Už vyše roka album Baromantika žiari na českom hudobnom nebi. Jeho autorka a interpretka LENKA DUSILOVÁ je tam už dve desaťročia, najskôr ako brilantná rocková speváčka a v posledných rokoch ako solitérka a originálna autorka s vlastným hudobným jazykom prechádzajúcim naprieč rôznymi žánrami.
Nie je názov Baromantika trochu zavádzajúci? Môže evokovať barovú hudbu, no o tú asi nešlo, a ani romantika v tom „prefláknutom“ zmysle tam nie je.
„Hľadala som názov vystihujúci hudbu a svet skladieb. Ich zvuk sa postupne menil do viacvrstvových zaujímavých aranžmánov a témy textov sa točili okolo rodinnej histórie a zásadných vecí týkajúcich sa môjho pôvodu. Dosť silná téma, ktorú som v tom čase prežívala. Pilotná skladba Baromantická je pôvodne pracovný názov a intuitívne ma priviedol k pomenovaniu albumu slovným spojením, oscilujúcim medzi štýlom baroka a romantizmu. Melancholickú romantiku hudobne priznávam a barok vraj ponúkal vo svojej dobe nové ideály, používali sa kontrapunkty sopránu a basu a kládol sa dôraz na spevnosť a silné emócie.“
Baromantika je odborníkmi vysoko cenená, ako je prijímaná na koncertoch? Necítite niekedy, že časť publika by vás radšej videla v bývalej rockovej polohe?
Koncerty Lenky Dusilovej
12. 3. Prešov, Klub Christiania
13. 3. Bratislava, Klub Za zrkadlom, dvojkoncert so Zuzanou Homolovou a krstom jej albumu
14. 3. Banská Bystrica, Klub 77, plus skupina Mukatado
15. 3. Nová Dubnica, Kultúrna beseda
„Každému sa nedá vyhovieť. Nevychádzam v ústrety dopytu, hoci tak môžem byť často sama proti svojmu živobytiu. Ale mňa veľmi baví to, čo robím, ctím hudbu a fantastických ľudí, bez ktorých by som sa k takejto muzike nedostala. Na druhej strane moja občasná hudobná prostitúcia s inými kapelami môže uspokojiť tých ostatných. Mne tiež občas robí dobre skúšať niečo mimo územia, ktoré poznám.“
Myslíte si, že publikum si „vychovávate“ alebo sa jeho zloženie čiastočne mení s vašimi premenami?
„To je otázka. Každým krokom človek niečo stráca a niečo získa. A kto nič nerobí, nič nepokazí. Alebo tiež zhnije a nič nezažije. Asi potrebujem trochu dobrodružstva a hľadania. Som dosť nepokojná romantická povaha.“
Lenka Dusilová na fotografiách Adama Holého.
Čo bolo tým definitívnym zlomom opustiť dobre rozbehnutú dráhu rockovej speváčky a stať sa solitérom, neustále experimentujúcim a objavujúcim nové možnosti v sebe i hudbe?
„Tá premena sa diala dlhé roky. Ani nedokážem presne postrehnúť ten moment. Možno sa skončila s pubertou? Avšak nejaké rockové ingrediencie v mojej tvorbe môžete stále počuť. Hudba ma baví do tých najtichších zafarbení, takže pritlačiť treba v správnu chvíľu a hlavne neprekričať. Hudba je krehká. Tiež každý zásadný spolupracovník, hudobník, ktorý je pre mňa autoritou, má na mňa veľký vplyv. Títo ľudia ma ťahajú do svojich svetov, kde si môžem skúšať niečo, čo neviem.“
Ako hodnotíte svoju rockovú éru, čo vám rock dal?
„Milovala som obdobie so Sluníčkom a Luciou. To bola vyložene rokenrolová rozprávka 90. rokov a bola to doba výnimočná. Na to nikdy nezabudnem. Potom už však prichádzalo uvedomovanie si samej seba a nejaký čas som sa vyrovnávala so stratou divokej spontaneity, či v hudbe, alebo svojom vtedajšom životnom štýle.“
Aká je dramaturgia slovenského turné, budete predstavovať najmä album Baromantika, alebo aj staršie veci?
„Rada okrem vystúpení s kapelou Baromantika hrávam aj sama menšie a intímnejšie koncerty. Len s gitarami a niekoľkými efektami, ktoré folkovejšie podoby skladieb osviežujú. Hrám v podstate svoje najobľúbenejšie skladby zo svojej doterajšej tvorby a, samozrejme, na Baromantiku kladiem teraz najväčší dôraz. Ale uvádzam aj veci z albumov Spatřit světlo světa alebo Mezi světy. Najstaršiu skladbu, ktorú hrám, sú Muka z albumu s kapelou Pusa.“
Česká hudobníčka na fotografiách Bet Orten.
V Bratislave je vaše vystúpenie spojené s koncertom Zuzany Homolovej a krstom jej nového albumu Ňet vekšeho rozkošu. Ako k tomu došlo?
„Toto malé turné vzniklo práve vďaka pozvaniu Zuzany Homolovej. Pre mňa je to veľká česť si s ňou zahrať. Zaregistrovala som ju cez Vlastu Redla a potom cez Čechomor. Je to váš veľký poklad.“
V Banskej Bystrici bude s vami aj kapela Mukatado. Bude vaším predskokanom, alebo si aj spolu zahráte?
„Okolo bratislavského koncertu som mala voľné dni, tak mi pár dobrých priateľov pomohlo dať dohromady ďalšie tri koncerty. V Bystrici moji dlhoroční kamaráti Peťo Dobrík a Janka Kozáková z Mukatada, v Prešove fantastický gitarista David Kollár a v Dubnici džezová duša a priaznivec Michal Štefan. V Bystrici odohrá Mukatado svoj kratší akustický set a zdá sa, že si zahráme pár kúskov aj spoločne.“
Ako budú pesničky z Baromantiky znieť v sólovom podaní, aké zmenené aranžmány môžu čakať tí, čo poznajú album?
„Skladby pôvodne vznikali od akustickej gitary a hlasu, tak aj fungujú. Samozrejme, niektoré bolo treba prearanžovať na solitérske hranie, pretože aranžmány z albumu ich posunuli niekam inam. Baví ma na sólovom hraní neriedená energia, je to dobrodružstvo. Ale krehké, takže si to vyžaduje pokojné a vnímavé publikum.“
Vo vašej muzike sa udomácnila aj elektronika, dokážete si ustrážiť hranicu, aby ste sa vo vymoženostiach techniky nestratili?
„Ja sa v elektronike určite nestratím, to je silná doména skôr mojich kolegov z Baromantiky Viliama Béreša a Patricka Karpentského. Moje skladby vznikajú od gitary a hlavne hlasu a občas od piana Beaty Hlavenkovej. Ja sama si pri tvorbe pomáham len nejakými efektmi, ktoré na niektorých miestach akcentujú emócie.“
Ako vznikajú vaše pesničky, konkrétne na Baromantike, kde je to vlastne akási koláž, často fragmenty. Dá sa tu vôbec formulovať klasická otázka, či je skôr hudba, alebo texty?
„Bohužiaľ som nezlomila svoj hlúpy stereotyp a väčšina skladieb vzniká od hudby. Až potom hľadám slová a dušu. Nie je to ideálne, vždy sa s tým musím dosť popasovať. Pár piesní sú zhudobnené básne, ale je ich málo.“
Podobne ako na albume Eternal Seekers, aj teraz je pri vás klaviristka a skladateľka Beata Hlavenková. Bude to trvalejšia spolupráca aj v najbližšej budúcnosti?
„S Beatkou sme toho už veľa prežili, skvelé i ťažké obdobia, a zdá sa, že nás to ešte spolu baví. Je to silná osobnosť so svojimi víziami a ako kráľovné občas prejdeme konfrontáciami. Ale po nich vždy trochu spolu vyrastieme. V súčasnosti máme s Beatou rozrobený nový materiál na platňu, ktorú vydáme o rok už ako kapela Baromantika.“
