Už je to viac projekt než živá skupina. Ale mnohé jej pesničky z 80. rokov stále fungujú.
Michael Kocáb mal pravdu, keď hovoril, že to, čo sa odohrá v nedeľu večer v bratislavskom NTC už nik nezažije. Spevák a klávesista so spoluhráčmi z legendárnej skupiny Pražský výběr pripravil dvojhodinový večer, ktorý bol viac než obyčajný koncert.
Premiéra starých vecí
Keď sa muzikanti, ktorým ťahá na šesťdesiatku, rozhodnú hrať svoje najstaršie skladby, môže to dopadnúť rôzne. Najlepšie prípady sú, keď muzikanti stále hrajú (v ideálnom prípade spolu, nie v rôznych projektoch) a tie pesničky sú nadčasové. Pri Pražskom výběre sa to skončilo remízou.
Ich najsilnejšie a najznámejšie sú prvé dva albumy, no ešte nikdy doteraz kompletne nezazneli naživo. Okrem unikátnej premiéry je dobrý nápad staviť na overené pecky, než sa za každú cenu siliť do nových pesničiek.
Staré hity ako Pražákům, těm je hej alebo Zubatá stále fungujú, nadčasovosť niektorých textov sa ukázala aj na koncerte. Kultová hláška „Haló? Soukup,“ z pesničky S.O.S. zaznela naživo, akurát kým v roku 1981 dal pôvodný basgitarista Ondřej Soukup prednosť hraniu s Gottom, v nedeľu večer zdvihol telefón ako porotca SuperStar priamo počas televízneho vysielania.
To bol jeden z najzaujímavejších momentov bratislavského koncertu. Veľa ďalších žiaľ, neprišlo. Prevládli skôr spomienky a zlý zvuk. Hučiaca rytmika sa zlievala, spev niekedy nebolo poriadne počuť.
Jedna k jednej to už nejde
Soukupa bez problémov opäť nahradil Vilém Čok, ktorý si pódium najviac užíval a poletoval po ňom s energiou dvadsiatnika. Scéna bola inak na naše pomery celkom výpravná šou – sedem obrazoviek, rôzne videoprojekcie, každú chvíľu niečo blikalo, horelo či dymilo, veľa rekvizít, masky a kostýmy, výborný bol aj úvodný dídžej, ktorý prišiel na tradičnom výběrovskom invalidnom vozíku.
Z ostatných muzikantov podľa očakávania najviac vyčnieval Michal Pavlíček. Na rozdiel od Kocába sa nemusel dostávať do formy, jeho bucľaté prsty stále jazdia po hmatníku virtuózne a práve on sa (aj pri sólach) najviac sústredil na to, aby bola hudba s originálom takmer jedna k jednej.
Kocáb aj Čok museli svoje pôvodné hlasy na viacerých miestach pozmeniť. To by až tak neprekážalo, keby kapela venovala prípravám na turné viac než len dva týždne skúšania. Ono, viac než kapela to je projekt, kde sa síce zišli pôvodní členovia, ale každý s inou motiváciou. Ťažko predpokladať či by táto zostava ešte dokázala prísť s novými pesničkami. A že by boli rovnako výnimočné ako tie staré, to už je v rovine zázraku.
