Ešte pred rokom by sa asi mnohí stavili, že najväčšou hviezdou francúzskeho filmu je Alain Delon a že nik nereprezentuje uvoľnený spôsob života lepšie ako Jean–Paul Belmondo. Lenže pred rokom, to už bolo dávno.
Odvtedy má Francúzsko novú hviezdu a nové meno, ktoré láka divákov do kina. Volá sa Omar Sy, minulý rok dostal Césara pre najlepšieho herca a v ľudovom hlasovaní sa stal najobľúbenejšou osobnosťou Francúzov.
Aj Slováci videli, ako hrá v komédii Nedotknuteľní (bol to ten nekonvenčný a neľútostný ošetrovateľ, čo sa staral o bohatého Parížana na invalidnom vozíku) a stali sa tak súčasťou nového rekordu.
Ešte žiadna iná francúzska komédia nebola taká úspešná vo svete, za hranicami ju videlo vyše 23 miliónov ľudí, o čosi viac ako Améliu z Montmartru.
Predpokladalo sa potom, že aj ďalší film s Omarom Sy v hlavnej úlohe bude podobne úspešný, najmä ak to bude príbeh o dvoch policajtoch z rozličného sociálneho prostredia, a tým to tak trochu pripomenie príbeh z filmu Nedotknuteľní. Náš distribútor tomu dokonca prispôsobil aj názov filmu – z De l’autre coté du périph (Na druhej strane obchvatu) sa stali Nepoužiteľní.
Výpočty úplne nevyšli, Nepoužiteľní už neboli takí dobrí, ani takí úspešní. Dajú sa však použiť na ilustráciu toho, čo sa vo francúzskej spoločnosti deje a ako na to reaguje jej kinematografia.
Ideál Zidanovej generácie
Písať o tom, že hrdina filmu má čiernu pleť, by sa dnes malo považovať za nemiestne, pretože v modernej spoločnosti to už nemá byť téma. Množstvo televíznych relácií a debát je však skôr prejavom toho, že to téma je.
Politológovia, sociológovia aj novinári hovoria, že k tradičnému rozdeleniu spoločnosti na pravičiarov a ľavičiarov, prípadne katolíkov a neveriacich treba otvorene pričítať aj rozdelenie podľa etnického princípu. V nej sú rozdielne názory na to, či je dosť potomkov prisťahovalcov vo vysokej politike, alebo na riadiacich miestach vo firmách. A či sa ideál Zidanovej generácie (bola zložená z futbalistov rôzneho pôvodu a v roku 1998 získala na majstrovstvách sveta zlato) dostal aj za hranice futbalového štadióna.
Aj filmári by mohli poskytnúť zopár odpovedí. Omar Sy je prvým černochom, čo má Césara pre najlepšieho herca. Nebolo veľa pekných a filmových úloh, za ktoré by ho mohol niekto dostať skôr.
Nepokoje na predmestiach (na tej druhej strane obchvatu) z roku 2007 ukázali, koľko napätia v spoločnosti je, ale v populárnej kinematografii sa to zaznamenalo zriedka. Ak to niekto nakrútil (napríklad Mathieu Kassovitz vo filme Nenávisť), získal síce uznanie, ale zostal v pozícii nekonvenčného filmára, rebela.
Lepší ako prezident
Komédia Nepoužiteľní mala svetovú premiéru vlani v decembri. Jedna vražda spojí dvoch policajtov s rozličnými pracovnými metódami. Obaja obdivujú Belmonda – ibaže jeden pochádza z bohatej štvrte, je tak trochu suchár a náchylný uprednostniť kariérny postup pred spravodlivosťou, ten druhý je výbušný a radšej urobí chybu, ako by mal neurobiť nič. Nemá pred sebou bohvieakú perspektívu, a predsa – nakazí aj toho prvého a spolu odhalia vážny politický podvod.
Omar Sy hrá, samozrejme, toho druhého.
Pred pár dňami sa vo Francúzsku robil nový prieskum popularity, tentoraz medzi deťmi. Robustného herca už pozná skoro také isté percento ako súčasného prezidenta Hollanda a bývalého Sarkozyho. No kým oni sú v rebríčku na 48. a 49. mieste a Gérard Depardieu dokonca na päťdesiatom, on je stále prvý.
K podobným výsledkom sa už dopracovali viaceré spoločnosti, ktoré skúmajú verejnú mienku. „Francúzi v ňom vidia naplnenie hodnôt republiky – spoločenský vzostup a úspech dieťaťa predmestia,“ povedal riaditeľ agentúry Ifop.
Čo s takou slávou
Filmári sa teraz možno pýtajú, ako Omarovu slávu využiť. Komédie Nedotknuteľní a Nepoužiteľní zabavili, ale realitu úplne nevystihli, nesú stopy idealizmu a utópie. Nakrúti s Omarom Sy niečo striedmejšie oscarový režisér Michel Gondry? Spolu s Audrey Tautou ho obsadil do adaptácie knihy Borisa Viana Pena dní. To je však zase surrealistický román...
Sy sa medzitým odsťahoval do Los Angeles. Vraj nie preto, že sa chce vyhnúť plateniu daní. Učí sa po anglicky. Lebo ktovie, v Hollywoode dostávajú Oscary i Francúzi, a už dávno, od roku 1939 aj černosi.
