Chcela využiť tvar púpavy a urobiť z neho originálne svietidlo. Napokon sa jej to podarilo tak dobre, že vyhrala medzinárodnú súťaž Talent designu.
Keď si oproti vám sadne krehké mladé dievča a začne hovoriť, ako ráno prebrúsilo kovový stojan, lebo začal hrdzavieť a že sa momentálne venuje výrobe veternej turbíny s fotovoltickými článkami, na chvíľu stratíte reč.
Denisa Lukáčová práve končí štúdium priemyselného dizajnu na bratislavskej VŠVU, no ako vraví, to je len začiatok.
Pred pár dňami vyhrala hlavnú cenu spomedzi 360 súťažiacich Talent Designu 2012 v Zlíne. „Súťaže sú dnes veľmi potrebné. Dizajnéri musia byť videní, inak im nik nedá šancu,“ hovorí.
Na začiatku bola púpava
Svietidlo PupaLight asi zabodovalo aj preto, lebo ho urobila žena, vraví so smiechom mladá autorka.
Porota uviedla, že jej svietidlo má „veľmi romantický charakter a prekvapuje technickým riešením“, nad čím sa Denisa Lukáčová iba pousmeje.
„Musela som vyriešiť veľa technických vecí. Dizajn nie je len o farbe či peknom tvare, tvar a technická stránka musia byť v súlade,“ hovorí.
Na začiatku mala jasnú predstavu svietidla, z ktorého by sa dali jednotlivé diódy, semiačka púpavy, vytiahnuť a svietili by tam, kde ich uložíte. Musela to konzultovať so sklármi a elektrikármi, ktorí ju veľmi dlho odbíjali s argumentom, že to skrátka nejde.
„Už som si myslela, že sa to nepodarí, no bola som presvedčená, že pre ľudí, ktorí sa tomu profesionálne venujú, to predsa nemôže byť taký problém. Napokon som našla skvelého elektrikára. Veľmi sa nadchol a chcel mi pomôcť.
Vyrobil nabíjačky, vďaka ktorým sa diódy nabíjajú presne tak, ako som si to predstavovala. A potrebné otvory do skla som vyvŕtala sama.“
Škola verzus realita
PupaLight chodí už dva-tri roky úspešne po výstavách a súťažiach, jej autorka by teraz rada vyrobila aj ďalšie kusy. Ideálne by bolo nájsť firmu, ktorá by to chcela vyrobiť vo väčšom náklade, u nás to však nie je veľmi reálne.
„Na Slovensku je stále technická stránka veci dôležitejšia ako vzhľad. Vo svete to funguje inak – firmy hľadajú ľudí, ktorí sú schopní priniesť niečo nečakané. Všetci sa pritom radi pozeráme na pekné veci. U nás však prevažujú stereotypy. Firmy si vystačia s konštruktérmi, ktorí prídu s najefektívnejším riešením. Otázka je, dokedy to firmám bude stačiť,“ vraví Lukáčová.
Priemyselnému dizajnu sa venuje už od strednej školy, no má obavy z toho, kde sa zamestná.
„Väčšina dizajnérov vychádza zo školy nabitých energiou a veria, že zmenia svet. Postupne im energia opadá. Kreativita je u nás príliš potláčaná, byť dizajnérom znamená najmä prehovárať.“
Kolobežka Velobag s úložným priestorom v prednom kolese. FOTO: ĽUBICA MILDEOVÁ
Nie je pritom z kategórie tých, čo by radi iba robili pekné návrhy v počítači.
„Manuálna zručnosť je dnes pre dizajnéra veľmi dôležitá, ak chce niečo dokázať. Vizualizácie dokážu byť nesmierne pekné, no zrealizované veci sú predsa ešte krajšie (smiech). Nie je veľa firiem, ktoré dokážu sny dizajnéra splniť. Vtedy nastupuje on sám, musí dokázať, že sa to dá. Našťastie mňa to veľmi baví, mám to v génoch – otec aj dedko sú technické typy.“
Otec ju zatiahol aj do výroby veternej turbíny s fotovoltickými článkami.
„Chcela by som vymyslieť niečo úchvatné, ale ak to nebude fungovať, bude to nanič. Vo svete je už vymyslené vari všetko v tejto oblasti. Ide o rokmi overenú technológiu, ktorá funguje iba pri konkrétnom použití. No verím, že dačo vymyslím,“ dodáva optimisticky mladá dizajnérka.
PupaLight – osvetlenie do interiéru inšpirované púpavou. Skladá sa z odnímateľných častí, ktoré svietia aj po odňatí z hlavného stojana, ktorý ich zároveň nabíja. FOTO – PETER FROLO
