Za sebou má veľmi úspešný rok. Dvakrát si zahrala s Cranberries, raz so skupinou Garbage, vydala album so svojou dievčenskou skupinou, jej vystúpenie v Legendách popu patrilo k najvydarenejším. KATARÍNA KNECHTOVÁ má najbližšie pred sebou „jarnú akustickú túru“. Prvý z ôsmich koncertov ju čaká už dnes.
Počas turné oslavujete narodeniny, bolo to myslené ako darček?
„Tak to mi nenapadlo. Ale prečo nie? Budem oslavovať so všetkými fanúšikmi, ktorí prídu na koncerty.“
Nápad na akustické turné prišiel po vystúpení v televíznom Advente?
Kedy a kde
Akustická túra Katky Knechtovej
13. 3. Košice, 14. 3. L. Mikuláš, 15. 3. Martin, 19. 3. Trnava, 20. 3. Bratislava, 21. 3. Trenčín, 27. 3. Nitra, 28. 3. B. Bystrica
„Áno. Mali sme na to veľmi dobré ohlasy a páčili sa mi aj ďalšie diely, napríklad Longital. Celé to bol veľmi sympatický projekt, príjemná hudba v pekných priestoroch po celom Slovensku. Chalani z kapely ma síce nahovárali už dlhšie na akustickú šnúru, ale keď som urobila album postavený na elektronike, nechcelo sa mi hneď meniť podobu koncertného repertoáru. Advent bol dobrou príležitosťou. Zrazu sa tie piesne dostali do podoby, ako keď boli ešte demonahrávkami, prípadne keď vznikali pri klavíri. Všetkých nás to začalo veľmi tešiť, znelo to inak. Pri akustickom hraní sa hneď ukáže, kto je aký muzikant.“
Kto vymyslel názov „túra“ a štýlový plagát?
„Veľmi sa mi páčilo, keď mal Richard Müller svoje Potichu tour. Lenže ako sa dá ešte inak nazvať unplugged koncert v slovenčine? Dlho som na to nevedela prísť ani s textárom Vladom Krauszom, padali len rozpačité nápady ako Intimitour. Až potom mi to docvaklo – idem predsa na túru po Slovensku. A z toho sa odvinul aj vizuál.“
Nové nástroje, hračky... Budú tie piesne znieť inak?
„Nemá zmysel robiť z pesničiek niečo, čo nie sú. Napríklad, keď zahrám Spomaľ na akustickej gitare, mnohí ľudia sú zarazení, lebo ju chcú počuť tak, ako ju poznajú. Ale zase sú piesne, ktoré sa dajú rôzne zaujímavo ohýbať. V každom prípade žiadne radikálne coververzie starých pesničiek na tomto turné určite nezaznejú.“
Zaujímavú coververziu pesničky Jara Filipa ste zahrali v Legendách popu. Ako to vlastne vzniklo?
„Volali ma tam viackrát, ale vybrala som si len niektorých interpretov. Jaro Filip je pre mňa jednou z najdôležitejších postáv celej našej hudobnej scény. Rozhodla som sa ísť tam aj preto, lebo s Danom Špinerom sme mali dosť času pohrať sa na klavíroch s aranžmánom pesničky Do batôžka.“
Začiatok roka vždy patrí udeľovaniu rôznych hudobných cien. Do akej miery vás zaujímajú?
„Ceny človeka vždy potešia, je to istá spätná väzba. Vlani som sa preto tešila aj z bronzového Slávika. Lenže potom sa vyspíte a na druhý deň zistíte, že ceny nie vždy odzrkadľujú to podstatné, čo sa v hudbe deje. Všetci sa ráno budíme do rovnakej reality, s cenou, alebo bez nej...“
Čo hovoríte na kozmonautov na otvorení projektu Košice – hlavné mesto európskej kultúry a Kozmonauti v Košiciach, aj Sláviky boli promované ako intergalaktická šou.
„Nerozumiem tomu. Chceme sa odpáliť niekam do kozmu alebo čo? (smiech) Dosť často mi z produkcie telefonovali s rôznymi šialenými návrhmi, či tam napríklad nezaspievam Gangman style a podobne. Osobne si myslím, že muzikanti a rozhodne aj ľudia si zaslúžia viac hudby, ktorá začína byť v pozadí.“
Vlani ste si dvakrát zahrali pred Cranberries, potom s Garbage. Aké to bolo?
„Byť predskokanom nie je ľahké. Ľudia čakajú na „hlavnú hviezdu večera“ a je niekedy ťažké ich zaujať. Oba koncerty však boli super, najmä ten bratislavský. Diváci reagovali úžasne. Osobne som sa mala možnosť porozprávať s Garbage, boli veľmi milí a sympatickí, rozhodne si to turné užívajú. Cranberries boli naopak dosť odmeraní a zrejme mali poriadnu ponorku.“
Mnohí tvrdili, že žiadny lepší predskokan ako vy by sa pred Cranberries nehodil.
„Zdalo sa mi to ako dobrý fór. Keď sme im totiž chceli predskakovať pred rokmi ešte ako Peha a riešil to náš manažér, padlo to na podmienke, že na pódiu nesmie byť žiadna iná žena.“
Vaša platňa Tajomstvá vyšla paralelne v slovenčine aj v anglickom vydaní. Keď sa na to spätne pozeráte, malo to zmysel?
„Nečakala som, že vystrelím do sveta, kde na mňa niekto špeciálne čaká. Mojím cieľom bolo zahrať si na nejakých zahraničných festivaloch, lenže stroskotalo to na tretej strane. Síce dala peniaze na tú dosku, ale nevedela s ňou nič ďalej robiť. Moje prioritné krajiny však stále zostávajú Slovensko a Česko. Mňa naučila spievať slovenčina, ten jazyk vám nič nedaruje. Nájsť v ňom svoj vlastný výraz, ktorý vám ešte ľudia uveria, je veľmi ťažké. Ale výsledok je krásny. Veľmi sa mi páči, ako spieva Richard Müller, z mladších muzikantov zase Puding pani Elvisovej, ktorí so slovenčinou dokážu narábať hravo.“
Čo si myslíte o snahách zaviesť kvóty na slovenskú hudbu v rádiách? Potrebuje takéto tlaky?
„Je otázka, či hudba nepotrebuje žiadne tlaky. Ja by som bola celkom za - funguje to aj v iných krajinách a väčšina rádií našu hudbu dosť vytesňuje. Sú šťastní ľudia, medzi nich zatiaľ patrím aj ja, ktorých veci sa hrávajú, ale ostatní to majú veľmi ťažké. Môžu robiť zaujímavé pesničky, ale keď neprejdú v telefonických testoch, čo väčšinou neprejdú, majú smolu a prichádzajú tak o veľa potenciálnych fanúšikov.“
Album Tajomstvá bol elektronický, teraz idete hrať akustické pesničky, popritom stále fungujete s kapelou The Cubes. Nie je to problém striedať?
„Čo sa týka prípravy na koncerty, občas už z toho mám riadny mišung. S Cubes hráme garážové pesničky v angličtine, s mojou kapelou niečo úplne iné, rovnako ako keď hrávam sólo. Ale veľmi ma to baví. O dievčenskej kapele som snívala už od puberty, že v nej budem hrať na bicie. Tak som si spravila radosť. Keď nám zobrali pesničky do Rádia_FM a ľudia na to začali reagovať, bol to pre nás bonus a povzbudenie. Uvidíme, čo sa stane. V živote sa dejú všelijaké veci. Vlani sa mi zopárkrát stalo, že som úplne spadla na zadok. To bol aj prípad Cranberries a Garbage.“
A čo nové pesničky?
„Už ich pomaly skladám. Dokončujem titulnú pieseň k českému nízkorozpočtovému upírskemu filmu pod názvom Isabel. Premiéru v Česku by mal mať už v máji a neskôr aj na Slovensku. Postupne zbieram materiál na nový album, ale od štúdia si musím teraz chvíľočku oddýchnuť.“
Nie je dnes jednoduchšie vydávať sa sám?
„To je ideálne, lenže ja mám ešte platnú zmluvu na jeden album. Vydavateľstvá už dnes nemajú absolútne žiadnu silu.“
Muzikanti okolo vás sa rokmi kompletne vymenili, textár Vlado Krausz zostáva. Nelákajú vás vlastné texty?
„Veľmi si ho vážim, som jediná ženská interpretka, s ktorou vydržal. Keď chceme, aby to bolo spoločné dielo, pod ktoré sa obaja pokojne podpíšeme, musíme sa na seba vedieť napojiť. Zatiaľ sa nám to darí, aj keď je to vždy veľký súboj o jednotlivé slovíčka. Sú texty, ktoré považujem za nádherné a on ich doslova neznáša.“
