O čo prichádzame, keď nemáme múzeum dizajnu

V časti zrekonštruovaných priestorov Hurbanových kasární v Bratislave otvárajú výstavu Múzeum dizajnu, prosím.

Na výstave Múzeum dizajnu, prosím, ktorú otvárajú dnes v Hurbanových kasárňach v Bratislave, nájdete najmä diela zo zbierky komunikačného a priemyselného dizajnu SCD.(Zdroj: SME - VLADIMÍR ŠIMÍČEK)
FAKTY
Hurbanove kasárne
2010 – Slovenské centrum dizajnu (SCD) prejavilo záujem o komplex Hurbanových kasární, čím iniciovalo prevod stavby rezortu obrany pod ministerstvo kultúry
2012 – SCD sa stala zbierkotvornou inštitúciou, dnes vlastní tisícky diel
júl 2012 – SCD dostalo od ministerstva možnosť využiť takmer tisíc metrov štvorcových, predbežne do roka 2016
december 2012 – Divadelný ústav presťahoval do kasární depozit a sklad, priestory tu získal aj Slovenský filmový ústav a Nová scéna
apríl 2013 – do konca mesiaca by mala byť dokončená rekonštrukcia priestorov určených pre Slovenskú národnú galériu. Počas plánovanej rekonštrukcie presťahuje do kasární knižnicu, asi 25-tisíc diel zo zbierok a na jeseň aj administratívu.

Všetko má u nás svoj príbeh. Dokonca aj veci, čo neexistujú.

Napríklad, o príbehu stále neexistujúceho múzea dizajnu na výstave v priestoroch Hurbanových kasární v Bratislave celkom výstižne hovorí tričko s nápisom: Nevieme, Nemáme, Nedá sa, Nezáujem z dielne štúdia Komplot.

Netreba však všetko brať iba negatívne. Dlhé roky snáh Slovenského centra dizajnu (SCD), historika a dizajnéra Ľubomíra Longauera i členov združenia 84 (Priatelia múzea dizajnu) sú prostredníctvom výstavy Múzeum dizajnu, prosím jasnou ukážkou toho, že Vieme, Máme, Dá sa, Zaujíma nás.

Za pomerne krátky čas sa podarilo na prízemí kasární zrekonštruovať skvelé priestory pre galériu Satelit. Ďalšie dve poschodia sa zapĺňajú tisíckami exponátov.

„A keď pôjde všetko dobre, na konci roka by sme chceli požiadať o registráciu špecializovaného múzea dizajnu,“ hovorí Katarína Hubová, šéfka SCD.

WODA0836_res.jpg

Výstavu Múzeum dizajnu, prosím otvárajú dnes o 18.00 h v Satelite. Potrvá do 1. mája.

WODA0814_res.jpg

Veci, čo majú príbehy

Téma úvodnej výstavy je symbolická, hovorí Mária Rišková: „Je ňou komunikácia: širokej verejnosti hovoríme o zdanlivo skrytej práci na projekte múzea dizajnu a odbornú verejnosť zapojíme do diskusie o koncepcii budúceho múzea,“ vysvetľuje.

Spolu s Eliškou Mazalanovou a Marošom Schmidtom povyťahovali zo zbierok SCD najmä komunikačný a priemyselný dizajn od 20. rokov minulého storočia až po súčasnosť – telefóny, písacie stroje, televízory, rádiá, hracie skrinky, plagáty. Sú to diela slovenských a českých autorov.

Nie je to však hluché, nemé a slepé bádanie ako na výstave 60. roky – Štýl a móda, ktorá prebieha v Slovenskom národnom múzeu.

Tu majú veci nielen autorov, ale aj príbehy. A aké! Ľubomír Longauer, ale aj Maroš Schmidt o nich vedia rozprávať s vášňou a presnosťou. A s rovnakou vášňou a presnosťou ich nájdete v rozšírených popiskách.
Chodenie medzi exponátmi sa tak nezačína ani nekončí iba pri nostalgických spomienkach.

Dozviete sa napríklad, prečo má rádio Tesla Mimoza logo egyptskej firmy, prečo boli ulice Vrábeľ obsypané gramofónovými ihlami, na akom písacom stroji písal Boris Filan texty Elánu aj to, že Videosystém Video 2000 Tesla VM 2220, nazývaný aj „videosystém budúcnosti“, sa na trhu neujal, lebo Philips a Grundig zakázali predaj porna na špeciálnych kazetách.

sm-0410-014-kuratori.rw_res.jpg

Kurátori výstavy: Mária Rišková, Maroš Schmidt a Eliška Mazalanová.

WODA0890_res.jpg

Tisícky vecí, ktoré SCD, Ľubomír Longauer či členovia združenia 84 (Priateľov múzea dizajnu) získali pre budúce múzeum, treba zaevidovať a ak nie sú známi autori - pátrať po nich.

Zo smetiska do galérie

„Máme tu najmenšie tranzistorové rádio, najväčšiu hraciu skrinku či najmenší kotúčový magnetofón na baterky,“ hovorí Schmidt.

V rámci združenia Ostblok sa dva roky intenzívne venuje zbieraniu vecí z obdobia Československa, najmä z rokov 1945 – 1992, ale aj z 20. a 30. rokov. Predmety hľadá v inzerátoch, prostredníctvom priateľov aj na smetisku. Preto nie je žiadnou náhodou, že medzi partnermi výstavy sú aj OLO - bratislavskí smetiari.

„K bádaniu po autoroch jednotlivých vecí ma inšpirovalo chlapské doberanie sa so Zdenom Kolesárom a Tiborom Uhrínom. Posielali sme si fotky produktov alebo sa nad nimi stretávali a priraďovali k nim autorov – dizajnérov,“ hovorí. Napokon ho to nadchlo, je to vraj ako krásna detektívka a nie je to ani príliš náročné. Väčšina autorov či dedičov ich snahy víta a sú ochotní predmety budúcemu múzeu darovať.

„Náš záujem o minulosť je vo všeobecnosti menší než v Česku, no o to temperamentnejší,“ vraví Schmidt.
Prostredníctvom Ostbloku sleduje aktívny záujem o históriu predmetov u množstva ľudí. „Starí ľudia sa o ne zaujímajú preto, lebo sú to ich spomienky a mladí, ktorých nebaví Ikea, chodia na blšáky a nakupujú staré veci. Väčšinou to robia preto, lebo v nich vidia príbeh a chcú ho vedieť do detailov,“ vraví.

Teraz treba už len dúfať, že tú symbolickú vetu v názve výstavy – Múzeum dizajnu, prosím – budeme čoskoro počuť aj naživo na druhej strane linky.

WODA0857_res.jpg

Televízny prijímač Tesla 4110U Oravan, Tesla Orava Nižná n.p. (1960), Dizajn: Viktor Knotek. Tesla Oravan je prvý televízor, ktorý má dizajn od slovenského dizajnéra. Je následníkom prvého typu vyrábaného v závode Tesly v Nižnej pod menom Mánes, na ktorom sa rozbiehala výroba televízorov na Slovensku po preložení z Tesly Strašice. Predával sa za cenu 2600 Kčs a stal sa tak najlacnejším TV prijímačom svojej doby.

telefon_res.jpg

Telefón T65H, Tesla Liptovský Hrádok n.p. (1963), Dizajn: Bohumil Míra.

sm-0410-014-radio.rw_res.jpg

Rozhlas po drôte ARS 291, Tesla Valašské Meziříčí n.p. (1965), Dizajn: František Crhák

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Tatra banka opäť rozdáva vreckové 22 eur k novému Detskému účtu
  2. Ako zabrániť povodniam, či suchu? Riešenie nájde Climathon
  3. ČSOB: Najlepšou ochranou proti hackerom sú vzdelaní klienti
  4. Viete, kto stojí za udalosťami Novembra 89?
  5. V Nemocnici Košice-Šaca pomohla bariatria prvým dvom pacientom
  6. Nevymením peniaze Humenčanov za hodnotenie jednej mimovládky
  7. Vydanie denníka SME spolu s knihou Po stopách dávnej Bratislavy
  8. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli
  9. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s
  10. Dva rekordy na druhý pokus
  1. ČSOB: Najlepšou ochranou proti hackerom sú vzdelaní klienti
  2. Viete, kto stojí za udalosťami Novembra 89?
  3. V Nemocnici Košice-Šaca pomohla bariatria prvým dvom pacientom
  4. Prijatie delegácie z Kyjevskej národnej ekonomickej univerzity
  5. Nevymením peniaze Humenčanov za hodnotenie jednej mimovládky
  6. Ako zabrániť povodniam, či suchu? Riešenie nájde Climathon
  7. Tatra banka opäť rozdáva vreckové 22 eur k novému Detskému účtu
  8. Vydanie denníka SME spolu s knihou Po stopách dávnej Bratislavy
  9. 3 najväčšie chyby pri zateplení šikmej strechy
  10. EU v Bratislave udelila čestný titul doctor honors causa
  1. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli 33 216
  2. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s 29 054
  3. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu 18 020
  4. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno 9 326
  5. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom 8 653
  6. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti 7 113
  7. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu? 4 419
  8. Vydanie denníka SME spolu s knihou Po stopách dávnej Bratislavy 4 416
  9. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu 4 240
  10. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká 4 124

Hlavné správy zo Sme.sk

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Zimný alebo letný, aký čas bude mať Slovensko

Na čo je vlastne dobrá zmena času.

Komentár Petra Schutza

Len či nebola konečnou zadávateľkou veštica

Tóthovo svedectvo o sledovaní je na úrovni nepriameho dôkazu proti Kočnerovi.

DOMOV

Posúvali mu operáciu, dal vraj lekárovi peniaze a išiel hneď

Lekár odmieta, že by od pacienta zobral peniaze za uprednostnenie.

Neprehliadnite tiež

Miro Žbirka pokrstil nový Double Album

Pozrite si krst nového albumu Mira Žbirku Double Album.

Lady Gaga posielali na plastiku nosa. Producenti jej hovorili, že nestojí za nič

Do filmu Zrodila sa hviezda speváčka vložila svoj príbeh.