôbec najznámejšia česká secesná maľba“, vysvetľuje Kukal.
„Spôsobila obrovskú senzáciu, keď ju autor v roku 1900 predstavil v pražskom Mánese.“
Maľba sa nevystavuje často, je totiž v pôvodnom ráme. Zosobňuje vtedajšie nároky či požiadavky umeleckej obce a podobne ako v ostatných vystavených dielach spája človeka prostredníctvom kriviek s okolitou prírodou.
Hneď vedľa nej je nemenej slávne dielo Františka Kupku s názvom Vlna, ktoré autor vytvoril ešte pred svojím abstraktným obdobím. Podobným tempom pokračuje výstava ďalej maľbami Ladislava Mednyánszkého, Joža Úprku, Bohumila Kubištu, Antona Jasuscha či Dominika Skuteckého.
Zolo Palugyay - Pred búrkou,1885, Olej, plátno 121 x 90,3 cm, Súkromný majetok
Jan Preisler: Jaro, triptych, 1908.
Maľby pôsobiace ako z iného sveta
Prekvapením sú rané diela Martina Benku, ovplyvnené secesiou, či dielo Zola Palugyaya Pred búrkou, netypické pre jeho ostatnú tvorbu.
V dnešnom svete pôsobia tie maľby ako z iného sveta. Sú také nadpozemsky idylické a páčivé, akoby boli skôr výjavmi z rozprávok a mýtov, a nie zo skutočného života na prelome 19. a 20. storočia.
Pre niekoho sú azda až príliš ornamentálne, príliš „vyčačkané“, no ich priamočiare volanie po kráse, po súzvuku prírody a človeka je skutočné a dnešku azda najvzdialenejšie.
Anton Jasusch: Jeseň, pred 1914, Olej, plátno 73 x 97 cm, Súkromný majetok
