. A na otázku nečaká. Začne hovoriť sama - rýchlo a zaujato. O tom, ako jedenásťročná začínala v Bielom divadle, ako ju v šestnástich prijali Radošínci... Herečka Danica Jurčová (26).
Skúška
V druhom ročníku na VŠMU v študentskom predstavení Hra snov ma uvidel dramaturg SND a pozval ma na konkurz. Až dodatočne som sa dozvedela, že išlo o konkurz na hru Williama Shakespeara Ako sa vám páči, ktorú tu režírovala Eniko: Eszeniyová. Zo dňa na deň som získala jednu z hlavných úloh - Céliu. Neskôr si ma tam všimol pán Martin Huba a obsadil ma do svojho Višňového sadu ako alternantku na postavu Ani. Len po týždňovom skúšaní som sa ocitla na Divadelnom festivale v Plzni, kde zhodou kolností vtedy v hľadisku sedel aj prezident Václav Havel so svojou manželkou. Bola to pre mňa veľká príležitosť, ale aj náročná práca. Taká skúška ohňom. Dopadla dobre.
Medzitým
Nebolo to len divadlo. Už v 1. ročníku na vysokej škole som pred kamerou nakrúcala ľúbostný príbeh v réžii Igora Kováča Sny podľa Renoira, hrala som v televíznych filmoch a inscenáciách Stanislava Párnického a Petra Mikulíka, v rozprávkach, raz ma obsadili aj do úlohy mentálne postihnutého dieťaťa... Na VŠMU ma učili Zuzana Kronerová a Juraj Nvota, ich prísnosť vyvažovali pohodoví asistenti Ady Hajdu a Maťo Landl.
Boli ste do nich zamilovaná?
Áno, boli to naše idoly! (Smiech.)
Rok v Česku a anjeli strážni
Celý minulý rok som nakrúcala v Česku rozprávkový televízny seriál O stratenej láske, kde som hrala hlavnú postavu dievčiny Honzy, ktorá nezištne miluje svojho princa. Hoci sa jej príliš veľa lásky nedostáva, ona je ňou naplnená a potrebuje ju odovzdávať ďalej... Išlo o prepis knihy bývalej výbornej herečky Evy Hudečkovej, ktorou som bola nadšená. Honza sa mi stala blízkou svojou prirodzenosťou. Mala charakter, ktorý sa dal zahrať úprimne, nebolo tam čo predstierať.
Pracovala som s kvalitnými ľuďmi, ktorí boli veľmi príjemní a profesionálni. S mnohými z nich mám takmer rodinné vzťahy, viem, že mi zostanú na celý život. Pani Hudečková sa stala mojou vzácnou priateľkou, anjelom strážnym. Keď mám nejaký problém, vždy mi je nápomocná, vie mi poradiť. Vždy je dobré mať pri sebe niekoho, kto vás má úprimné rád a podrží vás, keď neviete, ako ďalej. S režisérom Viktorom Polesným mám rovnako úžasné vzťahy. Na jednej strane si týchto ľudí vážim a obdivujem, na druhej ich mám rada a sú to emócie vzájomné.
Aký bol konkurz? Mali ste veľa konkurentiek?
Tvorcovia filmu dlho hľadali hlavnú predstaviteľku. Na konkurze sa postupne vystriedalo takmer tristo herečiek. Pani Eva raz objavila moju fotografiu v castingovej agentúre a moja tvár ju podľa jej slov zaujala nehou a osobitou energiou. Pozvali ma a vyšlo to - úlohu som dostala.
V týchto dňoch nakrúcate s Mirom Šindelkom film Zostane to medzi nami. Aj tu ste museli prejsť castingom?
To, že som získala hlavnú úlohu, bola zhoda náhod. Mala som hrať inú postavu a vraj som na ňu vyzerala príliš mlado. Režisér si ma zavolal na doplňujúci pohovor, doniesla som mu o sebe materiály, potom ma pozvali na kostýmové skúšky a stále nič neupresňovali. Keď mi ponúkli hlavnú postavu, pribilo ma to ku stolu. Bol to príjemný šok.
Páči sa vam príbeh filmu?
Ide o klasický trojuholník. Hrám bývalú modelku, ktorá má desaťročný vzťah. Môj filmový partner, výborný český herec Michal Dlouhý, smeruje všetko k svadbe, svoju milú živí a transformuje na svoj obraz. Ona sa ocitne akoby v jeho područí. Zamiluje sa do druhého človeka, ktorého hrá skvelý Tomáš Hanák, a potom sa rozhoduje medzi istotou a vášnivým dobrodružstvom.
Pre čo by ste sa rozhodli vy?
Záleží od sily vzťahu. Asi by som sa dokázala vášne a pokušenia vzdať.
Ste momentálne zamilovná, máte partnera?
Partnera nemám, a zamilovaná... to je tajomstvo! (Smiech.)
Pred naším rozhovorom som sa opýtala ľudí, ktorí vás poznajú, čo by sa od vás chceli dozvedieť. Ady Hajdu navrhol predchádzajúcu otázku, moje kolegyne sestry Račkové chceli vedieť, ako si dovoľujete chodiť po svete takáto štíhla a provokovať svojím vzhľadom ostatné ženy a čo si myslíte o českých herečkách, no a Zuzanu Fialovú zaujímalo, aký k nej máte vzťah.
Výborné, keď sú za otázkami živí ľudia!
Tak od konca: kto sú vaši priatelia a aký máte vzťah k Zuzane Fialovej?
Našťastie, mám veľa priateľov. Na zábavu až priveľa, na naozajstný život je ich menej. Mám trio najlepších kamarátok, medzi ktoré rátam aj Zuzu Fialovú. Ahoj, Zuza! (Smiech.) Mám ju rada, inšpiruje ma. Myslím, že sa dopĺňame. Stretli sme sa na istej spoločnej strune a navzájom si voľačo vysielame.
Takže sa dokážete s herečkami priateliť?
Rozhodne. Ďalšia moja výborná kamarátka je Janka Kolesárová, ktorá je teraz v Amerike. Je to krásna, talentovaná, šikovná žena. Motivujú ma ľudia, ktorí niečo vedia, za niečím idú. Mám rada kamarátov, ktorých môžem po ľudskej stránke obdivovať.
V Česku ste si našli nejakých priateľov aj medzi rovesníkmi?
Jasné. Skamarátila som sa napríklad s Danom Margoliom, ktorý hral v našej rozprávke zápornú postavu Janka, richtárovho syna, čo ma nenávidí. Ak máme príležitosť stretnúť sa, zavolať si, tak ju vždy využijeme, aby sme...
Aby ste si mohli poriadne vynadať?
Áno, potom si vynadáme. (Smiech.) Je to príval slov, pretože obaja sme strašne ukecaní...
Aké sú teda tie české herečky?
Českí herci sú vynikajúci po technickej stránke, sú dokonalí do posledného detailu. Slovenské herectvo je viac oduševnelé a ide hlbšie pod povrch. Keby som mala vytvoriť nejakú os - Nemci, Česi, Slováci a Rusi, tak my sa viac blížime k duchovným Rusom a Česi k chladnejším Nemcom.
Je ten, do koho ste tajomne zaľúbená "Slováčisko" alebo "Čechúň"?
Takto - som zaľúbená do života a mám rada prírodu! (Smiech.)
Ako trávite čas čakania na naozajstnú lásku?
Nerada sa nudím. Pracujem, mám aj všelijaké koníčky. Napríklad telefonovanie so Zuzou Fialovou. (Smiech.) Nemám rada fyzickú alebo duševnú nečinnosť. Keď mám extrovertnú náladu, idem von, "žiť". Keď som pokojná, pozerám filmy, čítam.
Čo čítate?
Je to rôzne. Z literatúry mám najradšej Dostojevského. Neviem, čím to je, ale priťahuje ma až tak akosi srdečne. Geniálne opisuje poryvy a rozorvanosť ľudskej duše, je vynikajúci psychológ, do hĺbky rozpitve každý myšlienkový pochod. Keď ho čítam, prahnem po podobných, čo najhlbších prežitkoch.
Ale potom, keď sa naozaj dostavia, ľudia sa ich snažia radšej priškrtiť a utlmiť...
Že už dosť? Stačí? Je to možné, asi neviem o čom hovorím! (Smiech.)
Keď ste tak dlho pracovali na rozprávke, nemáte už na rozprávky alergiu?
Ani nie. Sú milé. Okrem toho, táto nebola klasická, mala prvky fantasy. No a k tomu sa mi pošťastilo takmer vzápäti hrať úplne iný typ postavy. Nakrúcala som detektívku v réžii Jiřího Strachu, kde som mala možnosť vyskúšať si "drsňárnu". Volá sa Vyvraždenie rodiny Greenovcov a hrám tam po boku Viktora Preissa, Josefa Somra, Jiřiny Jiráskovej a Zuzany Stivínovej na prvý pohľad milú dievčinu, ktorá na záver šokuje, keď sa odhalí jej pravý charakter.
Aké vlastnosti ste zdedili po rodičoch a ktoré sú len tie vaše?
Zdedila som asi zmysel pre racionálne videnie sveta, nad všetkým prehnane premýšľam. Niekedy mám pocit, že je to naozaj už geneticky dané, že veci komplikujem, príliš riešim.
Možno je to tým Dostojevským...
Fakt. Asi by som si mala radšej čítať princeznú Arabelu! (Smiech.) Odlišnosť vidím vo svojej otvorenosti. Staršia generácia bola predsa len uzavretejšia, konzervatívnejšia a opatrnejšia. Ja sa vrhám do života viac.
Pochádzate z umeleckej rodiny?
U nás máme samých psychológov, môj strýko je dokonca psychiater. Určite to malo na mňa vplyv, a asi ma to aj poznačilo. (Smiech.)
Prečo ste herečkou?
Už ako štvorročná som chodievala k mojej mame do zamestnania recitovať na Mikuláša. Možno mám v sebe dávku exhibicionizmu a komediantstva. Nakoniec vždy príde moment, keď človek odrazu získa nadhľad, bez ktorého sa už nemôže zaobísť. Inak sú herci poznačení tým, ako sa stále pozorujú. Všetko, čo sa im v živote stane a čo prežívajú, sa snažia ukladať do svojej citovej pamäte, čo ak sa im to raz zíde. Na jednej strane je to super, na druhej nebezpečné. Niektorí sa z toho herectva zbláznia.
Poznáte také prípady?
Určite. Ja osobne by som nechcela byť herečkou za každú cenu, ak by to malo ísť na úkor mojej osobnosti. Aj keď som ochotná urobiť všetko, čo je v mojich silách, netúžim sa dostať do situácie, že by mi fakt z toho "hrablo".
Nakrúcali ste na vidieku a stretli ste sa tam s folklórom. Máte rada nejaké porekadlo?
Nehas, čo ťa nepáli!
Cítite sa viac mestským alebo vidieckym človekom?
Som obojaká. Keď už mám mesta po krk, utiekam sa k prírode. Vo Východnej medzi Tatrami máme chatu, chodím tam veľmi rada. Utečiem do lesov a všetko od seba odhodím. Príroda je pre mňa katarzný prvok.
V meste ste kaviarenský typ?
Kedysi som bývala viac, teraz ma to do kaviarní a barov nejako netiahne. Mám však rada toto prostredie. Tu sa môžem porozprávať s priateľmi, v spoločnosti sa dá všeličo predebatovať.
Upadáte niekedy do sebaľútosti?
Určite má každý z nás také momenty. Snažím sa im vyhýbať a aj keď ma nakoniec sebaľútosť prepadne, sama sebe som si smiešna a hneď je po všetkom.
Zažili ste nejakú extrémne trápnu situáciu, pri spomienke na ktorú sa dajmetomu rovno rozplačete?
Bolo ich tak strašne veľa, že som voči nim už obrnená. Akosi ich neregistrujem.
Poďme teda k výzoru - zámerne držíte diétu alebo ste takáto krehká od Pána Boha?
Keď som bola malá, trpela som nechutenstvom a asi preto som dnes taká, aká som. Ale už si doprajem. Je pravda, že keď mám veľa stresov, jedávam veľmi málo, pretože to často ani nestihnem. Ale inak... nemám problém poriadne sa najesť a nie som žiadna anorektička!
Akí muži sa vám páčia?
Priťahuje ma hlavne osobnosť. Zaujímajú ma muži, ktorí si už v živote našli nejaký pevný bod. Páči sa mi, keď môžem muža obdivovať. A nie som rada, keď mám vo vzťahu navrch ja.
Prekáža vám, keď ste obdivovaná?
Iste, páči sa mi, keď ma obdivujú. Ale keď je toho priveľa, človeka to prestane baviť.
Máte húfik svojich obdivovateľov?
No... niečo sa nájde! (Smiech.)
Čo nemáte na mužoch rada?
Prehnanú samoľúbosť.
Akého najzaujímavejšieho muža ste vo svojom živote stretli?
Nemôžem povedať, aby som neurazila ostatných!
Čím by ste chceli byť, keby ste sa narodili ako chlap?
Život je lepšie vymyslený pre mužov. Muži sú slobodnejší v rozhodovaní. Keby som bola chlap, robila by som niečo zodpovedné a zároveň tvorivé... Možno by som bola režisérom.
Ako žena by ste to mohli zvládnuť rovnako.
Neviem celkom, či ženy dokážu u seba vypestovať takú tú režijnú cieľavedomosť, tvrdosť, upjatosť.
Prečo nie ste v stálom vzťahu s divadlom?
Nie je dobré, keď je herec naviazaný na rovnaký kolektív, pretože potom ho už máločo išpiruje. Prestáva byť tvorivým, stáva sa zamestnancom. Je príjemné striedať kolegov, režisérov, štýly, divadlo aj film.
Čo teda pripravujete?
Rysuje sa všeličo! (Smiech.) Mrzí ma jeden odložený projekt. Predbežne ma obsadili do filmu, ktorý sa mal nakrúcať podľa knihy Evy Holečkovej Bratříček Golem. Je o židovskej dievčine, ktorá prežíva poetický ľúbostný príbeh, v ktorom láska a dobro zvíťazia nad zlom. Realizácia je zatiaľ stopnutá kvôli technickým záležitostiam. Verím, že sa to podarí. Uvidíme...
Autor: Tina Čorná / Foto: Martin Marenčín
