Príbeh o fašizme u nás nebolo treba hľadať v 30. rokoch, ale teraz

Vznik a šírenie zla je univerzálna téma. Mira Fornay sa vo filme Môj pes Killer nebála povedať, že je to aj náš problém.

Víťazstvo na prestížnom festivale znamená, že vieme nakrútiť moderný európsky film. Mira Fornay je suverénna a odvážna režisérka, ktorá videla, že svetovú tému máme doma.

Hovorilo sa už viackrát, že by bolo treba nakrútiť film o slovenskom štáte, kolaborácii a vplyve fašizmu, lebo by sme sa vraj mali nejako vyrovnať s temnejšími obdobiami našej minulosti. A počítalo sa pritom s tým, že by to bol historický, výpravný film a stál by veľa peňazí.

Namiesto toho sme dostali prostú, komornú drámu bez ideologických diskurzov, masových hnutí a davových šialenstiev. Naša mladá režisérka Mira Fornay nehľadala príbeh v tridsiatych rokoch, našla ho v roku 2013.

Nedejú sa v ňom veľké historické udalosti, len jedna rozbitá rodina si pri československých hraniciach rozdeľuje vinohrad a byt. Akurát, že to nevie urobiť bez toho, aby sa neprejavila ich vzájomná nenávisť. Ťažko zdôvodniteľná, ale starostlivo pestovaná.

O filme Môj pes Killer sme veľa počuli začiatkom februára, vtedy dostal hlavnú cenu na prestížnom festivale v Rotterdame. Dnes je už v programe bratislavskej časti prehliadky Febiofest a od štvrtku bude aj v ďalších slovenských kinách.

Je to jasné

Bývalo zlým zvykom, že všetko v našich filmoch muselo byť dostatočne zrejmé a zrozumiteľné, každý pohyb postáv zdôvodnený, ich rodokmeň objasnený. Kúsok kontextu nemohol byť zamlčaný, ponechaný len tak, ako taká dráždivá hádanka. Ak sa nenašiel iný spôsob – a väčšinou sa nenašiel, všetky tieto (ne)užitočné informácie sa vložili do dialógov, aby sa náhodou divák nestratil.

Môj pes Killer už nie je ten prípad. Naopak, Mira Fornay vtrhla do rozohranej situácie a neprezradí viac, ako sa v nej práve deje. Je obchod medzi rozhádanou rodinou nejasný? Je. Sú dialógy medzi jej členmi neúplné a problémy nevyslovené? Sú.

A predsa sa po chvíľke trpezlivého vnímania vyjaví, prečo sa bývalí manželia nerozprávajú, navzájom k sebe nepribližujú a prečo si odkazy odovzdávajú cez syna, presvedčení, že on všetky príkazy vykoná ako stroj.

Pretože on v sebe nenesie žiadne vrúcne city, ani k nemu, ani k nej.

Herci sú doma, režisérka na návšteve

Tento chlapec je ešte mláďa, dospieva a zdá sa, že svet okolo prijíma zatiaľ iba pasívne. Otca počúva na slovo a mame vyká. Keď sa zblížila s Rómom a mala s ním druhé dieťa, celá rodina ju odsúdila – a on to rešpektoval. V očiach má ešte stopy nevinnosti, ale nenávisť si ho už našla. Stal sa nosičom zla a či chce, alebo nie, už je všetko prichystané na to, aby ho šíril ďalej.

Je to ťažká a abstraktná téma, a Fornay ju dokázala vyjadriť s hercami, ktorí ešte iba debutujú, a pozoruhodné je, ako do filmu zaangažovala aj autentických skinheadov.

Adam Mihál a Irena Bendová sú v hlavných úlohách výborní, suverénne sa pohybujú vo vymedzenom priestore a zvládajú dlhé scény bez toho, že by ich bolo treba strihať. Vytvorili dojem, že to oni sú doma, nie režisérka. Že sa nenechali inscenovať, ale že naopak, to oni dovolili jej, aby sa medzi nich vplietla a chvíľu ich sledovala.

Paradoxom je, že ten dojem vznikol z jej vôle, vôle sebavedomej filmárky s premysleným, pevným názorom. Jej scenár je síce trochu krehký – nejednoznačné správanie mladého hrdinu vo vývoji neumožnilo, aby jedna udalosť nevyhnutne viedla k druhej, a aj kľúčovej scéne chýba presvedčivá emócia. Ale predsa.

Hoci je tento film krátky ako jeden ľudský deň, to, čo sa v ňom deje, je logické a nezvratné, tragédia nevyhnutná.

Náš problém

Ak by niekto čakal, že vážny film o rasizme by sa mal dostať aj k jeho pôvodu a vysvetliť ho, mohol by byť zmätený. V prvom pláne tohto filmu vidno najmä jeho prejavy, aký absurdný vplyv má na mladý život, ako ho vyprázdňuje, komplikuje, ničí.

No tento obrázok sa dá čítať aj naopak. Citové prázdno, nízke sebavedomie a frustrácia môžu byť tým pôvodom. Fornay túto záhadu naštrbila odvážne a nebála sa povedať, že fašistické tendencie sa stále vyskytujú aj v pobožných domácnostiach.

Keď prešlo niekoľko rokov bez toho, aby mal slovenský hraný film úspech na veľkom festivale, začalo sa uvažovať o tom, že asi nevieme nakrútiť silný a univerzálne zrozumiteľný príbeh. Hlavná cena z Rotterdamu znamená, že Mira Fornay to vie.

Môj pes Killer však nie je moderným a úspešným filmom preto, že jeho téma je svetová. Je taký, lebo problém, o ktorom hovorí, je reálny a je náš.