SME
Piatok, 25. september, 2020 | Meniny má VladislavKrížovkyKrížovky
FÓRUM

Ľudstvo ohlúplo a ľudia zovšeobecneli

KNIHA TÝŽDŇA / MÁGIA Sándor Márai nazerá do osudov ľudí a odkrýva zákutia ich existencie

KNIHA TÝŽDŇA / MÁGIA

Sándor Márai nazerá do osudov ľudí a odkrýva zákutia ich existencie

Sándor Márai (vlastným menom Sándor Károly Henrik Grosschmid, 1900 – 1989), maďarský, v Košiciach narodený spisovateľ, filozof a humanista s nemeckými koreňmi sa u nás konečne udomácňuje. Jeho knihy postupne vychádzajú v Kalligrame a on sám predstavuje jednu z priorít projektu Košice Interface 2013. V recepcii jeho literárneho diela sme už vari pokročili natoľko, že by mohlo dôjsť k Dialógu, ku ktorému vyzýva v Košiciach inštalované dielo sochára Pétera Gáspára, znázorňujúce Máraiho, ako sedí v spoločnosti stoličky určenej pre druhého diskutéra.

Hľadanie ako kľúč

Márai v Knihe byliniek hovorí o „schopnosti znášať pravé poznanie všetkých vecí“ a o „poznaní skutočnosti a pravdy“. Tieto danosti sú myšlienkovými a estetickými predpokladmi autorovho literárneho realizmu a potvrdzuje to aj poviedková kniha Mágia. Človek v nej je individualitou hľadajúcou pravdu o sebe i tú všeobecnú, objektívne platnejšiu. Jeho život sa skladá zo slov, snov, spomienok, z túžob, predstáv a z niečoho bližšie neurčeného, no podvedome hľadaného, navzdory predurčenosti a neodvratnosti, z ktorej je utkaný jeho ľudský osud.

„Hľadanie“ býva kľúčom otvárajúcim dvere k ďalšiemu hľadaniu, pričom postavy neraz túžia po tom, čo majú, ale čo vzdoruje ich zmyslovému uchopeniu a ovládnutiu. Často sa pohybujú medzi bilancovaním a balansovaním, na hranici reality a fikcie, opojného úspechu a tragického zlyhania. A hoci sú naporúdzi logicky znejúce zdôvodnenia, mnoho ráz do ďalších dejov zasiahne skôr magicky pôsobiaca skutočnosť. Alebo magická skutočnosť slov.

Ľudia, samota a bolesť

Starý pán uvzato hľadá jednu jedinú knižku. Na jej názov a autora si nevie spomenúť, no skôr než zomrie, chce si ju ešte raz prečítať. Ide o knihu jeho života, obsahujúcu „najkrajší, najmúdrejší príbeh“, teda kniha musí existovať tak ako jeho život, naplnený hľadaním prostredníctvom slov; starý manželský pár sa rozhodne „zbaviť sa minulosti, skrášliť si život novými rekvizitami a maškarami“.

Presťahuje sa do moderného a väčšieho domu, „ibaže sa v ňom nedá žiť“, a tak sa tí dvaja vrátia do pôvodného bytu. Nie je o nič lepší či horší, zosobňuje však ich spomienky na ich život. Ani lepší, ani horší, ale vlastný, dôverne známy, plynúci v malých a trvalých istotách; stará dievka Flóra pocíti túžbu „rýchlo a bezodkladne niekoho milovať“, no naletí zištnej, egocentrickej domnelej sirote. Napriek tomu vzťah chápe ako záväzok a z neho plynúce povinnosti plní dôsledne a do posledného dychu „siroty“, lebo „láska jestvuje len sama pre seba, nemá príčinu, nemá vysvetlenie“; starší manželia po prvý raz vycestujú k moru, no tam ich zmáha pocit viny, keďže oná dávna túžba sa naplnila neskoro, inokedy a inak, než si predstavovali.

Hlučné ticho bez ľudí

Zrazili sa totiž dva protichodné svety: svet „stravného, nájomného, splátok a dôchodkov“ so svetom, „v ktorom ľudia v lete vstupujú na svoju jachtu s takou ľahkosťou, s akou si my naťahujeme galoše, keď prší“. Tak svoje poznanie zhrnie urazená žena, ktorej posledným slovom pred smrťou je „jachta“;

Bruchovravec sa náhle zľakne svojho hlasu a začne artikulovať dôsledne, hrdelne, ale iba najnevyhnutnejšie slová. Jeho bývalé bábky z varieté Evelyn, Barabáš a Edgar však potrebujú hlas, slová a myšlienky svojho spoluautora. Nevedia a nechcú žiť bez dialógov, ktoré s bruchovravcom vymýšľali a ktoré znamenajú ich identitu. Lebo ako vraví Edgar, „ľudia zovšeobecneli“, „ľudstvo ohlúplo životom v modernej civilizácii, vzdáva sa prepychu samostatného myslenia a individuálneho výrazu a hovorí, akoby omieľalo text všeobecnej bruchovravy“; Jean-Louis sa odsťahuje od rodiny po tom, čo mu žena ujde s iným.

Nikam nechodí, s nikým nehovorí, no jedného rána sa zobudí na príliš hlučné ticho bez ľudí, v kulisách vlastnej samoty s neživými rekvizitami vonkajšieho sveta. Vypukla vojna, mesto evakuovali, a on je sám vo svete, ktorý ho ponížil. „Bez ľudí nemá zmysel ani samota a bolesť,“ skonštatuje a všetko dovtedajšie živorenie v tej nešťastnej absurdnosti získava takú relatívnu hodnotu, že sa ho už môže vzdať...

Komorné, ale i humorné a zväčša trpké poviedky nevšednej jazykovej kultúry a štylistickej bravúry zdatne preložil Peter Macsovszky, čo je potešiteľné zistenie, keďže v prípade predchádzajúcej Máraiho Spovede mešťana išlo o prekladateľský omyl Petra Kováča.

Ďalšie knihy

Zem, zem!... Pamäti

Kalligram, 2010


Román patrí medzi Máraiho memoárové diela. Autor sa tu lúči so svetom svojho detstva, svojej mladosti, so svetom starých poriadkov, kde bolo všetko na svojom mieste a kde ešte vládla úcta. V románe však od začiatku dominuje podrobný opis útrap spôsobených príchodom Červenej armády do Maďarska. Je to akoby dovŕšenie apokalyptického údelu strednej Európy.

Kniha byliniek

Kalligram, 2010


Toto útle a nevtieravé dielko chce byť vlastne spoľahlivým, múdrym a zrozumiteľným spoločníkom do chvíľ pohody i nečasu. Napriek tomu, že je záznamom autorovho náhľadu na život, nemožno v ňom hľadať ucelený, prísne sformulovaný filozofický systém. Možno práve v tom spočíva jeho najväčšie čaro. A ešte azda v tom, že v originálnej podobe sprístupňuje myšlienkový fundament jedného monumentálneho životného diela.

Spoveď mešťana

Kalligram, 2011


Prvá časť knihy je príbehom prvých vnútorných kríz vnímavého, inteligentného chlapca, ktorý hľadá rovnováhu medzi túžbou po slobode a nevyhnutnosťou prispôsobiť sa spoločenským normám. Druhá časť hovorí o nemeckých, francúzskych a talianskych rokoch začínajúceho novinára a spisovateľa, o hľadaní vlastnej cesty v prostredí mondénnej, ale rozvrátenej povojnovej Európy, v ktorej spodných prúdoch vrie nepokoj spôsobený rozpadom hodnôt "starého sveta".

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Šport je dôležitý pre fyzické aj mentálne zdravie
  2. Toto jedlo si v čínskej reštaurácii objednávajú iba tí, ktorí sa vyznajú
  3. Neplatíte kreditkou? Pozrite si 5 tipov, prečo by ste mali
  4. Veľký úspech slovenskej kávy v medzinárodnej súťaži Great Taste
  5. Horské chaty sú legendy, ktoré píšu svoje vlastné príbehy
  6. Kampane SME patria medzi najlepšie slovenské reklamy
  7. Regionálne poklady nájdete aj v Kauflande
  8. Slováci zisťujú, že mať plán je dobrá vec
  9. Týchto 5 nehôd v domácnosti vás presvedčí - poistenie sa oplatí
  10. Chcete mať ekologickú domácnosť? Začnite od zelenej elektriny
  1. Mobilný zdvihák pre pacienta
  2. Horské chaty sú legendy, ktoré píšu svoje vlastné príbehy
  3. Otázky zo zubárskeho kresla: Zubné implantáty
  4. Neplatíte kreditkou? Pozrite si 5 tipov, prečo by ste mali
  5. Únava, Stres ? Nízke libido ? Riešenie je jednoduché!
  6. Veľký úspech slovenskej kávy v medzinárodnej súťaži Great Taste
  7. Obľúbená značka YES! sa rozrastá o nové proteínové tyčinky
  8. Kampane SME patria medzi najlepšie slovenské reklamy
  9. Štyri znaky nesprávneho zateplenia a ako sa im vyhnúť
  10. Kreatívne učenie
  1. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 27 705
  2. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 17 103
  3. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 16 189
  4. Premení klimatická kríza Liptov na Podunajskú nížinu? 10 516
  5. Užite si čarovnú jeseň na horách: Tipy na výlety pre celú rodinu 10 081
  6. Unikátny zážitok na Muránskej planine. Uvíta vás tisícka sysľov 9 973
  7. Blíži sa nová kríza, ktorej následky môžu byť omnoho väčšie 9 439
  8. 5 digitálnych vychytávok, ktoré vám uľahčia štúdium 9 363
  9. Školský rozvrh s kalendárom prázdnin v denníku SME 9 180
  10. Horské chaty sú legendy, ktoré píšu svoje vlastné príbehy 7 678
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Odborníci porazili Matoviča. Na svadbách bude nakoniec len 30 ľudí

Nebudem už bojovať za slobodu nezodpovedných ľudí, tvrdí premiér.

Premiér Igor Matovič.
Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Jedného dňa neprídu bociany

Mysleli sme si, že temná budúcnosť ostane scenárom katastrofických filmov, ale nie.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME