Vzal hlavu a gamby z úst odrezal. Dobšinského rozprávky nevhodné pre deti

Máme veľké šťastie, že slovenské povesti zozbieral človek, ktorý chápal život v celej jeho krutosti.

Máme veľké šťastie, že slovenské povesti zozbieral Pavol Dobšinský, ktorý chápal život v celej jeho krutosti.

V hustej tmavej hore býval jeden vlkolak a mal pri sebe tri dcéry. Najmladšia z nich bola veľmi utešená. Raz tento ich otec nemal čo jesť a bol práve samotný s najstaršou dcérou. „Ach, dievka moja, poďže mi,“ povedá, „trochu poískať, poď!“

Dievke nebolo treba dva razy povedať, spravila mu po vôli, ale ako mu tak ískala, on ju schytil a tam naskutku zožral; neostal z nej ani len koštialik. Potom sa prevalil a drichmal do druhého rána.

„Ach, dievka moja, poďže mi trocha poískať, poď!“ zavolal zas na strednú. A tej sa to istô zviedlo, ako i staršej.

Viete, z akej rozprávky ste si práve prečítali úryvok? Volá sa Vlkolak a patrí k tomu najlepšiemu z nášho kultúrneho dedičstva.

Priveľa krvi

Životopis
Pavol Dobšinský

* 16. marca 1828 Slavošovce

† 22. 10. 1885 Drienčany

Najvýznamnejší zberateľ slovenskej ľudovej slovesnosti, príslušník štúrovskej generácie.

Vzťah Dobšinského k rozprávkam sa začal už v rokoch 1850 – 1852, keď bol v Revúcej tajomníkom Samuela Reussa, zakladateľa etnológie na Slovensku a zberateľa.

Po odchode z Revúcej pôsobil Dobšinský ako kaplán v Brezne a Rožňavskom Bystrom. V rokoch 1858 — 1861 bol profesorom na lýceu v Banskej Štiavnici, kde redigoval časopis Sokol, a od roku 1861 pôsobil ako farár v Drienčanoch.

Písal básne, prekladal romantických básnikov (Byron, Mickiewicz) aj klasikov svetovej literatúry (Shakespeare, Rousseau), venoval sa aj literárnej kritike, publicistike a folkloristike.

Zbieral povesti, porekadlá, povery, zvyky i piesne, preslávil sa však trojzväzkovým vydaním Prostonárodných slovenských povestí.

Deväťdesiat rozprávok, ktoré prezentovali tridsať rokov jeho zberateľského úsilia, sa mu podarilo vydať až v rokoch 1880 – 1883, teda len tri roky pred smrťou.

Pavol Dobšinský, farár zo zapadnutých Drienčanov, zbieral slovenské rozprávky tri desaťročia.

Na sklonku života ich vydal vlastným nákladom, pretože Martinská tlačiareň ich odmietla s tým, že by sa nepredávali. Dnes sú Prostonárodné slovenské povesti už literárnou klasikou.

Stále sa čítajú, sú nanovo upravované i dramatizované. Asi aj preto, že Dobšinský v nich nevidel len hlúpe povedačky. V povestiach, ktoré si ľudia odovzdávali z generácie na generáciu, cítil zakliatu vieru, túžbu i nádej národa.

Pripomínal, že ani kresťanstvu sa nepodarilo všetky tieto „prípoviedky“ vytrieť zo srdca ľudí, hoci ich vyhlasovalo za povery.

„Lež nie sú ony bludom, len jasným svetlom, cez ktoré nazrieť môžeš do tajnej sveta budúcnosti,“ napísal vo svojich úvahách o slovenských povestiach.

Kým Božena Němcová ľudové rozprávky výraznejšie upravovala, Dobšinský sa na ne díval očami etnológa. Veľmi si vážil ľudový jazyk, svojrázne rozprávačské štýly nepotláčal ani neaktualizoval. Jeho Prostonárodné slovenské povesti sa tak stali trvalou historickou hodnotou.

Treba ich však čítať deťom pred spaním v pôvodnom znení, keď je v nich toľko krvi, podobne ako v gréckych mýtoch, ku ktorým ich Dobšinský prirovnával?

Príbehy pre dospelých

Rozprávka nebola pôvodne žánrom určeným na pobavenie či uspanie faganov.

„Dobšinského texty nikdy neboli písané pre deti, boli určené celej komunite. Sú v podstate symbolickým vyjadrením predstáv o boji dobra a zla, za ktorým sa skrývajú každodenné skúsenosti i predstavy o duchovnom svete,“ vysvetľuje Timotea Vráblová, ktorá sa na Ústave slovenskej literatúry SAV venuje práve dejinám našej staršej literatúry.

Psychológovia vidia v rozprávkach ukryté archetypy, životné modely správania príslušnej komunity.

„Napriek krutosti sú pre dieťa prospešné, lebo cez ne sa v ňom buduje schopnosť prežiť,“ myslí si Vráblová. Výhodou rozprávok je totiž to, že sú v nich pevne stanovené hranice dobra a zla a zlo je riadne potrestané.

Aj etnologička Hana Hlôšková v rozhovore pre SME potvrdila, že rozprávky v pôvodnom prostredí počúvali hlavne dospelí. Svedčí o tom podľa nej fakt, že vydania Dobšinského rozprávok pre detského prijímateľa museli byť upravené a zjednodušené.

„Keď začnete čítať klasické trojzväzkové vydanie Dobšinského, dieťa istého veku nechápe, čo človek hovorí. Jazyk je zložitý, plný archaizmov,“ opisuje Hlôšková. Aj rozprávková viera v spravodlivosť, hoci je iste dôležitá aj výchovne, je podľa nej skôr hodnotou dospelého spoločenstva.

Vrahyňa Popeluša

Napríklad rozprávka o Medovníkovej chalúpke je síce zaradená už do čítanky pre 2. ročník základnej školy, dnešní školáčikovia si však v texte prečítajú už len to, že sa ježibaba premenila na popol.

Dobšinský však v pôvodnej rozprávke nazvanej Múdry chlapec nešetrí naturalistickým prerozprávaním boja medzi deťmi a starou babou. Opisuje, ako jej vzbĺkli šaty, ako sa metala ako had, ako vyliezala z pahreby a vyhrážala sa im.

„Nuž tá veru už iba zdúvala sa a fučala ako mechy, jazyk vyplazila, bielky na očiach jej vyskokli ako upečené vajcia, sila z nej vybehla a telo sa upieklo na škvarku,“ napísal.

Aj Dobšinského Popeluša je trochu iná ako nežné dievčatko, na ktoré sa pozeráme každé sviatky v televízii. V jeho verzii je z domu vyhnaná macochou aj s vlastnými sestrami. Keď v lese natrafia na veľkého bosoráka s jedným okom, zabijú ho, pričom iniciátorkou vzbury je práve šikovná Popeluša.

„V najvatšej tichosti k tomu bosorákovi prikročili, jak prám na železnej ohromnitej posteli rozvalený ležal; — a ten istý rozpálený kutáč do toho jednoho oka mu vrazili a nim ven a konec koncom cezskrze hlavu prepálili, a on mrtvý dolu z postele skotil sa.“

Smrť bola bežná

uryvky.jpgMiera brutality Dobšinského rozprávok sa podľa etnologičky nedá hodnotiť dnešnými meradlami.

„Náš vzťah k smrti, zraneniam či bolesti je iný, ako bol v devätnástom a v predchádzajúcich storočiach. Ľudia zomierali v domácom prostredí, smrť bola medzi nimi prítomná. Vtedy deti bežne zažívali uhynutie domácich zvierat, dnes psíkov pochovávame na špeciálnych cintorínoch a je to trauma,“ vysvetľuje Hlôšková.

Dobšinský vedel veľmi dobre, že postavy čertov, drakov, stríg a ježibáb sú v príbehoch práve preto, aby vyvolávali strach. Rozprávky učili, že zlej bytosti netreba ani len prst podať, lebo človeka potom uchytí celého.

„Krutosť k Dobšinského rozprávkam patrí, takže sme sa jej nesnažili vyhnúť,“ hovorí Anton Korenči z divadla Malá scéna STU, kde aktuálne hrajú až štyri Dobšinského rozprávky. „Na javisku to však nepôsobí naturalisticky ani samoúčelne. Napríklad v rozprávke Trojruža vystraší deti Potvora, no vzápätí dostáva bozk a mení sa v princa.“

„Násilie nie je niečo, s čím sa dnešné deti nestretávajú. Práve naopak, v moderných rozprávkach sa využíva veľmi často a na deti pôsobí atraktívne. Detský divák totiž veľmi rýchlo vytuší, ak sa ho snažia filmy a programy vzdelávať. Najradšej na veci prichádza sám, aj keď sa spôsob podania príbehu môže zdať dospelým príliš agresívny,“ hovorí producent pripravovaného animovaného filmu s názvom Dobšinský, Peter Badač.

Aj dnešné deti milujú silné príbehy. Tie, čo vyrástli na Disney Channel, však bude čítaný Dobšinský už skôr nudiť ako šokovať. „Deti naňho nemajú trpezlivosť. Kým sa k niečomu dostanete, musíte prečítať desať strán, všetko sa opakuje,“ komentuje mamička sedemročnej školáčky.

Slovenský Homér

Dobšinský však nie je jediný zberateľ slovesnosti, ktorý sa nevyhýbal krutostiam ľudových príbehov. Aj Samo Czambel má rozprávky, v ktorých sa mlynár len tak nahnevá a utne dievčinke ruky až pri pleci, ani sa čitateľ nenazdá.

Spisovateľ Ľubomír Feldek išiel ako autor Veľkej knihy slovenských rozprávok v Dobšinského šľapajach. Sám si mohol vyskúšať, aké ťažké je zachovať staré príbehy, ale zároveň ich podať súčasníkom. Podľa neho na to treba mať pokoru i literárny vkus. Dobšinský mal oboje.

„Jeho folkloristická pokora sa prejavuje v tom, že pri všetkých rozprávkach uvádza mená podávateľov. Jeho literárny vkus zas v tom, že dokáže vybrať spomedzi rôznych podaní tej istej rozprávky to najlepšie,“ napísal Feldek do eseje o Dobšinskom, ktorú vydalo Literárne informačne centrum v knihe Pamodaj šťastia, rozprávka.

Feldek si všimol, že kým mladý Dobšinský sa ešte ako prekladateľ Hamleta obmedzoval istými mravnostnými ohľadmi, v staršom veku už niektoré veci v rozprávkach nechal tak, ak cítil, že sú pôsobivé a charakteristické.

Podľa Feldeka môže slovenská literatúra pokladať za neobyčajné šťastie, že jej rozprávkové bohatstvo zhromaždil a definitívne zachránil práve Pavol Dobšinský. Bol totiž húževnatou osobnosťou bez predsudkov, ktorá chápala všetko, čo prináša život – či už ten skutočný, alebo ten rozprávkový.

Sťahujú si ich rekordne

O digitálneho Dobšinského je rekordný záujem. Cez internet si ho začali sťahovať Slováci po celom svete.

Slovenská národná knižnica chcela, aby sme konečne na vlastnej koži pocítili prínos digitalizácie nášho dedičstva. V rámci národného projektu Digitálna knižnica a digitálny archív ako prvé sprístupnili štyri diely rozprávok a povestí Pavla Dobšinského.

„V uplynulých dňoch sme si pripomenuli 185. výročie jeho narodenia. Aj to bolo jedným z dôvodov tohto výberu,“ vysvetľuje hovorkyňa SNK Miriam Michaela Štefková.

Na internet zavesili naskenované staré vydania, ktoré majú historickú i estetickú hodnotu. Ide o voľné diela, pri ktorých sa autorské práva už nevzťahujú ani na ilustrácie, typografiu či ich obálku.

O digitálneho Dobšinského je rekordný záujem, návštevnosť stránky SNK vzrástla okamžite po zverejnení z priemerných 18 - 19 návštevníkov denne na vyše 1300, rozprávky si sťahovali aj používatelia z USA, Českej republiky, Veľkej Británie, Kanady, Nemecka, Francúzska, Talianska, Belgicka, Nórska, Rakúska, Švajčiarska, Srbska, Poľska, Mexika a Austrálie, zaznamenané boli dokonca aj návštevy z Brazílie, Saudskej Arábie či z Kolumbie.

SNK bude v zverejňovaní voľných diel slovenských autorov pokračovať, konkrétne tituly však zatiaľ neavizovala.

Národný projekt Digitálna knižnica má rozpočet 49,5 milióna eur a je spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

Na webstránke národnej knižnice sa od 15. marca nachádzajú nasledovné knihy:

Pavol Dobšinský, Prostonárodnie obyčaje, povery a hry slovenské, 1880;

Pavel Dobšinský, Prostonárodné Slovenské Povesti (Sošit 2.), 1928;

Pavel Dobšinský, Prostonárodné Slovenské Povesti (Sošit 1.), 1919

Pavol Dobšinský, Prostonárodnie Slovenské Povesti (Sošit 5.), 1906.

Stiahnuť si ich možno z http://dikda.eu/slovenske-rozpravky-na-stiahnutie.

Tieto tituly sa nachádzajú aj na elektronickej knižnici Zlatý fond denníka SME.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  3. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  4. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  5. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  6. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  7. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  8. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
  9. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
  10. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
  1. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  2. AAA AUTO za päť rokov predalo 320 tisíc vozidiel
  3. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  4. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  5. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  6. Slávnostná imatrikulácia SvF STU v Bratislave
  7. Univerzita vyTVORená nápadmi študentov!
  8. Slovenské mestá môžu využiť eurofondy na zelené strechy
  9. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  10. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
  1. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 17 486
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 4 637
  3. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 3 326
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 2 984
  5. Kedy sa refinancovanie oplatí? 2 193
  6. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 2 066
  7. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 2 039
  8. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 1 814
  9. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 318
  10. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 1 206

Téma: Víkend


Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Valach: Ak Petrovi niekto nepomáha a potom ho prešprintuje, divák to vidí

Dva roky za sebou priviedol Ján Valach ako tréner mužskej reprezentácie Petra Sagana k titulu majstra sveta.

DOMOV

Na smrti trojročného chlapca má podiel nemocnica, zle ho liečila

Úrad zistil, že nitrianska nemocnica v liečbe chlapca pochybila.

KULTÚRA

Argentínsky kritik pre SME: Slováci, zostaňte takí, akí ste

Prestížne americké médiá chvália Učiteľku.

Neprehliadnite tiež

Zarába rekordne veľa, ale žije ako vojak. Stačilo, hovorí Madonna

Trvá dvadsať minút, kým jej po koncerte prestane pískať v ušiach.

Slovensko bude o Oscara súťažiť s Čiarou

Americká akadémia uvidí príbeh nelegálneho pašeráka Adama.

Yoko Ono zasiahla proti poľskej limonáde. Aj keď právo na to celkom nemá

Novovzniknutá firma nemala šancu, Yoko vlastní značku John Lennon.

BBC bude cez víkend pripravovať reláciu o slovenskej hudbe

World Music Festival v Bratislave pomôže zviditeľniť našu hudbu.