Strohá geometria, ktorá sa vie dotknúť citov a núti premýšľať

Nesúhlasí s názorom, že v geometrii je už všetko vyriešené. Pri pátraní po jej ďalších záhadách ráta aj s účasťou divákov, hoci nenástojí na tom, že musia všetkému porozumieť. Stačí, ak odídu z výstavy s „estetickým posolstvom“.

Počas štúdia na VŠVU vystriedal štyri odlišné ateliéry, lebo chcel zistiť, akými rôznymi spôsobmi sa dá zhmotniť myšlienka. Na výrobu svojich diel používa lasery, skenery, softvéry, kybernetické ramená a technológie, ktoré sa využívajú v priemysle. Dokáže narábať s krehkosťou skla aj stálosťou kovov. Robí objekty, obrazy, sochy aj videá. „Snažím sa ukazovať, že veci môžu fungovať aj úplne inak, ako sme zvyknutí,“ hovorí výtvarník Ašot Haas (1981).

Geometrii sa venuje desať rokov, čo dokumentuje jeho aktuálna výstava v bratislavskej Zoya Gallery. Dopĺňa ju obsiahla monografia s textami Jiřího Valocha, Miry Sikorovej­Putišovej a Ľudmily Kasaj Poláčkovej. A okrem očistnej strohosti geometrických tvarov a presnosti línií je v nej aj veľa miesta na city a premýšľanie.

Bez zbytočností

Ako poznamenal Valoch na vernisáži výstavy – všetci máme radi príbehy. Nedá sa s ním nesúhlasiť a uvedomuje si to aj Haas. Vraví však, že geometriou sa začal zaoberať práve pre príbeh a preto, aby ho zbavil zbytočností. „Mám rád príbehy a geometria dokáže to, že príbeh diela môže byť každý deň úplne iný,“ hovorí. „Všetko záleží na divákovi, na tom, ako sa naň pozerá, akú energiu a výpoveď si z neho vezme.“

Geometria aj konštruktivizmus sú umelecké smery, ktoré majú za sebou desaťročia zákonitostí a objavených možností. Haas však stále vidí priestor na objavy a inovácie. „Je to pre mňa výzva. Niektorí ľudia vravia, že všetko je už v geometrii vyriešené. A mňa neuveriteľne baví povedať im, že to tak úplne nie je a že sa do problému geometrie dá vniesť aj istá myšlienka.“

Nápad vystavovať v galérii Zoya považoval za dobrý spôsob vyjadrenia kontrastu k jeho tvorbe. Až keď tam však reálne prišiel a rozmýšľal, kde aké dielo umiestni, pocítil, že to nebude jednoduché – takmer všetky miestnosti sú priechodné, nemajú pravé uhly, na stenách sú honosné látkové tapety, ťažké dlhé závesy, ozdobné štuky a krištáľové lustre.

„Mal som asi dva mesiace času a snažil som sa nájsť tému, ktorá by bola reakciou na ten priestor. Zo všetkých vecí, ktoré som si všimol, mi vychádzal kontrast medzi systémom a chaosom. Snažil som sa zachytiť hranicu, ktorá je medzi nimi. Ukázať, ako vzniká chaos na mieste, kde je veľa systému a naopak,“ vysvetľuje.

Milovať nežiaduce prvky

Na to všetko je potrebná aj priam remeselná zručnosť a Haas priznáva, že niekedy trvá zhmotnenie diela dlhšie, ako sa vyvíja samotná myšlienka. Naraz máva rozpracovaných aj viacero vecí, lebo sa občas stane, že niečo sa skrátka nedá urobiť tak, ako si to predstavoval. „A niekedy je to tak, že jednu myšlienku môže výtvarník riešiť aj celý život,“ vraví.

„Počas tohto bilancovania desiatich rokov svojej tvorby som si napríklad všimol, že od začiatku sa veľa zaujímam o kruh a stále je pre mňa nepochopený. Je to pritom zvláštne, aké rôznorodé veci ovládame, ale nedokážeme úplne presne vypočítať jeho obvod,“ uvažuje.

Pracuje aj s moiré. Bežne sa s ním stretávame ako s nežiaducim vzorom v televízii či vo fotografii pri prelínaní rovnobežných čiar. Ašot Haas ho však miluje. V jeho dielach totiž moiré nevzniká náhodne, ale cielene, pomocou kódu, presnej hrúbky línií a medzier medzi nimi. V diele I love moiré, ktoré na prvý pohľad pôsobí ako sklený hranol, schválne znásobil princíp vzniku moiré, čím dosiahol to, že v istom uhle vidíme objekt zrkadliaci sa sám v sebe, a teda štvrtý rozmer.

Haas rád necháva divákov, nech si sami dielo interpretujú, „nech sa potrápia a zamyslia“. „Interaktivita je v mojich dielach dosť podstatná. Chcem diváka zaujať, chcem, aby sa stal spoluautorom, aby to dielo precítil. Chcem ho odpútať od stereotypu a ukázať mu nový spôsob fungovania vecí.“

Nenástojí však na tom, že diváci musia vedieť čítať príbeh diela a porozumieť mu. Z výstavy tak môžu odísť aj s „estetickým posolstvom“, ako sa tomu vraví v jazyku umenia geometrie. „Veď aj obyčajná linka vyžaruje nejakú energiu, ktorú nemusíme vedieť presne opísať,“ vraví.

Nech si vyberiete ktorúkoľvek možnosť, z Haasovej výstavy odídete veľmi spokojní.