„Netreba mať prílišnú úctu k doktorom, sú to nakoniec len bývalí študenti medicíny,“ aj to je odkaz Grahama Chapmana v Autobiografii jednoho lháře . Mohol si to dovoliť, sám bol lekárom, no ako sa na člena Monty Pythonovho Lietajúceho cirkusu patrí, dovoľoval si vždy a všade oveľa viac. To vedia všetci tí, čo videli televízne skeče a filmy tejto partičky.
Chapmanova kniha je šokujúca, znepokojujúca, veselá a hlavne úprimná, žiari z nej oslnivosť pravdy, akú môže dosiahnuť len človek, ktorý sa sám vyhlási za klamára. Ako vraví jeho kolega Eric Idle, skutočnosti a príbehy, pre ktoré by sme my zavraždili vlastnú babičku, len aby sme ich utajili, tu Graham radostne predvádza pre všeobecnú osvetu.
Po tom všetkom je potom takmer zanedbateľné, že na napísanie tejto knihy bolo treba až štyroch ľudí - toľko ich asi bolo treba na prežitie takého bláznivého života - doktora, spisovateľa, homosexuála a alkoholika. Však sa im aj poďakoval za ich „netrpezlivosť pri písaní jeho autobiografie“. Menej už ďakovali jemu ostatní montypythonovci, keď Chapman zomrel v októbri 1989 doslova v predvečer osláv dvadsaťročia ich existencie a zapríčinil tak zrušenie veľkolepého večierka. Hoci Terry Jones to nazval presne v montypythonovskom duchu najúžasnejším číslom pokazenia zábavy v histórii.
