SME

Jánošík zomrel pred 300 rokmi. Zamilovali sme si ho kresleného

Dva a pol roka kreslil Viktor Kubal dennodenne Zbojníka Jurka, náš prvý celovečerný animovaný film.

(Zdroj: SLOVENSKÝ FILMOVÝ ÚSTAV - FOTOARCHÍV)

Dva a pol roka kreslil Viktor Kubal dennodenne Zbojníka Jurka, prvý slovenský celovečerný animovaný film. Majstrovský kus si zamilovali diváci i festivalové poroty.

Viktor Kubal

* 20. 3. 1923 Svätý Jur

† 24. 4. 1997 Bratislava

Karikaturista, spisovateľ, scenárista, animátor, režisér, humorista, zakladateľ slovenského kresleného filmu. Študoval fotografiu na Škole umeleckých remesiel, neskôr v rokoch 1943 - 1944 na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, odbor kreslenie a maľovanie. Svoje prvé filmy vytvoril už počas pôsobenia v Školfilme v rokoch 1943 – 1945. Významné bolo jeho pôsobenie v humoristickom časopise Roháč. Od roku 1965 pracoval ako režisér a animátor Československého filmu v Bratislave. Vytvoril takmer 400 krátkometrážnych animovaných filmov (Puf a Muf, Janko Hraško, Dita, Panák z križovatky), ale aj celovečerné animované filmy Zbojník Jurko, Krvavá pani a Marcipánová komédia. Je autorom viacerých kníh pre deti a mládež. Zomrel vo veku 74 rokov po dlhotrvajúcej chorobe v Bratislave.

Každý vie, ako Jánošík skončí. Len preto, aby ho videl visieť na háku, do kina nepôjde. No Viktor Kubal dal divákom veľmi dobré dôvody pozrieť si ním vyrozprávaný notoricky známy príbeh.

Jeho animovaný dlhometrážny film Zbojník Jurko z roku 1976 je nepatetický, pritom dojímavý. Má humor, ale nie je paródiou. A určite patrí k najvydarenejším spracovaniam jánošíkovskej legendy v našich dejinách.

Mimochodom, práve v nedeľu uplynulo tristo rokov od chvíle, čo junáka z Terchovej povesili. Geniálny tvorca jeho animovanej podoby by mal zasa 20. marca 90 rokov.

Slovenský Disney

Kubal dosiahol niečo, čo je dnes už nepredstaviteľné. Svoje filmy robil autorsky, bez pomoci veľkého štábu kresličov, presne ako kedysi mladý Walt Disney.

„A keď to robil Disney, prečo by to nemohol robiť aj Kubal?“ povedal si. Prirovnanie k hollywoodskej legende animovaného filmu vôbec nie je pritiahnuté za vlasy.

Kubal sa v knihe teoretika a praktika animovaného filmu Rudolfa Urca - Viktor Kubal, filmár, výtvarník, humorista otvorene priznal, že sa nechal Waltom Disneyom inšpirovať, dokonca si nechal narásť aj podobné fúziky. Táto kniha sprítomňuje proces vzniku tohto filmu.

Kým v čase výroby animovanej Snehulienky už u Disneyho pracovali dve tisícky animátorov, on dokázal urobiť dlhometrážny film len s podporou malého štábu. A, samozrejme, bez počítačov.

Dal si však záväzok, že nebude pracovať viac ako štyri hodiny denne, aby ho práca neznechutila a mal silu stále vymýšľať nové vtipy.

Kubal si vždy nakreslil záber, očísloval ho, napísal, koľko bude mať metrov a koľko obrázkov. Takým spôsobom vyhotovil desaťtisíce obrázkov. Pri stole mal vždy zrkadlo – nie z narcizmu, ale aby si doň mohol zahrať grimasy či gestá a potom ich nakresliť.

Pripadal si ako zlá kráľovná, ibaže on sa zrkadla pýtal, ako má jeho postava konať v danej situácii. Na hre vlastného tela si skúšal pohyby, kým ich začal rozkresľovať na papier. Ako klaun v cirkuse skúšal zahrať vypäté pohyby.

Tvrdil, že animátor je dramatikom, hercom aj režisérom zároveň. Jeho úlohou je vytvárať výrazné typy, lebo animátorova skratka je spojená s maximálnym zveličením. Kubal si ju vycibril počas rokov, keď mal práce nad hlavu, lebo prispieval azda do všetkých slovenských časopisov. Časový stres ho naučil rýchlosti a pružnosti pri vymýšľaní nápadov.

Tvorcom však nemôže ísť len o mechanické rozpohybovanie postáv. „Slovo anima je od slova duša, oživenie, dych života,“ pripomína Kubal. A to, ako tvrdil, bude platiť aj v čase holografie.

Zbojník Jurko je prvá slovenská a iba druhá československá kreslená celovečerná snímka. Jednotkou je Stvoření světa podľa kresieb Jeana Effela, no na ňom pracoval celý tím štúdia Bratři v triku.

Odpatetizovaný Jánošík

Kubal si uvedomoval, že v tomto filme bude mať do činenia s jednou z najvážnejších legiend, ktorá v našom kontexe pôsobí až pateticky. Aký prístup môže zvoliť tvorca k už takmer vyčerpanej téme?

„Záchranou môže byť – rozprávka. Jednoducho nanovo vyrozprávaná známa rozprávka. To znamená, že Jurko by síce mal pôsobiť hrdinsky, ale nie nadľudsky. Jurko je taký, aký v živote hrdina býva. Nič mu nejde ľahko,“ opisoval Kubal.

Podľa neho má idealizácia svoje pozitíva, ale nemožno ísť nad pravdu života. Zákony prírody sa vzťahujú aj na dramatické umenie.

Ako to komentovali aj vtedajší kritici, z plátna dýcha nostalgia, smútok za romantikou dávno zašlých čias hrdinov, všadeprítomnej lásky a potreby biť sa v mene dobra a spravodlivosti. Tým, že Kubal zmenil koniec na dobrý, vyriešil aj napätie medzi vážnosťou legendy a jej grotesknou interpretáciou.

Kubal zámerne nedal do názvu filmu meno Jánošík, radšej svojho zbojníka nazval len Jurkom. Nechcel sa pridŕžať nejakej historickej reality, ak by sa ju aj dalo nejako vypátrať.

Svojho hrdinu chcel mať takého, akého si ho ľudia vybájili. A ľudový hrdina je spravodlivý zbojník, ktorý sa nemôže dívať na krivdy páchané na poddaných, ale aj chlapec všetkými milovaný, ktorému hovoria krstným menom – Jurko. Z názvu filmu mala sálať aj istá poézia či detská nevinnosť.

Gagy si Kubal vymýšľal počas práce. „Nenarodil sa ešte autor, ktorý by všetko vymyslel už v scenári. Viem, že ak sa film nakrúca prísne podľa scenára, obyčajne je slabý. Nemôžem totiž odvrhnúť nápady, ktoré sa rodia počas nakrúcania. Film musí vzniknúť spontánne,“ vyjadril sa. Vedel aj to, že ak dostane nápad, musí ho okamžite zrealizovať, inak zostarne.

Pravé terchovské kamene

Film nevznikal od zeleného stola, ale cítiť za ním dôvernú znalosť Slovenska. Tvorca podchvíľou cestoval do Terchovej, aby tam naskicoval strom či skalu, aby boli vskutku terchovské. Kamene v potoku, kde dostáva hrdina zázračnú silu, rozmiestnil skutočne tak, ako sú v Bielom Potoku.

Vedel, že pri takom počte scenérií by sa jeho fantázia skoro vyčerpala, a tak si stále volal na pomoc prírodu. Znova a znova sa vracal do Malej Fatry, zaznamenával tvary skál, kompozíciu kopcov, farby pasienkov.

Urca na filme zaujal Kubalov až etnologický prístup k niektorým motívom. Vo filme divákovi dáva doslovne návod, ako si zostrojiť mlynček na vodu či vyrobiť žuvačky zo stromovej živice. Tieto všetky skúsenosti nezískaval z atlasov slovenskej kultúry, ale v živom kontakte s regiónmi.

V Terchovej chodil krátko aj do školy, videl na vlastné oči, ako tam každý žiak vlastnil nôž a ustavične ním niečo vyrezával. Výraznú úlohu má vo filme spev Dariny Laštiakovej.

Sedem zbojníkov

Jánošík a Anička museli byť v porovnaní s karikovanými drábmi vo vážnej polohe, ale Kubal sa chcel vyhnúť prísne realistickému podaniu Jánošíka s anatomickými proporciami. Nechcel totiž, aby kreslený Jurko pôsobil ako Snehulienka, teda toporne v porovnaní so smiešnymi trpaslíkmi a zvieratkami v lese. A že mu zbojníci trpaslíkov pripomínali, bolo jasné.

Jeho Jurko trčí nad všetkými, má mohutnú hruď aj ruky, ale malú hlavu. Mohutné nožiská mu umožňujú pevne stáť na zemi. Autor vedel, že musí byť pri charakterizácii svojho hrdinu veľmi úsporný.

„Ak by som chcel poriadne a dôsledne nakresliť tvár, kreslil by som Jurka až do smrti,“ uvedomoval si. Vedel, že na tvári hrajú hlavne oči a ústa, aj keď práve nič nehovoria. Aj nos vzal výtvarník na milosť ako ťažisko kompozície tváre.

„Nos musí byť, lebo by si každý všimol, keby nebol.“ A Kubalove tváre ich majú spravidla poriadne veľké. Málokto si možno uvedomuje, že jeho figúrky majú štyri prsty, päť by bolo už veľa, rozhodol sa tvorca. Prsty hrajú úlohu aj tak len pri fajčení či pri nervóznom klopkaní na stole.

Kubal dokázal vytvoriť v tomto filme veľa ďalších nezabudnuteľných postáv – či už cigánsku vešticu, alebo hrbatého drába. Úžasnou postavou je aj zbojníček zo všetkých najmenší, ktorého každý ustrkuje, ale on svoju úlohu - narovnávať kapitánovi fúzy – robí s plnou vážnosťou. Jeho životná smola diváka dojíma. Keď sa mu raz aj dokotúľa peniaz do ruky, nevšimne si, že vrecko, kam si ho vloží, je deravé.

Medzi najvtipnejšie momenty filmu patrí scéna, keď víla odovzdáva Jurkovi zázračný opasok. On sa chce presvedčiť, že sa mu to len nesníva. Siahne na jej prsia a dostane od nej po rukách.

Rozprávač s ceruzkou v ruke

Kubal bol rodeným rozprávačom. Vedel, že sú situácie, ktoré by ani najväčší svetoví spisovatelia neopísali tak, aby sa nad nimi niekto zasmial. V kreslenom filme sa však môžu zaskvieť práve také situačné scény, ktoré by vo filme s reálnymi hercami, ba ani v kreslenom vtipe, nevyzneli.

Rudolf Urc opisuje napríklad scénu z filmu, v ktorej sa zbojníci pri prepade nákladu s dukátmi zabalia do snehu a zrazu sa stanú neviditeľnými. Vidno z nich len odtlačky nôh. To sa nedá zahrať ani vyrozprávať, len nakresliť.

Animovaný film dlhej metráže má však aj svoje úskalia. Divák sa nemôže vcítiť do živého aktéra, ale len sledovať umelý štylizovaný svet. To podľa Urca od diváka očakáva vyššiu sústredenosť, lebo musí sledovať zjednodušené tvary a formy.

Kubal prácu na filme prirovnal k rovnici. „Keď na jednej strane uberám komplikované pozadie, musím pridať na druhú stranu rovnice – dramatiku.“

Nielen pre festivaly

Zbojník Jurko získal cenu za najlepší animovaný film na festivale v Gottwaldove v roku 1977, ale aj MFF pre deti a mládež v Lyone v roku 1981 či v Bour-en-Bresse v roku 1982.

Kubal však nerobil filmy pre festivaly a ocenenia. Vedel, že najlepšie diela sa uznania dočkajú až po čase, lebo sú príliš problematické a porotcovia nevedia, ako sa k nim zachovať. Nechcel svoje filmy adresovať ani špeciálne pre mládež.

„Myslím, že film by mal byť v prvom rade dielo, ktoré dá čosi mladému i dospelému. Spomienky na detstvo sú totiž oveľa živšie než tie spojené s naším dospelým životom.“ A tí, pre ktorých je Kubalov Jurko spojený s ich mladosťou, to môžu len dosvedčiť.

Tristoročná legenda

Pred 300 rokmi skončil na šibenici Juro Jánošík - naša národná legenda.

Slovenskí umelci sa jánošíkovskej témy, prinajmenšom od čias národného obrodenia, zhostili pomerne veľkoryso. O Jánošíkovi písal azda každý - od Bohuslava Tablica či Pavla Jozefa Šafárika cez Jána Botta, Sama Chalúpku, Jonáša Záborského či Ferka Urbánka až po Ľubomíra Feldeka, Milana Ferku, Antona Marca i Mojmíra Grolla.

Na jánošíkovskú tému vznikla opera Jána Cikkera i Aloisa Hábu, desaťročia na divadelnej scéne lámal srdcia poľský muzikál Na skle maľované. Známa bola predovšetkým viackrát obnovená inscenácia režiséra Karola Zachara v SND. Rekordmanom medzi zbojníckymi inscenáciami bol aj Jááánošííík Stanislava Štepku s viac ako 500 reprízami, obnovený s úpravami ešte aj po tridsiatich rokoch.

Už v päťdesiatych rokoch vznikol na túto tému prvý balet Václava Kašlíka. Choreograf Ondrej Šoth pridal v roku 2010 do série rovnomenný balet skomponovaný na báze ľudových pesničiek, ktorý uviedol v balete košického Štátneho divadla.

Najnovším divadelným príspevkom k legende je hra mladej autorky Michaely Zakuťanskej Jánošík 007 uvádzaná v žilinskom Mestskom divadle.

Jánošík sa objavil v deviatich filmových spracovaniach. Prvé z nich vytvoril Jaroslav Jerry Siakeľ s Theodorom Pištěkom v hlavnej úlohe už v roku 1921. Pre Slovákov je pamätná predovšetkým snímka Martina Friča s Paľom Bielikom v hlavnej úlohe z roku 1935 a neskôr Bielikov dvojdielny film z roku 1963, kde hlavnú postavu stvárnil František Kuchta. Nateraz ostatným spracovanim tejto témy je slovensko-poľsko-český film Jánošík - pravdivá história v réžii Agnieszky Holland z roku 2009.

Jánošík bratov Siakeľovcov z roku 1921. REPROFOTO SME - JÁN KROŠLÁK

Otec žil vo svojom svete

„Bol veľmi nepraktický, stratil sa všade, kam prišiel,“ hovorí o Viktorovi Kubalovi jeho syn.

Viktor Kubal mladší zdedil po otcovi nielen meno a podobu, ale aj profesiu, ba i štýl kreslenia.„Niečo som dostal do vienka, niečo som sa od neho naučil. Nebudem to nasilu meniť. Urobil som asi štyridsať kreslených filmov pre Kolibu aj televíziu. Nie sú špičkové, ale dá sa ne pozerať,“ hovorí syn slávneho animátora.

U otca musel obdivovať jeho obrovský talent. „Keď som sám maľoval a s niečím som si nevedel vôbec rady, on to naskicoval za päť sekúnd. To je jednoducho dar, to sa nedá naučiť,“ dodáva.

Prvý film urobil Viktor Kubal pre Školfilm v roku 1942, vtedy ešte jeho postavičky vyzerali presne ako tie Disneyho. „Je to normálne, každý sa najprv u niekoho učí a až potom si vytvorí vlastný štýl,“ komentuje jeho syn.

Opätovne sa k animovanému filmu dostal v podstate z núdze. Z Roháča, ktorého bol spoluzakladateľom, totiž v roku 1965 odišiel. „Jeho kolegovia ho odtiaľ prakticky vyštvali. Závideli mu, že veľmi veľa robí a teda aj viac zarába,“ tvrdí. Spomína, ako si otec v tom čase kúpil vyradenú 16-milimetrovú kameru. Jeho technicky zdatný brat mu na ňu dorobil zariadenie na posun po okienkach a s jej pomocou si doma vyrobil svoj prvý film. „S ním potom prišiel na Kolibu a ponúkol im, že by mohol niečo také robiť. Zobrali ho a postupne tam vzniklo celé animované štúdio,“ vysvetľuje.

Sám Kubal na Kolibe veľmi nevysedával, pracoval celé dni doma. „Mama nechodila do práce a vytvárala mu podmienky. Bez nej by neurobil nič. Robila mu nielen životný servis, ale prepisovala aj scenáre. On si ich totiž písal len rukou. Musela riešiť ešte aj to, či mu vyplácali honoráre. On na to kašlal. Bol síce dobrý otcom, ale o našu výchovu sa až tak nestaral,“ spomína syn.

Film Zbojník Jurko je podľa neho nadčasový: „Patrí do jánošíkovskej klenotnice.“ Svojmu otcovi s ním trochu aj pomáhal, no vraj len preto, že bol doma poruke. Jeho otec totiž málokomu veril, všetko si preto najradšej robil sám.

Pri scenári si síce dal dramaturgom poradiť, ale aj tak nakoniec všetko robil po svojom. Aj zázračnú vílu, aj záver filmu, ktorý sa nekončí smrťou zbojníka alebo večným životom legendy, si teda vysníval sám.

Opisuje, ako otec vždy nakreslil postavičku ceruzkou na polopriesvitný pauzák a označil jej východziu i konečnú polohu v zábere. „Nerozkresľoval každý pohyb ani nekoloroval obrázky, to už potom robilo asi desať rozkresľovačiek,“ dodáva. Tie potom všetko preniesli aj na ultrafan - priestvitnú fóliu, ktorej navrstvením sa pri klasickej animácii vytvára pohyb postavičiek. „Je to prácne, lebo sa pod kamerou musia stále vymieňať fólie. Počítačové animácie v tom čase ešte neboli,“ vysvetľuje Kubal ml.

Kubalovi je ľúto, že Koliba, ktorá produkovala veľa dobrých filmov, bola prvá po revolúcii zrušená spolu s trikovým štúdiom v televízii. „Dnes niekto vyčíta, že filmy, ktoré otec urobil, zostali majetkom štátu. Dobre, ale mohol ich urobiť a štát za ne zaplatil. Skúste dnes niekomu navrhnúť, že by ste chceli urobiť celovečerný animovaný film. Neobhajujem socializmus, len hovorím, že dnes by už Zbojníka Jurka nikto neurobil,“ mieni.

Prinajmenšom Kubal nebol z tých, ktorí by si dnes dokázali vybaviť sponzorov. Žil len vo svojom svete. „Bol veľmi nepraktický, stratil sa všade, kam prišiel,“ prezrádza syn. Keď raz cestoval sám na festival do Frankfurtu a na letisku ho nikto nečakal, rozhodol sa vrátiť do Bratislavy ešte z letiska. „Večer nám doma len povedal, že všetci tam rozprávali inak a že im vôbec nerozumel,“ usmieva sa Kubal.

FOTO SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Komerčné články

  1. Prioritou vzdelávania na Slovensku má byť talent
  2. Ale že brutálny hráčsky notebook
  3. Priesady ako zo škatuľky
  4. Chceš vlastniť nový Galaxy S24, vyskúšaj ho vďaka Try Galaxy?
  5. Každý piaty zomrie
  6. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých
  7. Vydrica rozšíri gastromapu Bratislavy o zaujímavé koncepty
  8. Trúfame si pristáť s lietadlom, ale na toto nám odvaha chýba
  1. Jar bez únavy: Aktívny životný štýl ako liek
  2. Rozbieha sa online súboj o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  3. Súťaž Fénix – Kultúrna pamiatka roka štartuje online hlasovanie
  4. Štartuje online hlasovanie o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  5. Slováci hlasujú online za najkrajšiu obnovenú pamiatku
  6. Rozbieha sa online súboj o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  7. Súťaž Fénix – Kultúrna pamiatka roka štartuje online hlasovanie
  8. Spúšťa sa online hlasovanie o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  1. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých 12 084
  2. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? 10 895
  3. Budúcnosť VÚSCH je v špičkovej medicíne a spokojnosti pacientov 8 773
  4. Každý piaty zomrie 8 511
  5. Devínska Kobyla teraz 6x dobrodružnejšia: Tipy, čo neprehliadnuť 3 766
  6. Trúfame si pristáť s lietadlom, ale na toto nám odvaha chýba 3 714
  7. Značka Cupra má na Slovensku už šesť nových Cupra garáží 3 504
  8. Ako sporiť na dôchodok? Radí odborník 3 133
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Milan Buno: Toto by si mali prečítať všetci, ktorých máte radi | 7 knižných tipov
  2. Samuel Ivančák: 75 rokov života s hudbou. Pavol Hammel jubiluje
  3. Radko Mačuha: "Ten obraz mi pripadá totálne nechutný. A to som volil progresívcov ".
  4. Erika Telekyová : Ivica Ďuricová: "Čo je raz na internete, už je tam navždy."
  5. Tupou Ceruzou: Národné menu
  6. Samuel Ivančák: Steven Wilson: Hudobník bez tvorivých limitov
  7. Erika Telekyová : Knižná novinka, ktorá nesmie chýbať u žiadneho milovníka Harryho Pottera
  8. Vladimír Hebert: Death of Love - Nešťastie v láske riešené motorovou pílou
  1. Elena Antalová: Vídala som iného Danka s ochrankou 25 120
  2. Peter Kysela: BUM. A je to tu. 22 453
  3. Ivan Čáni: Tomáško od Tarabov, aj ja som bol „bezdomovcom zasypaným exekúciami“ ako riaditeľ RTVS. 20 665
  4. INEKO: Ambulantní lekári zarábali v roku 2022 v priemere 4 836 eur – najviac pediatri, gynekológovia a všeobecní pre dospelých, najmenej kožní a internisti 16 628
  5. Marek Mačuha: Problém zvaný Tipos 13 754
  6. Martin Sukupčák: Ako SPP distribúcia okráda občanov 11 508
  7. Ján Šeďo: V roku 1982 som sa stretol s mechom udretým, on stále žije ? 11 116
  8. Ján Šeďo: Súhlasím s Tarabom, problémy začínajú, jeden už nakupuje v L. Mikuláši. 7 653
  1. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  2. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 75. - V roku 1913 objavil Boris Vilkitský posledné súostrovie na Zemi - Severnú Zem
  4. Post Bellum SK: Pri vysídľovaní na nich v Budapešti kričali: vlastizradcovia!
  5. Yevhen Hessen: Založenie kryptomenovej spoločnosti: kľúčové kroky a úvahy
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 74. - Podmorská expedícia Huberta Wilkinsa na severný pól - 1931
  7. Yevhen Hessen: Zákulisie vydávania: požiadavky a postup
  8. Monika Nagyova: Muži s kyticami, kde že ste?
SkryťZatvoriť reklamu