V Štátnej opere v Banskej Bystrici znovu spievajú Čajkovského Onegina. U divákov bude mať úspech.
Anna Osipenko je mladá režisérka, napriek tomu v banskobystrickej Štátnej opere nepripravila „modernú“ inscenáciu. Aj keď občas siahne po nejakom tom „scudzujúcom“ prostriedku (taká je najmä divadelne štylizovaná choreografia a pantomimické rozohrávanie druhého dejového plánu), divákom servíruje emocio〜nálne presýtený tvar s výtvarne efektnou scénou. Škoda len farebne gýčovitého svietenia.
Podstatou jej rukopisu je nekompromisné bazírovanie na hereckej zložke. Jej koncepcia ide po príbehu a vzťahoch. Vášnivosť postáv sa prejavuje výraznými, občas až patetickými gestami.
Jeden pôsobivý Onegin, dve výborné Tatiany
Tatiana je mladá žena posadnutá túžbou po osudovej láske. Odmietnutie mestského svetáka Onegina, ktorý vchádza do domu Larinovcov s otráveným výrazom na tvári, ju takmer pripraví o rozum. O psychické zdravie sa však musí obávať skôr Onegin – po nešťastnom súboji, v ktorom zabil priateľa, ho prenasledujú výčitky svedomia zhmotnené do mátožných vidín (zjavenia Lenského s posmrtnou maskou na tvári, mrazivo účinné najmä v plesovej polonéze).
Záverečný obraz stretnutia po rokoch, v ktorom je už Tatiana vydatá za starého generála Gremina a ostáva verná svätému manželskému sľubu, je emotívne vypätým finále inscenácie o ženách, ktoré sú po celé generácie zviazané tradíciou a spoločenskými normami.
Titulným predstaviteľom oboch premiér bol domáci barytonista (a umelecký šéf súboru) Šimon Svitok. Je vokálne dramatický, herecky nesmierne pôsobivý Onegin.
Inscenácia má dve výborné Tatiany: materiálom tmavšiu, zamatovú, výrazovo exaltovanejšiu Evu Šuškovú a farebne svetlejšiu, technicky kompaktnú, decentnejšiu Patríciu Solotrukovú. Zarezonovali i Lenskij perspektívneho tenoristu Roberta Smiščíka a obe Oľgy – príjemným materiálom vybavená Elena Shatochina a herecky i vokálne nadaná Alena Kropáčková.
Rozpaky sa vytratili
Po hudobne viac než rozpačitej prvej premiére, poznačenej zreteľnými technickými problémami, hral v druhý večer orchester vedený Igorom Bullom ako vymenený. Po takejto korektúre prvopremiérového výkonu je hudobno-vokálna zložka inscenácie dobrou vizitkou banskobystrickej opery.
Nový Eugen Onegin je klasikou, nie však starinou. Po dvoch premiérových večeroch sa zdá, že ho publikum bude milovať.
Autor: Michael Mojžišová
