V Londýne 60. rokov minulého storočia vznikali stovky skupín. Že niečo bude z partie ostrieľaných muzikantov, ktorá sa dala dokopy v júni 1968, bolo jasné už po pár mesiacoch, keď otvárala rozlúčkový koncert tria Cream v prestížnej Royal Albert Hall. Yes sa tiež stali legendou, ale až po odchode jedného zo zakladajúcich členov.
Peter Banks (*15. 7. 1947 +7. 3. 2013) pritom nebol horším gitaristom ako Steve Howe, ktorý ho nahradil. Naopak, jeho hru obdivoval napríklad aj Pete Townshend z The Who.
Jednoducho mal o hudbe iné predstavy. Chcel čo najviac improvizovať a hrať sa so zvukmi, nebavilo ho hrať nacvičené štruktúry a ešte odmietavejšie sa postavil k nápadu spojenia so symfonickým orchestrom. A tak v apríli 1970 odohral posledný koncert s Yes.
Dlho netrvali ani jeho ďalšie zaujímavo rozbehnuté projekty ako Flash, hoci sa v nich objavovali mená typu Phil Collins a Steve Hackett či spolupráca s jeho idolom z puberty Lonniem Doneganom. Podobné konce mali dve manželstvá, ktoré stroskotali aj na jeho depresívnych stavoch.
