Režisérka filmu netají, že príbeh Věry Čáslavskej je pre dokumentaristu dar. Nakrútila však nielen portrét výnimočnej športovkyne, ale aj obraz nášho politického vývoja.
Bola najväčšou pýchou československého športu. Získala desiatky medailí, z toho sedem zlatých a štyri strieborné olympijské.
Národ ju obdivoval a svet jej ležal pri nohách. Ale len do chvíle, kým sa nevzoprela komunistom. Potom nasledoval zákaz činnosti a perzekúcia.
„Pre dokumentaristku je Věra dar,“ vyjadrila sa v rozhovore pre Hospodářské noviny režisérka filmu Věra 68 Olga Sommerová. Z dramatických príbehov, ako je ten Čáslavskej, sa zlý film azda ani nedá urobiť.
Mexická sláva
Generácie Čechov a Slovákov si Věru Čáslavskú pamätajú ako krásnu blondínu s vyčesaným drdolom, nežným úsmevom a obrovskými očami.
Dokument zachytáva tvrdý dril, ktorý gymnastku viedol k svetovým úspechom, ale aj Věrinu premenu z dievčaťa na mladú ženu, ktorej citlivosť bola očividná.
Najväčším bodom obratu v životnom príbehu Čáslavskej bola jej účasť na olympiáde v Mexiku v roku 1968. Z nej priniesla štyri zlaté a dve strieborné medaily, ba stihla sa počas nej aj vydať za svojho reprezentačného kolegu, bežca Josefa Odložila.
Obrad, ktorý mal byť pôvodne tichý, sa stal udalosťou roka. Davy mexických fanúšikov v katedrále šaleli, paparazzi sa plazili pomedzi nohy, aby získali záber, a milióny divákov udalosť sledovali v televízii. Veľkolepá svadba však páru nepriniesla šťastie.
Celý svet, ale aj komunistickí funkcionári si však v Mexiku veľmi dobre všímali aj Věrine politické postoje. Pri preberaní zlatej medaily, keď na pódiu spolu s ňou stála aj reprezentantka vtedajšieho ZSSR Larissa Petriková, Čáslavská počas sovietskej hymny sklopila zrak dole a hlavu odvrátila bokom. Médiá toto gesto označili za tichý protest proti okupácii Československa spojeneckými vojskami.
Keď v tom istom roku odmietla odvolať svoj podpis pod dokumentom 2000 slov, nasledoval úplný dištanc. Ako „kontrarevolucionárka“ nemohla ani trénovať ďalšiu generáciu gymnastiek.
„Musela umývať domy, aby zarobila peniaze. Po všetkých ováciách, keď bola vyhlásená za najlepšiu športovkyňu sveta, zrazu ľudia prechádzali na druhú stranu ulice,“ spomína Sommerová.
Trinásta komnata
Čáslavskú však nezlomila politická nevôľa. Napokon, po čase prišlo zadosťučinenie - v porevolučných rokoch si ju ako svoju poradkyňu na Hrade vybral prezident Václav Havel.
Úplný pád priniesla až rodinná tragédia v roku 1993. Jej bývalý muž Odložil - v tom čase už bola Věra viac rokov rozvedená - zomrel po nešťastnej hádke v reštaurácii. Z jeho zabitia bol obvinený ich spoločný syn.
Čáslavská sa zrútila a stiahla z verejnosti. Pred kamerou však otvorila aj túto trinástu komnatu. „Dlhé roky ma dusili komunisti, počas ďalších som sa dusila sama,“ vyjadrila sa na konto svojej depresie pre Ona Dnes.
Sommerovej dokument zasiahne intímnosťou a úprimnosťou. Je to nielen pocta jednej osobnosti, ale aj unikátne zrkadlo nášho politického vývoja.
Už preto by mali tento film vidieť aj tí, ktorým už možno meno Věra Čáslavská nehovorí tak veľa ako ich rodičom či prarodičom.
Autor: Lenka Krištofová
