Nemyslite si, že o antidepresívach ste už počuli dosť a poznáte ich vplyv. Film Stevena Soderbergha Vedľajšie účinky môže ešte prekvapiť aj vystrašiť.
„Asi viete, že tieto lieky mávajú nepriaznivé prejavy,“ hovorí lekárnička svojej zákazníčke, keď jej vydáva antidepresíva Ablixa.
„Zaznamenáte sucho v ústach, svalovú slabosť, samovražedné sklony, môžete byť námesačná. Budete platiť kartou alebo v hotovosti?“
Toto je film, o ktorom Steven Soderbergh vyhlasuje, že bude jeho posledný, že iný už v kinách mať nebude, lebo je unavený.
Volá sa Vedľajšie účinky a americký režisér v ňom rozpráva o tom, ako bežne sa v jeho krajine premietajú televízne reklamy na antidepresíva.
Vedľajšie účinky
Side Effects, 2013
- Réžia a kamera: Steven Soderbergh
- Hrajú: Rooney Mara, Jude Law, Catherine Zeta Jones, Channing Tatum
- Premiéra v SR: 28. marca
A ak niekto prechádza ťažkým obdobím, môžu ho zlákať aj billboardy v metre, lebo slogany mu sľubujú: Dáš si jednu tabletku a na druhý deň začneš odznovu.
Pacienti sú už takí zorientovaní, že sami diktujú doktorom, čo potrebujú a ich psychiatri sa im veľmi nečudujú, lebo sami si radi niečo nové odskúšajú.
Ablixa, Delatrex, Paxil, Zoloft, Effexor – zoznam je dlhší, ako sa dá zapamätať.
Soderbergh to miestami opisuje ako taký malý diablik, s podvratným humorom a cynizmom.
Ale to je len taký nenápadný sprievodný prejav, film Vedľajšie účinky je v zásade poriadny psychologický triler. Nakrútený je sugestívne ako sen, neľútostne ako nočná mora.
Dve rozličné veci
„Problém je, keď si neviete predstaviť budúcnosť. Lenže vy budúcnosť máte,“ upokojuje Soderberghovu hrdinku psychiater.
Nepomáha to, mladá žena je smutná a depresívna, chce iba lieky, a aj ich dostane.
Pomaly sa začína správať, akoby bola súčasťou hororového filmu o zhmotňovaní zla, až ju nakoniec obvinia z toho, že ublížila človeku, ktorého miluje.
Spáchala vážny čin a je vinná? V tomto prípade sú to dve odlišné veci, odpovedá na takú otázku jej vydesený psychiater.
V tej chvíli to vyzerá skoro tak, že Soderbergh si dal za úlohu nafilmovať ilustrovanú moralitu o tom, ako to dopadne, keď psychiatri navrhujú svojim naivným pacientom lieky a nemyslia pri tom na to, že každý organizmus na ne zareaguje inak.
Diváci vtedy môžu mať pocit, že dobre rozbehnutý film sa práve skončil, veľké tajomstvo prasklo a že môžu ísť domov. Ale nie.
To sa vtedy film iba začína.
Buďte pozorní
Veci sa nečakane zauzľujú a rozuzľujú, frajer je, kto odhadne, kam ho ešte režisér v príbehu zavedie a v čom má byť pointa. Postupuje rýchlo, a aj keď na chvíľu spomalí, aby napríklad odznel nejaký banálny dialóg, vo vzduchu je príliš veľký nepokoj na to, aby hra prestala byť zaujímavá.
Napätie je jej dôležitá časť, Soderbergh ho občas aj drzo skladá a rozkladá. Pokojne opustí rozohranú scénu, lebo vie, že ju bude lepšie dokončiť až o pol hodiny.
Preto najlepšie urobí ten, kto si dobre zapamätá hneď prvý obraz – na konci ho bude štvať, keď si naň nebude vedieť spomenúť.
Samozrejme, netreba preháňať, veď hovoríme len o filme. Ale oplatí sa byť pozorný, keď už niekto vytvoril takú dômyselnú úvahu o farmaceutickom biznise, zodpovednosti lekárov, zodpovednosti pacientov, ich vine a nevine a zodpovedajúcej výške trestu.
Je naozaj veľa vážnych vedľajších účinkov, ktoré sprevádzajú výrobu a použitie jedného antidepresíva. Niektoré z nich môžu byť len súčasťou filmárskej slobody, ale ktovie? V tom je to psycho.
Hádam iba provokuje
Provokácia Stevena Soderbergha pokračuje aj na filmovom plagáte.
Portréty Rooney Mary, Judea Lawa, Catherine Zeta Jones a Channinga Tatuma sprevádza výstraha, že tento film môže vyvolať úzkosť, paranoju a smrť.
Hm. Nejakú jemnejšiu verziu týchto stavov by mohla navodiť aj predstava, že taký talentovaný režisér chce dnes skončiť s filmovaním.
