Režiséra filmu Renoir nezlákala príťažlivosť témy o slávnom umelcovi ani krásy francúzskej Riviéry. Sústredil sa na to podstatné, vyvaroval sa gýča a prvoplánovosti.
Recenzia / Film
Renoir
Francúzsko 2012, 111 minút.
Scenár: G. Bourdos, J. Renoir, M. Spinosa, J.Tonnerre.
Réžia: Gilles Bourdos. Kamera: Mark Ping Bing Lee. Strih: Yannick Kergoat. Hudba: Alexandre Desplat.
Účinkujú: Michel Bouquet, Christa Theret, Vincent Rottiers, Thomas Doret, Michele Gleizer, Romane Bohringer, Carlo Brandt , Hélene Babu, Stuart Seide a ďalší.
Tohtoročný berlínsky filmový festival uviedol drámu Camille Claudel 1915 francúzskeho filmára Bruna Dumonta s Juliette Binoche v role slávnej sochárky, ktorú rodina zavrela do psychiatrickej liečebne.
Na tom istom Berlinale predstavili prvé scény z celovečerného animovaného filmu Loving Vincent, prvého ručne maľovaného filmu, rozprávajúceho príbeh veľkého impresionistu prostredníctvom jeho oživených obrazov.
V tom istom roku ako dráma o Camille Claudel sa v Cagnes-sur-Mer na francúzskej Riviére odohráva film Gillesa Bourdosa Renoir, ktorý je práve v slovenských kinách. Impresionisti skrátka nikdy neupadnú do zabudnutia.
Dom plný žien
Camille, zlomená nešťastnou láskou, potratom aj umeleckou krízou, podlieha za stenami blázinca sebaľútosti a bezmocnosti, no neprestáva vzdorovať.
Majster Renoir, svetoznámy, uznávaný, slávny, bohatý, po smrti milovanej manželky trápený bolestivou artritídou, pripútaný ku kreslu, akoby sa rozhodol postupne, tíško a dobrovoľne odísť.
Keď do jeho samými ženami ovládanej domácnosti vpadne ryšavá Andrée, napriek majstrovej prvotnej nechuti sa v ňom ozve druhá miazga – a začne sa akési Faunovo veľmi neskoré popoludnie.
V dome plnom gazdín, slúžok a kuchárok so 74-ročným majstrom žije jeho najmladší syn Claude. A z vojny sa vráti zranený prostredný syn Jean. V príbehu sa mihne i najstarší syn, herec Pierre, hlavnými postavami sú však Andrée, starý maliar, Jean a istým spôsobom aj Claude, zvaný Coco. Zvláštny štvoruholník, v ktorom každý ovplyvňuje a mení každého.
Kam z géniovho tieňa?
Nejde o klasickú drámu ani o pikantný obrázok zo života zhýralých umelcov, ale čiastočne o ľúbostnú drámu – a ešte viac o rodinnú. Popritom sa výdatne hľadajú ambície aj zmysel života. Byť synom génia – bez ohľadu na to, či máte 21, alebo 14 rokov – má možno svoje výhody, ale aj nemenej nevýhod.
Majster, zmúdrený vekom i umeleckou dráhou, je mĺkvy starec, v ktorom sa prebudí láska k životu. Ako otec nikdy nestál za veľa, a tak Jean vidí jediný zmysel svojej existencie v službe vlasti na fronte.
Claude rastie divoko, bez autorít, bez povinností, bez vzdelania, bez cieľa. A Andrée? Najživšia, najživelnejšia zo všetkých, modelka, milenka, azda aj prostitútka, má ambícií až priveľa.
Ako impresia letného dňa
Režisér Gilles Bourdos sa nedal zlákať atraktivitou témy ani krásami francúzskeho Stredomoria, ale nakrútil svoj film v podobnom duchu, akým oplývajú Renoirove pozdné obrazy. Nielen čo sa týka farieb a kompozícií, ale i sústredením sa na podstatné a potláčaním vedľajšieho.
Obraz taiwanského kameramana Ping Bin Leeho sa vyvaroval gýčovitosti i prvoplánovosti. Evokuje síce Renoirove zátišia i krajinky a portréty, ale celkom harmonicky, nie samoúčelne a vonkoncom nie rušivo.
Podobne ani nikto z hercov na seba nestrháva väčší kus pozornosti, všetci pracujú v prospech celku, ktorým je skôr impresia, zachytenie letmého pocitu kdesi medzi nostalgiou, osudovosťou, bezradnosťou, strachom, láskou a lenivosťou horúceho letného dňa v horách nad morom. A pre túto impresiu niet výstižnejšieho pomenovania ako: Renoir.
