Architekt, ktorý krotí prírodu

Prestížna cena za architektúru Pritzker prize ide po šiesty raz do Japonska. Získal ju Toyo Ito.

Prestížna cena za architektúru Pritzker prize ide po šiesty raz do Japonska. Pozrite si stavby, ktoré navrhol Toyo Ito.

Na škole mal rád bejzbal a golf. Pomýšľal na športovú dráhu, no zvíťazila architektúra. Navrhol vlastný dom, potom dom v tvare písmena U svojej smútiacej sestre, ktorá prišla o manžela a založil si prvé architektonické štúdio Urban Robot. Bolo to v roku 1971.

Dnes má Toyo Ito o štyridsať rokov viac a začiatkom týždňa ho oslavoval svet ako ďalšieho laureáta najvýznamnejšej ceny za architektúru – Pritzker prize. Hovorí sa jej aj „nobelovka architektúry“ a kritici sa iba čudovali, že ju Toyo Ito dostal až teraz.

V jeho portfóliu nájdete azda všetko – letný pavilón v parku, divadlá, knižnice, dom smútku, športový štadión, administratívne priestory aj múzeá a galérie po celom svete.

Superlatívy, v akých sa o práci Toya vyjadrovala porota, najčastejšie hovorili o jeho zmysle pre formálnu čistotu štruktúr a línií, o neustálej schopnosti rozširovať hranice architektúry, o racionalite, ale aj nesmiernom zmysle pre poéziu. Tú Toyo čerpá najmä v prírode, ktorá ho inšpiruje.

„Príroda je ohromne komplikovaná a rôznorodá, architektúra sa ju vlastne vždy snažila akosi skrotiť, vytvoriť systém. A ten systém sa vo svete ujal, lebo zrazu mohlo za krátky čas vzniknúť veľa stavieb. Mestá sa však stali jednoliatymi a postupne sa aj ľudia, ktorí v nich žijú a pracujú, začali správať jednoliato. Ja sa snažím nájsť spôsob, ako obnoviť vzťahy, spôsob, ako by sa budovy mohli priblížiť späť k svojmu pôvodnému prostrediu,“ hovorí Toyo.

Po viac ako štyridsiatich rokoch práce by sa už mohol venovať len svojím študentom a oddychu. Zdá sa však, že to nemá v pláne.

„Vždy, keď niečo dokončím, som až bolestne zasiahnutý svojou nedokonalosťou. To sa väčšinou premení na energiu do ďalšieho projektu. Úplne spokojný asi nebudem nikdy,“ dodáva. Aspoň trochu by mohol byť koncom tohto roka. Vtedy má byť dokončená vskutku veľkolepá stavba metropolitnej opery v meste Taichun.

Dom smútku: Meiso no Mori Municipal Funeral Hall, 2004—2006, Kakamigahara-shi, Gifu, Japonsko.
Interiér domu smútku v meste Gifu.
Hlavný štadión pre Majstrovstvá sveta, 2009, Kaohsiung, Taiwan R. O. C. FOTO – FU TSU CONSTRUCTION CO., LTD.
Toyo Ito začínal projektovaním rodinných domov, dnes ho kritici chvália pre jeho zmysel pre spoločnosť a stavby, ktoré využíva množstvo ľudí, ako napríklad štadión v Taiwane. FOTO – FU TSU CONSTRUCTION CO., LTD.
Matsumoto Performing Arts Centre, 2000—2004, Matsumoto-shi, Nagano, Japonsko. FOTO – HIROSHI UEDA
Exteriér divadla Matsumoto v Nagane. FOTO – HIROSHI UEDA
Pohľad do sály divadla Matsumoto v Nagane. FOTO – HIROSHI UEDA
Múzeum, ktoré nesie meno svojho autora, čerstvého laureáta prestížnej Pritzker prize: Toyo Ito Museum of Architecture, 2006 – 2011, Imabari-shi, Ehime, Japonsko. FOTO – DAICI ANO
Detail múzea architektúry, v ktorom sa pravidelne konajú workshopy a prednášky o súčasnej architektúre. FOTO – DAICI ANO
Interiér múzea architektúry, ktoré vytvoril Toyo Ito. FOTO – DAICI ANO
Súčasťou múzea architektúry sú aj takéto terasy, na ktorých si návštevník môže na chvíľu oddýchnuť. Tvorba Toya je známa tým, že spája exteriér a interiér a ide jej o vzťahy budovy a jej okolia. FOTO – DAICI ANO
Budova, ktorá znamenala v tvorbe laureáta Pritzker prize prelom: Sendai Mediatheque, 1995 – 2000, Sendai-shi, Miyagi, Japonsko. FOTO – NACASA & PARTNERS INC.
Podarilo sa mu vytvoriť zvláštny priestor pomocou pilierov, ktoré prechádzajú všetkými podlažiami. Toyo Itu si ju spomedzi svojich diel cení najviac. FOTO – NACASA & PARTNERS INC.
Toyo Itu dostal tiež možnosť vytvoriť dočasný oddychový pavilón v Londýne – Serpentine Gallery Pavilion, 2002.
Serpentine Gallery Pavilion spĺňal požiadavky svojich návštevníkov – relax, prednášky, workshopy uprostred parku.
Rodinný dom Silver Hut, 1982 - 1984, (prestavaný v rokoch 2006-2011 na Toyo Ito Museum) Nakano-ku, Tokio, Japonsko.
Vizualizácia budovy metropolitnej opery – The Taichung Metropolitan Opera House, 2005, Taichung, Taiwan. FOTO – KURAMOCHI+OGUMA
Vizualizácia budovy metropolitnej opery v meste Taichung. Stavba by mala byť hotová v decembri tohto roku. FOTO – KURAMOCHI+OGUMA
Budova metropolitnej opery bude pozostávať zo zaoblených jednotiek. Konštrukcia použitá pri jej výstavbe je vôbec prvá svojho druhu v histórii architektúry. Mnoho miestnych firiem nedokázalo splniť tieto nároky, ktoré sa zdali byť nesplniteľné.
Otvorená časť univerzitnej knižnice: Tama Art University Library (Hachiōji campus), 2004—2007, Hachioji-shi, Tokio, Japonsko. FOTO – TOMIO OHASHI
Interiér univerzitnej knižnice.
Budova obchodu TOD'S s talianskymi topánkami a kabelkami, pri ktorej sa Toyo inšpiroval konármi stromov: TOD’S Omotesando Building, 2002—2004, Shibuya-ku, Tokio, Japonsko. FOTO – NACASA & PARTNERS INC.
Tower of Winds, 1986, Yokohama-shi, Kanagawa, Japonsko. FOTO – TOMIO OHASHI
Yatsushiro Municipal Museum, 1988 - 1991, Yatsushiro-shi, Kumamoto, Japonsko. FOTO – TOMIO OHASHI
Divadlo: Za-Koenji Public Theatre, 2005—2008, Suginami-ku, Tokio, Japonsko.
Interiér divadla v Tokiu.is

Téma: Víkend


Hlavné správy zo Sme.sk

Komentár Petra Schutza

Gajdošovi sa veriť nedá, pre Danka

Žiaľ, nie sme v armáde, ale v Smer-SNS-Híd. Kde, všakáno, je kapitán veľkým pánom.

EKONOMIKA

Zákon na ochranu médií sa dá ľahko obísť

Legislatíva zakazuje, aby majiteľ vlastnil printové aj elektronické médiá zároveň.

DOMOV

Oligarchovia majú novú príležitosť, Markíza má byť na predaj

Hovorí sa aj o predaji denníka Nový čas.

KOMENTÁRE

Ako neprekročiť novinársky rubikon

Tradičných vydavateľov nahrádzajú oligarchovia.

Neprehliadnite tiež

Jennifer Lawrence zažila prvý prepadák. Pauza prospeje jej aj publiku

Film Mother! je horor, ale ľudia sa z neho smejú.

Robert Roth: Označili ma za potetovaného feťáka. Ako to mám vysvetliť dcére?

Film Nina hovorí o rozvode, v úlohe rodiča hrá on.