Hranice v ktorých sa pohybujeme, sú zhruba takéto: je to pop, je to produkt, ktorý síce vznikol za pár týždňov, ale marketing sa k nemu pripravoval mesiace. A sú to skladby, ktoré budú v rôznych rebríčkoch bodovať bez ohľadu na ich kvalitu.
Lenže otázka znie, či aj v takomto strednoprúde môže vznikať zaujímavá muzika. Odpoveď je jednoduchá – môže. Ak ste napríklad Justin Timberlake a hudbu vám pomáha robiť ďalší šikovný producent Timbaland (a ďalší).
Iste, album už nie je taká popová revolúcia ako predchádzajúci FutureSex/ LoveSounds. No v niektorých chvíľach, a ak by ste nepoznali autora, by sa časti skladieb pokojne stratili aj vo vysielaní rádiostaníc, ktoré sa bijú do hrude svojou alternatívnosťou. Aj keď takéto pasáže sú bezpečne ukryté za treťou minútou; napokon, niektoré skladby ich majú až osem (v pope!).
Čosi teda naznačuje už zistenie, že kým tomuto albumu dal NME 6/10, Pitchfork ho ohodnotil známkou 8,4. Takže si zhruba viete predstaviť, že tretí Timberlakov štúdiový nosič nebude úplne bežný strednoprúdový album. Keby všetok pop (neo soul, hocičo...) znel aspoň takto, hneď by sa dali rádiá počúvať.
