Bola to dlhý rad. Keby bol na lístky, mal by z neho Valerij Zolotuchin (21. 6. 1941 – 30. 3. 2013) radosť. Lenže tentoraz prišli k slávnemu moskovskému divadlu na Taganke tí, ktorí sa s legendou sovietskeho i ruského filmu a divadla chceli rozlúčiť.
Poslední sa dostali na radu až po deviatej večer – sklonili tichučko hlavu pred rakvou veľkého herca a v posledných rokoch i šéfa Taganky, a šli domov.
Valerij Sergejevič Zolotuchin chcel byť hercom odjakživa. Vraj od plienok. Keď sa v roku 1964 dostal do Divadla na Taganke, cítil, že to je osudové divadlo.
Aj bolo. Za štyridsaťdeväť rokov tu zohral množstvo úloh. Možno chcel na chvíľu skúsiť niečo „skutočné“ a v roku 2007 sa nechal zlákať do politiky. Kandidoval na poslanca parlamentu za stranu Spravodlivé Rusko a kreslo získal. Vzápätí sa ho však vzdal a postúpil ho tomu, kto bol na kandidátke za ním.
Funkcia umeleckého šéfa divadla mu sedela omnoho lepšie než úloha zástupcu ľudu a plateného politika. Vrhol sa späť do divadla, viedol ho, i keď nemal riadiace funkcie príliš rád a ako šéf sa staral predovšetkým o umeleckú úroveň predstavení.
Táto úloha mu skutočne sedela. Vzdal sa jej až pod nátlakom choroby. Nádor na mozgu mu diagnostikovali na jeseň 2012. Od decembra už nebol schopný pracovať.
