Mohli by sme sa hrať s interpretáciami a mudrovať o literárnych symboloch. Ak však knihe chýba jadro, sú také hry zbytočné. To je aj prípad románu Prototyp Eva.
Na čítaní kníh je krásne to, že ich každý čítame inak. Nejestvuje objektívny spôsob, ako ich čítať, vnímať a porozumieť im správne. Tieto konštatovania sú banálne, a takými by aj zostali, keby neboli úplne kľúčovými pri stretnutí s románom Pištu Vandala Prototyp Eva.
Pretože v jeho prípade jestvujú (najmenej) dve možné čítania tohto textu: buď si poviete, že je to pokus o žánrový kúsok zo sveta literárnej fantastiky, alebo sa rozhodnete, že toto má byť akési univerzálne podobenstvo o stave našej spoločnosti. Ak si vyberiete niektorý z týchto predpokladov, výsledkom bude špecifická čitateľská skúsenosť.
Odpustite, je to fantasy
Estetika videohier a šialenej kombinácie fantasy a steampunku, ktorá cestou zmietla bítnikov a sny nejakého ezoterika, môže na prvý pohľad vyzerať ako zaujímavý koktail. Taký, ktorý hovorí o svete mocenskej manipulácie, tyranii, konformnosti a vynucovaní práva v akomsi antiutopickom svete. Kulisy v žánri nie sú práve originálne - akurát tu narazíte okrem boja so zlom ešte na scény plné odviazanej sexuality a mučenia pripomínajúce stredovekú inkvizíciu.
Potom až tak neprekáža, že dialógy nemajú veľmi zmysel (no a, fantastika), text nemá vnútornú logiku (fantastika) a celé je to také preexponované (fantastika!), že čítanie je už samo osebe únavné.
Napokon, bežný, priemerný čitateľ (áno, aj toto označenie je fantastikou) podobné texty aj tak zväčša nečíta. Čiže, odpustíte aj to najväčšie klišé každej fantasy: ktosi bez minulosti, stratený sám v sebe hľadá pomstu alebo aspoň svoju identitu, pričom sa zapletie do veľkej mašinérie dejín.
Dôvody, motivácie, vykreslenie charakterov a zmysluplnosť konania postáv sú vám úprimne ukradnuté, chcete totiž čítať zbesilú akciu alebo snívať. Jediným možným a skutočným problémom podobných textov je iba ich nuda.
Feminizmus, ateizmus, kapitalizmus – a čo ešte?
Takéto čítanie Vandalovej knihy môže byť úplne nesprávne. Určite totiž budú jestvovať názory, že Prototyp Eva je vlastne metaforou, a to ostatné sú len menej podstatné kulisy. Podobenstvom o svete a jeho fungovaní, kritika korporativizmu aj nedostatku feminizmu, ateizmu, kapitalizmu, znudenej priemernosti a ustráchanej bezmocnosti. Úder evolucionizmu, hedonizmu, sociálnemu inžinierstvu, pozérskemu elitárstvu a tak ďalej. Môže to byť kniha o prestrašených ľuďoch, ktorými manipulujú mocní.
Podobných fráz sa dá určite nájsť množstvo. Môžete okolo tejto knihy dokonca vytvoriť rozkošný nadinterpretačný rámec plný literárneho mudrovania o symboloch a spoločnosti.
Skutočne dôležité je však iba to, či vám nakoniec samotný text niečo dá. A či hovorí čosi nové, alebo to aspoň hovorí originálnym spôsobom – teda to, či až zbavíte román jeho kulís, ešte vám čosi ostane.
Pišta Vandal (civilným menom Štefan Chrappa) písať vie a určite rozumie aj literatúre, ale z tejto knihy veľa nezostane. A ak bola pri jej žánrovom čítaní nudná, pri pokuse o hľadanie literárna vám okrem autorovej naozaj peknej práce s frázami a inšpiratívnej ukážky vyprázdnenosti jazyka (to je pochvala) zostane ešte menej.
