Francois Poulenc, člen slávnej Parížskej šestky, skomponoval svoje najznámejšie dielo v čase, keď sa po tragickej smrti blízkeho priateľa obrátil k Bohu. Dialógy karmelitánok však nie sú striktne religióznou operou, ale úžasným hudobno-filozofickým posolstvom o prekonávaní strachu, o sile slabých, o pokore a obete.
Dej vychádza zo skutočnej udalosti Francúzskej revolúcie, keď revolucionári počas prenasledovania cirkvi popravili šestnásť rehoľných sestier.
Košická inscenácia mladej českej režisérky Lindy Keprtovej je čistá, metaforická, výtvarne minimalistická (prázd〜na čierna scéna s výrazným bielym svietením vystačí s pár stoličkami, sivou padacou stenou a „ľudským materiálom“).
Sľub mučeníckej smrti
Najmä v prvej časti budí strohá choreografická štylizácia zborových výjavov pocit chladu. Avšak vo chvíli, keď sa rehoľníčky rozhodnú ako duchovnú obetu za záchranu rádu prijať sľub mučeníckej smrti, naberá ich javiskový život na mäkkých výrazových tónoch a veľmi diskrétnych, ale o to účinnejších emóciách, ktoré gradujú k sugestívnemu finále.
Záverečná scéna popravy je frapujúca. Sestry spievajú nádherné Salve regina a s údermi gilotíny jedna po druhej klesajú na zem. Zhromaždení diváci, ešte nedávno slušní ľudia, spočiatku ich vraždeniu s grotesknou grimasou bezzvučne tlieskajú, potom však ustrnú. Kopa mŕtvych tiel, ktoré padli pod zlobou systému bezohľadne presadzujúcemu svoju „pravdu“, vyvoláva viacvýznamové reminiscencie.
Rad je na divákoch
Hoci je Poulencova partitúra poslucháčsky príťažlivá (najmä zborové čísla nadchnú hudobnou krásou), predsa preverila flexibilnosť súboru, ktorý nemá s hudbou 20. storočia skúsenosť. Isto si možno predstaviť transparentnejšie členenie hudobného toku, napriek tomu košický orchester pod vedením Ondreja Olasa obstál v náročnej skúške so cťou.
Javisko imponovalo jednoliatosťou kvalitných kreácií bez slabých miest (vo väčších postavách Lucie Kašpárková, Michaela Várády, Adriana Hlavsová, Tatiana Paľovčíková, Lucie Hilscherová), výborný bol výkon operného zboru.
Kompaktnosť scénicko-hudobného tvaru dokázala, že košický súbor nehodno podceňovať. Dialógy karmelitánok si zaslúžia, aby skúšku zrelosti popri interpretoch zložili aj diváci.
