Na začiatok treba povedať, že znalosť slovenského diváka susedných kinematografií je žalostne nízka. Už len preto je pozitívne, že sa v našej distribúcii sporadicky objavujú tituly, ktoré majú šancu tento stav aspoň čiastočne zmeniť. Jedným z takýchto prípadov je aj Taká Amerika režiséra Gábora Herendiho. S nálepkou najúspešnejší maďarský film roku 2002 práve prichádza do našich kín.
Mladý budapeštiansky režisér Tamás sa živí nakrúcaním reklám a videoklipov, čo ho však príliš neuspokojuje. Túži po celovečernom filme podľa vlastného scenára. Ako jedna z príležitostí sa ukáže americký producent Alex Brubeck, prichádzajúci na návštevu Maďarska s prísľubom možnej spolupráce. Tamás s dvoma bratmi sa pokúsi zosnovať plán, ako získať polovicu rozpočtu, ktorá je jednou z Brubeckových podmienok na spolufinancovanie filmu. Všetko je ale trochu inak, než trojica na začiatku očakávala.
Námet a východisková zápletka nápadne pripomínajú filmy z hollywoodskej produkcie, pričom však vychádzajú z maďarských reálií. Scenárista, režisér a producent v jednej osobe Gábor Herendi do veľkého kotlíka namiešal väčšinu prísad, ktoré majú šancu prilákať ľudí do kina. Bláznivé skeče, atraktívne prostredie, dynamický dej, ľúbostné zápletky. No ukázalo sa, že množstvo prísad nie je zárukou chutného jedla. V tomto prípade najviac chýbala rada schopného ochutnávača-dramaturga, ktorý by eliminoval nadbytočnosti a dohliadol na to, aby sa všetko správne dovarilo. Bohužiaľ, ani jedno sa nenaplnilo. Pri konzumácii tohto guláša sa dostavuje akútny pocit, že tvorcovia pri snahe o dostatočnú pikantnosť svoje jedlo prekorenili a v záujme rýchleho výsledku nedovarili.
Taká Amerika je sledom scénok rôznej kvality. Chvíľami sa objaví celkom svieži nápad, ktorý však pochová hneď niekoľko ďalších, dávno videných a počutých. Navyše pokrivkáva aj ich vzájomné prepojenie, takže na vrub filmu treba pripísať niekoľko logicky ťažko stráviteľných nepochopiteľných zvláštností, medzi inými motivácie postáv. Chvíľami sa človek nestíha čudovať a pýtať: Prečo vlastne to všetko? Ak Brubeck vie, že Tamás nemá peniaze, načo s ním hrá divadlo? Hodil by András do rozvodneného Dunaja brata len preto, že je úspešnejší? A vôbec, môže niekto uveriť, že ktosi s takým príšerným prízvukom, ako má Brubeck, je Američan?
Gábor Herendi na jednej strane parodizuje postupy americkej dramaturgie, na druhej strane ich sám využíva ako stavebný kameň svojho príbehu. To nemuselo byť na škodu, keby výsledok nechutil ako nepodarený americký jablkový koláč, do ktorého popadali kúsky maďarskej klobásy. Snáď poteší tých, ktorí obľubujú zábavu v duchu American Pie, no sklame všetkých, ktorí dúfali, že sa o maďarskej kinematografii dozvedia niečo zaujímavé. Pikantnosť, bez ktorej by sme sa v tomto prípade celkom zaobišli.
