Literárium / Stanislav Rakús
Spojiť vierohodnosť a účinnosť do organického celku patrí k najťažším úlohám pri tvorbe umeleckého, konkrétne prozaického textu už aj preto, že ide o konkurenčné činitele.
Dobre to vidieť na zábavnej a oddychovej literatúre, ktorá dosahuje svoju účinnosť na úkor vierohodnosti (napätie vytvárané sieťou náhod, čierno-biele rozvrstvenie postáv, happy end a pod.).
Nedostatok vierohodnosti, autenticity, pravdepodobnosti, prirodzenosti sa v bežnom kritickom jazyku, a to aj v textoch, ktoré nemajú vyslovene zábavné zameranie, často označuje ako papierovosť, vykonštruovanosť, umelosť, falošnosť, nepresvedčivosť či verbalizmus a ornamentálnosť.
Nevyhnutnosť dospieť k súdržnosti vierohodnosti a účinnosti sa nevzťahuje iba na tzv. mimetickú, život napodobňujúcu literatúru, ktorej výrazným reprezentantom je realistická próza, ale aj na literatúru deformačného typu. Jej vierohodnosť spätá s účinnosťou spočíva okrem iného v systéme pohľadu a nazerania.
Ide tu o strategický zostup vysokej autorskej pozície na nižšie priečky, o taký sprostredkovaný záber, ktorý sa vyznačuje rozličnými deficitmi a limitujúcimi faktormi (mravnými, intelektuálnymi, skúsenostnými, kultúrnymi, civilizačnými, kontextovými a pod.). Rozprávačom sa pri takomto stvárňovaní sveta môže stať alkoholik, duševne narušený človek, dieťa, tínedžer, asociálne indivíduum, no i zviera alebo vec. Nič nebráni tomu, aby tieto redukcie dosiahli aj mimoriadne nízku, ba až "nulovú" úroveň, ktorá však obohacuje a autorovi prináša vysoký zisk. No platí to i opačne. Stretneme sa s tým najmä vtedy, keď si povaha témy vyžaduje komunikačne náročný, intelektuálne špičkový typ rozprávača.
Súvzťažnosť vierohodnosti a účinnosti môže zabezpečovať aj kultúrne a žánrové povedomie, napríklad arteficiálny látkový podklad v prípade rozprávky alebo systémové pravidlá, celistvosť a štýl v magickom realizme, poetika absurdity, prenesenosť a metaforickosť či vedomie – tak to býva v lyrike –, že nezrozumiteľným jazykom sa možno dostať tam, kde zrozumiteľný a logický jazyk nemá prístup.
Funkčná spätosť vierohodnosti a účinnosti sa dosahuje aj celým radom iných prostriedkov a nezaobíde sa ani bez jemnej vnímavosti, pripravenosti a dotvárajúcej iniciatívy čitateľa.
