Píše sa rok 1969 a v socialistickom Československu opäť začína prituhovať. Po uvoľnenom roku 1968, keď bola zrušená cenzúra a mohlo sa slobodne cestovať do zahraničia, rázny príchod ruských okupačných tankov všetkým pripomenul, že experimenty so slobodou nie sú žiaduce. Opätovný návrat tvrdého komunistického režimu sa však konal relatívne pomaly, nebolo to prudké spustenie opony, pripomínal skôr chaotické pobiehanie po obrovskej budove a zatváranie všetkých kohútikov a ventilov, ktoré sa dali nájsť.
500 strán vtipov
Aj vďaka tomu stihli vyjsť „závadné“ knihy a natočiť sa filmy, ktoré boli naplánované v roku 1968. Časť z nich okamžite stiahli z trhu, filmy skončili v trezoroch, ale niečo sa k ľuďom dostalo. Jednou z takýchto kníh bola antológia vtipov nazvaná Tisíc a jeden vtip. Takmer päťstostranová kniha vyšla vo vydavateľstve Obzor v gigantickom náklade 25-tisíc kusov a takmer okamžite sa po nej zaprášilo. Dôvod bol jednoduchý: okrem neškodných vtipov obsahovala aj veľké množstvo politických a iným spôsobom nekorektných vtipov, ktoré zozbierané na jednom mieste pôsobili zvlášť podvratne a výbušne. Čitateľ sa pri nich navyše naozaj smial tak, že padal zo stoličky, čo začalo byť neprípustné.
Antológia
Kniha je svojím spôsobom unikátna dodnes. Nešlo o obyčajnú zbierku vtipov, ale veľmi poctivo zostavenú antológiu. Niesla podtitul „Učebnica v-tipológie a ž´artizmu“. Dvadsať kapitol sa venovalo rôznym druhom vtipov – od tých najstarších z čias antiky cez rôzne „národné“ vtipy, čierny humor, dadaistické a nonsensové vtipy, erotické vtipy, vtipy o rodine a manželstve, židovské vtipy, stalinské, zo slovenského štátu, budovateľské vtipy a podobne. Navyše všetky vtipy mali stručný komentár (tiež vtipný) a knihu zdobilo aj množstvo kreslených vtipov. Z kníh, ktoré sa po roku 1969 dostali na index, sa práve Tisíc a jeden vtip stala najcennejším a najžiadanejším exemplárom a jej majitelia si ju strážili ako oko v hlave. Nastali totiž časy, že pri troche neopatrnosti sa pre ňu pokojne mohli dostať do veľkých problémov.
Ján L. Kalina
Tisíc a jeden vtip je výnimočná kniha aj v inom – svojho autora dostala do väzenia na takmer dva roky. A pritom nešlo o autora hocijakého. Ján L. Kalina (1913 – 1981) bol doslova odborníkom na humor, patril medzi známe osobnosti a mal titul docenta. Ako mi pripomenul iný odborník na humor (profesor humoru) Kornel Földvári, Kalinovi humor doslova zachránil život – za fašistického slovenského štátu písal pre rozhlas humorné pásma a estrády. Ako príslušníkovi „menejcennej“ rasy mu hrozil odsun do koncentráku, dostal však výnimku. Bol taký dobrý, že v rozhlase si nevedeli predstaviť, kto by im písal scenáre na minimálne rovnakej úrovni. Po vojne Kalina vstúpil do komunistickej strany a občas sa snažil aj viac, ako bolo treba, čoho výsledkom bola boľševickej ideológii poplatná brožúra z roku 1953 príznačne nazvaná Bojové poslanie humoru a satiry. Kalina tak zaplatil povinnú daň a odvtedy sa venoval už len humoru ako scenárista, dramaturg Tatra Revue či učiteľ na VŠMU.
Ján Kalina, Agneša Kalinová a ich dcéra Julka pár dní pred emigráciou do západného Nemecka v roku 1978
Na poslednú chvíľu
Ján Kalina bol aj veľkým zberateľom vtipov a kniha je vlastne výsledkom jeho takmer celoživotnej záľuby. Vybral do nej naozaj tie najlepšie vtipy a rukopis odovzdal vo vydavateľstve Obzor už v roku 1966. Ako to vtedy chodilo, termín vydania sa odsúval a odsúval, Kalina vtipy neustále aktualizoval a kniha napokon vyšla na poslednú chvíľu v roku 1969. Kalina z nej po dohode s vydavateľom vyhodil niekoľko najprovokatívnejších politických vtipov, pretože už vtedy hrozilo zhabanie celého nákladu. Lenže aj to, čo v nej zostalo, stačilo, aby sa komunisti poriadne naštvali. Humor proti vrchnosti sa skrátka neodpúšťa.
Za Karla do basy
Kalina a jeho manželka Agneša Kalinová, vtedy redaktorka Kultúrneho života, sa v roku 1968 príliš exponovali, takže oboch po roku 1969 vyhodili z komunistickej strany a prišli o prácu. Navyše boli židia a navyše mali veľa kamarátov v zahraničí. Dôvodov na nenávisť sa teda nazbieralo dosť a okrem toho bolo treba niekoho kapitálne potrestať za rok 1968, aby ostatní exponenti prestali vyskakovať. Vo februári 1972 oboch manželov zatkla Štátna bezpečnosť. Agnešu po niekoľkých týždňoch zbavili obvinenia, ale Kalina vo vykonštruovanom procese dostal dva roky natvrdo. Dôvod: poburovanie. Cudzím ľuďom vraj púšťal hudbu, ktorá znevažovala naše socialistické zriadenie. Tou hudbou bol Karel Kryl a jeho album Bratříčku zavírej vrátka. Keď si to zoberieme z dnešného pohľadu, koľko rokov by dostali napríklad Horkýže Slíže, ktorých niektoré texty sú naozaj poburujúce, či napríklad Rytmus (a Kontrafakt) za intepretáciu pesničky Pi٭u o mne víš?
Druhé a posledné vydanie
V podtexte celého procesu však šlo o knihu Tisíc a jeden vtip. Už neboli päťdesiate roky a režim sa neodvážil niekoho priamo odsúdiť za knihu vtipov, ale sebaistého židovského intelektuála potreboval potrestať, aby si aj ostatní uvedomili, že z komunistickej strany si vtipy nikto robiť nebude. Nuž, a tak je to vlastne dodnes. Po krátkom období v deväťdesiatych rokoch politický humor a satira opäť zmizli z našich médií, pretože čo ak sa niekto nahnevá a nedá nám inzerciu alebo si neobjedná reklamné časy?
Manželia Kalinovci aj s dcérou emigrovali v roku 1978. Ján Kalina napísal tri spomienkové knihy, ktoré po revolúcii vyšli vo vydavateľstve PT Marenčin. Tá najlepšia a najvtipnejšia z nich sa volá Odpočúvaj v pokoji (Basa story) a je skvelým záznamom udalostí, ktoré prežíval po svojom zatknutí a vo väzení v Ilave. Kniha Tisíc a jeden vtip vyšla po revolúcii len raz, v roku 1991 a dnes je rovnakou raritou ako v sedemdesiatych či osemdesiatych rokoch.
